zrkadlová

Ranný rituál každého človeka. Pozrieť do zrkadla a rozmýšľať ako z toho čo sa na vás škerí z odrazu spraviť človeka. Ja však v tej opuchnutej a rozospatej sedemnásťročnej tvári vidím niečo iné, hlavne v očiach. Aký je svet za zrkadlom?
Ako Alica v krajine zázrakov sa prenesiem do iného sveta. Taktiež na seba pozerám v zrkadle ale v odraze už nie je to strapaté a nevyspaté dievča. Je tam žena. Tmavohnedé oči má zvýraznené hrubými čiernymi linkami, na pousmiatych perách červený rúž. vlasy gaštanovej farby jej len tak nedbalo padajú na plecia, sú trochu strapaté. Má oblečenú modrobielu flanelovú košeľu a čierne rifle. Pôsobí sebavedome a možno trochu namyslene. Myslí len na jedno , na neho. Hoci sa stal jej prioritou nestratila samú seba. Má všetko, možno aj o vrásku na viac z predstavy nejasnej zahmlenej budúcnosti. Je šťastná ale slobodná?
Zahľadí sa do svojich očí a stane sa to opäť. Svet za ďalším zrkadlom. Sebavedomá žena je preč, stojí tam dievčatko. Má dva copíky, trošku vystrašený ale veselý pohľad. Žiadne šminky, žiadne výstrednosti. Sama v detskej podstate a čistej nevinnosti. jej doterajší život napĺňa len škola a pár priateľov. Pár priateľov ktorý nehľadia na zovňajšok ale na povahu a dušu človeka. Je slobodná ale túži byť len tieňom? Každý chce zapadnúť do kolektívu!
Skôr ako sa jej pohľad zahmlí slzami a tie sa vykotúľajú na svoju cestu, znova sa svet zmení. A ona tiež. Oči stratili svoje čaro, bielka majú žltkastý nádych je tam ja pár prasknutých žiliek. Očné tiene má rozmazané do tmavých šmúh. Skoro takých tmavých ako sú jej kruhy pod očami. Okno alebo skôr balkón po včerajšej noci . veľa alkoholu, veľa drog, veľa sexu. Smiech, zvratky, telesné tekutiny... stopy na jej tele aj oblečení. Tmavý vybíjaný obojok okolo jej krku a sieťkované tričko pod tesným korzetom. Pozerá na seba hrdo. Je obľúbená v kolektíve. Ten post sa ťažko udržiava. Zničené zdravie plus zničený život. Prevrátené priority. Len pár doživotných deformácií osobnosti. Naozaj chcela toto?
Chce si umyť tvár a vtedy sa odraz zmení. Vlasy zaviazané v strapatom drdole na temene hlavy. V očiach smiech a radosť zo života. Možno nevýrazná no na prvý pohľad šťastná. Ani dievčatko no ani ešte žena. V hlave sa jej miešajú pubertálne myšlienky. Z očí si nezložila ešte ružové okuliare. Láska je krásna a priatelia verný. Ľudia sa nepodrážajú a dokážu byť nesebecký. Nevie o tom, no priťahuje ich. Ľudí rovnakých ako ona. Je ako kôpka čistej energie. Má všetko čo si len želá. Je šťastná kým môže. Nezaťažuje sa tým čo bolo a ani tým čo bude. Vychutnáva si každú chvíľu prítomnosti a sladkej nevedomosti.
Obraz sa vráti na pôvodný. Opuchnutá a rozospatá tvár. Vo svojich očiach vidím otázku. Kto som? Kto budem? Každé ráno vidím obrazy toho čím som bola, čím som a čím som mohla byť. Umyjem si tvár vlažnou vodou a keď sa opäť pozriem do zrkadla vidím tam človeka. Budúcu ženu ktorá má v rukách svoj osud a len sama si môže riadiť svoju budúcnosť. Spojenie všetkých osobností v jednom. V rádiu zaznie refrén známeho songu „Každý deň je zo mňa iná žena..."