Záhada mŕtvej vrahyne (piata kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 29. októbra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38128.php

Piata kapitola

Martinovo tajomstvo

 

      Osadenstvo domu sa najedlo v smutnej atmosfére na úsvite nového dňa. Bolo Silvestra, Starý rok. Zvonka sa ozýval veselý smiech, rachot delobuchov, výskot malých detí, ktorý sa tešili z čerstvého snehu, či vrzgot snehu pod nohami chodcov, ktorí sa ponáhľali do práce, do obchodu, za inými povinnosťami.

      Bolo to zvláštne a aj smutné, no nad smrťou Helen Lawgoodovej nik nežialil. Nebola to dobrá stvora: všetkým liezla na nervy svojou necitlivou povahou, nepríjemnou otvorenosťou a žoviálnosťou a sklonmi k zvádzaniu mladých chlapcov. Amadeus si vzal k srdcu, že on nechce skončiť tak, ako ona - ako zbytočný človek, ktorý neurobil šťastným tak seba, ako aj ostatných, ako človek, nad skonom ktorého nezaplače ani jedno oko.

      Emily - to bolo čosi iné. Nebola dokonalá, mala svoje muchy, tak, ako každý. No bola o poznanie príjemnejšia, ako Helen a ľudí si taktiež získavala svojou krásou, ktorá bola nesporná. Nehodila sa do sveta, v ktorom žila. Držala ju tu iba láska k Martinovi, nič viac.

      A Martin? Stále to s ním bolo zle. Ani nejedol, dal si len silnú kávu a pohárik, sedel v salóne, díval sa do kozuba a akoby odmietal uveriť, že to, čo sa udalo, je pravda. Snažil si nahovoriť, že sa otvoria dvere a Emily sa k nemu vráti, hodí sa mu to náručia a odpustí mu, že sa nezachoval taktne pri večeri.

      „Keby sa tak mohla vrátiť medzi živých." vzdychol si, keď pri ňom sedeli Amadeus a Christian. „Ja... Už nikdy by som jej neublížil ani najmenším skutkom. Božemôj, viete, ako trpím?! Nielen jej stratou, ale tým, že som jej toľkokrát ublížil. Dokonca sme sa ani nezmierili po našej poslednej hádke. Och, nie! Och, Emily!"

      „Martin, jej už nepomôžeš." povedal mu Amadeus. „No môžeš spraviť pre jej pamiatku niečo iné. Zmeň sa. A ak príde tá pravá - verím totiž, že ju stretneš - tak jej buď verným a dobrým partnerom."

      „Na Martina mali jeho slová dobrý účinok. Prestal sa ľutovať, dal si dlane dolu z tváre a povedal:

      „Máš pravdu, Amadeus. Áno. Musím sa zmeniť. Už predsa nie som dieťa, aby za mňa vždy niekto žehlil moje problémy. Nie. A neboj sa, uživím teba, aj jeho. Nebudem sa viac správať ako blázon. Na česť pamiatky Emily. Idem sa naraňajkovať." a odišiel zo salóna.

      „Amadeus, o čom vlastne hovoril?" opýtal sa ho Christian, keď sa zavreli za Martinom dvere.

„Mám isté tušenie." vravel pomaly Amadeus. „Pamätáš sa, ako mu včera večer ktosi volal? Nezdá sa ti, že na tom niečo nehralo?"

      „Moment." prerušil ho Christian a zamyslel sa. „Počkať! Keď sme prišli, pani McDonaldová prikázala Lise, aby zavolala na letisko zistiť, kde toľko trčia Brownhillovci."

      „No keď zdvihla telefón, uvedomila si, že je hluchý." dokončil za neho Amadeus.

      „A keď mala Lisa dnes ráno volať políciu, takisto telefón nefungoval. Martinovi nikto nevolal. Ktosi sa s ním musel v hale zhovárať. A to ho tak veľmi rozrušilo."

      „Tak je." prisvedčil Amadeus. „A domnievam sa, že sa zhováral s Lisou. Ak si spomínaš, bola s ním v hale počas celej doby jeho „telefonátu". A ak si to spojím s jeho náladou pod psa a jeho terajšími slovami, tak mi z toho vychádza..."

