Záhada mŕtvej vrahyne (štvrtá kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 28. októbra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38114.php

      Policajti vošli dovnútra a správali sa (aspoň podľa Amadeovej mienky) veľmi „americky". Jeden si zapálil cigaretu a pozeral sa hore schodmi. Druhý podišiel k oknu a nezaujato sa díval na snehovú metelicu. Tretí, pravdepodobne ich nadriadený, hodil kabát na preplnený vešiak, vytiahol z vrecka notes a pýtal sa zhromaždených:

      „Tak? Čo sa vlastne stalo."

      Slova sa ujal Amadeus, ktorý vedel najlepšie vyrozprávať situáciu okolo vrážd. A nezabudol spomenúť aj všetky podrobnosti, takže policajt mal čoskoro zaplnených niekoľko strán v notese poznámkami.

      „Dobre." riekol napokon a odložil pero. „Ešte by som poprosil vaše meno, pane."

      „Amadeus." povedal mladík. „Amadeus Fürstburg."

      Policajt sa na neho podozrievavo zahľadel. Opýtal sa:

      „Vy ste ten, kto odhalil tie vraždy vo vzducholodi?"

      „Hm, nevedel som, že sa to dostalo aj na políciu." potešil sa svojmu úspechu Amadeus. „Tak je, som to ja."

      Ostatní dvaja policajti spozorneli a prestali sa tváriť, že ich okolie nezaujíma a nudí. Premerali si pohľadom Amadea a asi sa čudovali, že ktosi taký, ako on, dokázal rozriešiť tak zložitý prípad.

      „Dúfam, že mi pomôžete, pán Fürstburg." požiadal ho policajt. „Moje meno je Paul Copper. Volajte ma Paul." predstavil sa a podali si ruky.

      „Pane, nerada vás ruším, no bolo by dobré, keby ste sa začali venovať prípadu." ozvala sa pani McDonaldová.

      „Nemajte strach, pani, to aj urobíme. Teraz by som rád videl telá, kým..."

      No nedopovedal. Zo schodov sa ozval hluk. Čoskoro dole schodmi hrmotne schádzali Brownhillovci. Amadeus sa zadivil, lebo si ani nevšimol, kedy odišli z haly. No bol si istý, že pri tele Helen ešte boli. V rukách mali batožinu.

      „Horace, Emma, odchádzame." vyhlásil John Brownhill. „Prepáčte, nie je to nič osobné, no odmietam spať v dome, kde sa stala vražda. Horace, ten župan, čo si mi požičal, som zaniesol do vašej spálne. Porúčame sa a zbohom."

      Vykročil k dverám, no policajt Paul mu zašiel cestu.

      „No dovoľte! Odchádzam!"

      „Nie, neodchádzate." rezolútne vyhlásil Paul. „Aby vám bolo jasné: každý z vás je podozrivý. Kým sa vražda nevyšetrí, budete povinní zdržiavať sa na území tohto mesta. A aspoň niekoľko hodín aj v tomto dome. Pane, musím vás požiadať, aby ste tu ostali. Je mi to ľúto."

      „No toto, no toto... To nevidel svet." durdil sa pán Brownhill, zhodil na zem kufor, no predsa len ostal v dome. Hneď prišiel sluha Robert a ochotne batožinu odniesol späť do ich izby.

      „A teraz, prosím, tie telá." zopakoval svoju žiadosť Paul. Jeho kolegovia si konečne zobliekli kabáty a šli s ním a ostatnými na prvé poschodie.

      „Tak toto je prvá mŕtva." vravel Amadeus, keď otvorili dvere. Všetci ostali vonku a dnu vošli len traja policajti. Amadeus ich nasledoval, no zastal, keď si všimol, že Martin stojí trochu obďaleč. Bol bledý ako stena a slzy mal na krajíčku, celé telo sa mu chvelo smútkom.

      „Nemusíš tu byť, ak nechceš." riekol mu Amadeus, keď k nemu pristúpil a položil mu ruku na plece.

      „Nie, ostanem." odmietol ticho Martin. „Chcem... Chcem pri nej byť, aj keď..."

      „Chápem." povzbudil ho Amadeus a šiel do izby, nasledovaný Christianom. Policajti už obhliadali telo a nachádzali aj iné dôkazy. Amadeus sa chcel prihovoriť Paulovi, no tu sa zarazil.

      „Deje sa niečo?" opýtal sa ho Paul.

      „Nie, len... Lisa?"

      „Áno, pane?"

      „Keď si tu bola - ako posledná - pohla si s telom?"

      „Nie. Nie, pane, je tam, kde padlo."

 

      „Nie je." pokrútil hlavou Amadeus. „Niekto musel s nebohou pohnúť. Som si tým istý, Emily ležala inak."

      „Ako to vravíte, aj mne sa zdá, že je posunutá o niečo bližšie k oknu." povedal pán McDonald.

„Jasné, máš pravdu, Amadeus, telo určite ležalo inak." svitlo aj Christianovi.

      „To nemusí nič nasvedčovať, možnože sa o telo potkol vrah tej druhej slečny, keď utekal." uzavrel to pán McDonald.

      „A čo myslíte, Paul?" opýtal sa odborníka Amadeus. „Je to samovražda?"

      „Hm..." vydal zo seba Paul a telo prezeral podrobne lupou. „Na prvý pohľad to skutočne vyzerá tak. Telo leží na zemi, okolo neho cyankáli... Skutočne: archetyp samovraždy. To ma najviac znepokojuje. Ale tuto, na šiji a krku vidím drobné pomliaždeniny. Obeť s niekým zápasila, teda nechcela zomrieť. Vyzerá to na vraždu."

