Obyčajný deň...

... keď sa smejete, čakáte v rade do kina, z ktorého aj tak zdrhnete v polke filmu. Potom si zapálite cigaretu a rozprávate sa s dávnym priateľom.
Pripíjate si. Ešte raz, dvakrát, trikrát,... Spievate si, tancujete. Spoznávate nových ľudí. Začnete plakať, bezdôvodne. Chcete zachrániť svet, no neviete zachrániť ani seba.

Nesiem ho na stanicu. Kupujem mu lístok. Pobozká ma a ide za milovanou.
Kráčam. Starší pán sa mi pozdraví. Je milý. A aj tá teta, čo mi predala pečivo.
44 centov. Ešteže tak. Inak by som nenaškriabala ani na cestu späť.

Ešte nikdy som nejedla taký dobrý pagáč. Bolo 7 hodín, sedela som na lavičke. Pamätám si to iba matne. Bol to jeden z najlepších dní.

Blúdila som chodníkmi, ktoré - paradoxne - nikam neviedli. Nakoniec som sa prezliekla na WC-kach v kauflande, namaľovala si masku a zaspala na zastávke MHD.

Zobudila som sa.
Doma sú iba zvädnuté kvety. Na parapetnej doske. Vyliaty čaj na koberci a moje obhryzené nechty.
Mala by som upratať.
Šuflíky .
Duše.