      Christian ostal prekvapený, no prikývol. Bolo to takmer isté. Tu sa do salóna vrátil Martin a na podnose niesol niekoľko obložených chlebíkov.

      „Mali slúžiť na privítanie nového roka. Ale vyzerá to, že žiadna oslava sa konať nebude." povedal.

      „Martin? Včera večer ti nemohol nik volať, telefón bol pokazený." riekol mu z mosta-doprosta Amadeus. „Prečo si ale ostal taký rozrušený?"

      Martin sa na neho vyľakane zahľadel. Chápal, že jeho lož nevyšla.

      „Neboj sa, nepovieme to nikomu. No musíš byť úprimný, aby sme vyriešili tie vraždy. Všetko so všetkým súvisí." povzbudzoval ho Christian.

      Pekný mladík zvesil hlavu.

      „Tak dobre. Stalo sa to asi pred mesiacom. Emily šla so vzdialenými príbuznými na lyžovačku do Škótska a ja som ostal doma. Bol som ju odprevadiť na letisko, kde sme sa pohádali. Keď som sa vrátil, potreboval som si niečo dokázať, poštekliť svoje mužské ego. Už predtým som si, len tak, zo žartu, poflirtoval so slúžkou Lisou. V ten deň som ju pozval na kávu. A potom..."

      „Zviedol si ju." dokončil Amadeus.

      „Tak je. Stalo sa to len raz, len jedenkrát som čosi také urobil, len raz som podviedol Emily, ktorá vyznávala ideu panenstva až do svadby. A včera mi Lisa povedala, že je tehotná."

      Amadeus teda zistil to, čo už tušil. Jedno tajomstvo je rozuzlené.

      „No ja sa o to dieťa postarám." vehementne dodal Martin. „Aj ho prijmem za svoje a dám mu svoje meno. Lisu si síce nevezmem - obom nám bolo jasné, že náš flirt nebol vážnym vzťahom - no postarám sa o jej živobytie. Bude bývať v mojej domácnosti a starať sa o dieťa spolu so mnou a mojou manželkou."

      „Ak nebude lepiť papierové vrecúška." nadhodil Christian.

      „Nie!" zvolal Martin. „Nie, ona Emily nezabila, to je vylúčené! Nemohol to urobiť nikto z druhého poschodia, alebo z podkrovia, lebo by som ho počul. Posledný schod totižto vŕzga, rovnako i parkety pod ním. A ja mám izbu hneď pri schodisku. Ak niekto schádza, počujem ho. Ten zvuk má vždy zobudí. Počul som v noci schádzať aj teba, Amadeus."

      „Si si istý?" opýtal sa podozrievavo Amadeus.

      „Stopercentne. Viem, mal som ti to povedať už skôr, no akosi som na to zabudol. Vraždu Emily mohol spáchať len niekto z nášho poschodia."

      „Teda ty, tvoji rodičia, pani Czernyková, alebo Helen."

      „Áno." prikývol on. „Pôvodne bolo na prvom poschodí šesť izieb, no otec izbičku pre slúžku prerobil na kúpeľňu, ktorá je spojená so spálňou a zriadil izby pre personál v podkroví."

      „Tak to poďme povedať Paulovi." rozhodol Amadeus a vyšli zo salónu do haly. Amadeus sa spýtal okoloidúceho sluhu Roberta:

      „Prepáčte, Robert, kde je pán policajt?"

      „Odišiel asi pred desiatimi minútami." ozrejmil sluha. „Potrebuje súdny príkaz na prehliadku domu. Je si istý, že ak prehľadá dom, nájde stopy, ktoré mu pomôžu odhaliť vraha. Nechal tu len svojich dvoch kolegov. Jeden všetkých drží v jedálni. Nik nesmie ísť do svojej izby. Druhý stráži poschodie, aby tam nikto neprekĺzol a nezničil nejaký dôkaz.

      „Hm, ten na to ide nejako tvrdo." riekol Christian, keď sluha odišiel.

      „Tak poďme radšej aj my do jedálne, aby sme neboli do niečoho zapletení." navrhol Amadeus a šli medzi ostatných, ktorí boli hlavní podozriví.