      Paul sa vystrel a pozrel sa na zhromaždených. Každý sa tváril udivene, lebo viacerí si mysleli, že Emily si sama vzala život.

      „Je to čudné." zamyslel sa Amadeus. „Predpokladajme, že vrah tu vošiel niekedy uprostred noci. Emily zjavne ležala v posteli a spala - hostina každého z nás unavila. Prečo ju vrah nezabil rovno na lôžku? Prečo sme ju našli uprostred izby, na podlahe a svetlo bolo zapnuté?"

      „Možnože vrah chcel nabudiť možnosť samovraždy." nadhodil Christian.

      „Azda áno." pokýval hlavou Paul.

      „No neurobil to veľmi dôsledne." ozval sa od dverí hlas pani Czernykovej. „Musel vedieť, že príde polícia a objaví stopy po súboji."

      „Nemusel byť taký prezieravý." odvetil na to Paul. „Nadpriemerne inteligentný vrah, pani, poväčšinou vystupuje len v románoch. V skutočnosti sú to najmä zúfalí ľudia, ktorí nevedia, ako ďalej a pri vražde robia chyby, vďaka ktorým ich nájdeme. Zasluhujú si väčšiu ľútosť, ako ich obete. No, nanešťastie, náš právny systém je nastavený tak, aby aj z vrahov robil obete elektrického kresla. Tým štát klesá na úroveň vraha."

      Všetci stíchli a zamysleli sa, no nie každý s Paulom súhlasil. Nakoniec sa ozvala Lisa:

      „Páni, ďalšia obeť je v tejto izbe."

      „Jimmy, ostaň tu a pokús sa nájsť nejaké dôkazy." nariadil Paul jednému z kolegov a šiel do druhej izby, kde napoly sedela, napoly ležala Helen. Na posteli sa už vytvoril veľký krvavý fľak, ktorý už nikto nevyčistí, tak, ako už nikto Helen neoživí - ani poprava jej vraha.

      „Toto už ani zďaleka nevyzerá na samovraždu, je tak?" usmial sa krátko Paul. „Pozrime sa na to."

      Vytiahol z vrecka lupu a skúmal zavraždenú. Amadeus sa viac zameral na jej tvár a výraz. Bol v nej strach, hrôza a ústa boli zmeravené vo výkriku - tom poslednom.

      „Nezomrela na bodnú ranu." vyhlásil Paul. „V tom prípade by bolo dookola viac krvi. Nie. Vrah asi potichu pristúpil ku kozubu a vytiahol kutáč. Vtedy ste počuli ten výkrik, lebo slečna ho zočila. Vrah ju odrel po boku hlavy (ukázal im veľkú ranu pri ľavom uchu obete). Keď telo dopadlo na posteľ, vtedy do nej útočník kutáč zabodol. Buď si chcel byť istý, že zomrela, alebo ju veľmi nenávidel."

      „Som si istá, že to bola tá druhá možnosť." povedala presvedčene pani McDonaldová. „Viem, ako sa to stalo. Emily nezabil nik iný, ako Helen. No tá sa chcela pomstiť, preto sa prebudila zo smrti a svoju vrahyňu zabila - aj tak ju nenávidela. Tak sa to stalo. Iste."

      „Prepáčte to mojej žene, pani policajti." zasiahol Pán McDonald. „Je strašne poverčivá. A ty už prestaň, Emma! Vidíš, že pán policajt ti neverí, je to inteligentne zmýšľajúci človek."

      „Môže skúmať dôkazy a vyšetrovať, čo sa stalo a na nič lepšie nepríde." pohŕdavo riekla McDonaldová. „Veď sme všetci boli dole a hore nik. Helen nemohol zabiť nikto, iba Emily. Nikoho iného sme tu nenašli."

      „Prípad vyšetríme." povedal nahlas Paul. „A potom sa uvidí. No prijmem len racionálny záver. Len racionálny."

 

      Všetci zišli dole, len Paul nechal v Heleninej izbe druhého kolegu. Lisa a Annie šli pripraviť raňajky a čaj pre domácich, pre hostí, i pre trojicu policajtov. Kým čakali, Amadeus sa prechádzal po hale a premýšľal.

      „Tak čo, prišiel si na niečo?" opýtal sa ho po niekoľkých minútach Christan, ktorý stál obďaleč a vychotnával si ďalšiu cigaretu. Amadeus bezradne pokrútil hlavou.

      „Je to smiešne, no jediný záver, ktorý je prípustný, je ten, že Helen zabila mŕtva Emily."

      „Zbláznil si sa, Amadeus?!" zasmial sa Christian. „Veď ty na podobné hlúposti a povery neveríš."

      „Nie, no paradoxne je to tá najpravdepodobnejšia možnosť. Hádam si nemyslíš, že do domu vnikol nikým nespozorovaný vrah, zabil Lawgoodovú, a potom ušiel cez okno nejakej inej izby. Nie, to ja smiešne."

      „Podľa mňa je smiešne, aby mŕtva vraždila." nedal sa Christian.

      „Nie, ani ja nepripúšťam možnosť nadprirodzena." pripustil Amadeus. „No predsa si myslím, že vrahom je Emily. Včera večer mi povedala, že by Helen bola schopná zabiť. Ale ako, keď sama bola mŕtva? No ja na to prídem. Rozlúštim túto záhadu mŕtvej vrahyne."

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8