      Po príchode zistili, že v miestnosti je ťaživá atmosféra. Nikto sa s nikým nezhováral, nikto sa na nikoho ani len nepozrel. Každý bol zahĺbený o vlastných myšlienok. Každý si uvedomoval, že v tejto miestnosti je s nimi vrah, že možno ten, kto sedí priamo vedľa nich, má ruky pošpinené krvou jedného, alebo aj dvoch ľudí.

      Všetci, okrem pani McDonaldovej. Tá ďalej neochvejne verila, že vraždila mŕtva. Po asi dvoch hodinách od príchodu Amadea, Christiana a Martina do ticha riekla:

      „Naozaj nechápem, čo tu ešte ten policajt vyšetruje. Veď je to zjavné: Emily zomrela rukou Helen. A tá sa potom pomstila. Niet koho zavrieť. Vinníci sú mŕtvi."

      Amadeus si spolu s ostatnými nečujne vzdychol. Podišiel k policajtovi, ktorí podozrivých strážil a čosi mu šepol do ucha. Ten sa na chvíľu zamyslel, a potom prikývol. Amadeus sa obrátil na ostatných a povedal:

      „Počúvajte ma: tí, ktorí spali v noci na druhom poschodí, alebo v podkroví, nech ostane tu. Zvyšok - teda pán a pani McDonaldovci, Martin a pani Czernyková nech sa presunú do salóna. Sú tu isté súvislosti, ktoré by som si rád preveril. Vopred ďakujem za ochotu."

      Tí, ktorých mená Amadeus povedal, boli začudovaní, no ochotne vstali zo stoličiek a šli do salóna. Amadeus ešte pokynul Christianovi, aby dával pozor na každé slovo, ktoré v jedálni začuje a odobral sa do salónu k tým, ktorý mali v osudný čas k Emily najbližšie.

      Keď sa štvorica ľudí pousádzala, Amadeus sa postavil pred kozub, doprostred miestnosti a hovoril:

      „Kým náš milý pán policajt vybavuje súdne povolenie na prehliadku - som si nepochybne istý ochotou sudcov zapodievať sa vraždami posledný deň v roku - zistil som si určité fakty. Jeden z nich mi odhalil tuto mladý pán Martin: fakt, že on zo svojej izby započuje každého, kto schádza alebo vychádza po schodoch, nakoľko prvý, nástupný stupeň vŕzga. Rovnako i parkety pod ním. Martin, keď si vchádzal do izby, boli už ostatní v dome vo svojich izbách? Hlavne tí, ktorí bývajú vyššie."

      „Moment." zamyslel sa on a zvraštil čelo. „Tuším... Tuším, že áno. Samozrejme, v ten večer som už vŕzganie nepočul, až nadránom si ma zobudil ty, tesne predtým, než sa našlo telo."

      „Hm." zamyslel sa Amadeus. „A bol si v izbe celú noc?"

      „Tak je." prikývol Martin. „Vyšiel som až na ten hluk, čo si robil s pani Czernykovou a ostatnými."

      „Teda môžeme predpokladať, že podozriví z prvej vraždy sú len ľudia v tejto miestnosti, tí, ktorí spali na prvom poschodí. Ak by to bol niekto iní, Martin by jeho príchod i odchod počul." uzavrel to Amadeus. Tu mu do reči skočil Horace McDonald:

      „Zabúdame však na jeden fakt: vraždu Emily mohla spáchať aj Helen. A tá tu s nami nie je, čo nie je možné, nakoľko je, chuderka, mŕtva."

      „Ja na to nezabúdam, pán McDonald." trpko sa usmial Amadeus. „Mám to na pamäti. Ak to urobila ona, môžeme sa sústrediť na druhú vraždu. No nemôžeme pošpiniť meno mŕtvej len preto, že sa nemôže brániť. Našou povinnosťou je vec úplne objasniť."

      Zrazu ktosi bez zaklopania vtrhol do miestnosti. Bol to Paul, ktorý položil na stôl pred pána McDonalda príkaz na prehliadku, ktorý bol podpísaný sudcom.

      „Už sa nemusíte snažiť, Amadeus. Čoskoro zistím, kto je vrah." povedal sebaisto.

Spisovateľov komentár k príspevku

Dúfam, že ma konečne niekto poctí komentárom. Prijal by som aj nekonštruktívnu kritiku...


Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8