Motýľ

Spisovateľ/ka: sid | Vložené dňa: 23. mája 2005
http://citanie.madness.sk/view-382.php

Bol to zvláštny chlapec. Netuším, po kom zdedil svoje nezábudkovomodré oči a biele, striebornými vláknami popretkávané prstence vlasov. Neviem ani, odkiaľ sa v ňom nabral ten znepokojujúci, mrazivý pokoj, s ktorým si už v deň svojho narodenia obzeral svet a ľudí okolo seba. Keď mi ho sestrička priniesla k nemocničnej posteli, privinula som si ho na hruď, pokúšajúc sa prebudiť vo mne tú trochu materinskej lásky, ktorú som kdesi v hĺbke mojej pôrodom vyčerpanej duše tušila. Z jeho drobného, nehybného telíčka sálalo zlatisté teplo a ja som si uvedomila, že mu nikdy nebudem rozumieť. Cítila som na sebe skúmavé, podozrievavé pohľady pekných zdravotných sestier, ktoré si ticho šepkali v rohu slabo osvetlenej miestnosti. Čítala som im myšlienky, vyryté na ich vysokých bielych čelách. Mala som chuť vykríknuť, že sa nemusia namáhať. Povedzte to! Chcem to počuť. Povedzte, že sa niekde stala chyba. Že tento bielovlasý chlapec nie je mojím synom. Vezmite si ho, ja ho nechcem. Pri jeho dotyku som cítila, ako sa mi hore spoteným chrbtom plazí ľadovostudená ruka smrti. Doneste mi moje dieťa, dieťatko s tmavými vlasmi a orieškovohnedými očami, ako mám ja. Toto nie je môj syn.

Keď sa ma mladá, svetlovlasá sestrička s neprimerane hlbokým výstrihom a trasúcim sa hlasom spýtala, ako sa má maličký volať, odpovedala som s odovzdanosťou, korá sa ma v tej chvíli beznádejne zmocnila a ktorá ma nasledujúcich deväť rokov nemala opustiť: - Volá sa Dávid. Ako mramorový Dávid od Michelangela.

To meno sa mu nehodilo. Od tej chvíle v nemocnici som mu tak nikdy nepovedala. Ako trojročný sa začal pomenovávať sám. Raz bol Don, inokedy Jo alebo Kid. Bolo mi to jedno. Žili sme spolu v prekrútenej symbióze, ako rastiliny, navzájom si zúrivo odsávajúce živiny. Spoza priesvitnej steny imaginárneho akvária som sledovala, ako rastie. Neviem, ktorý z nás sa v skutočnosti nachádzal vo vnútri toho skleneného väzenia. Pomaly, s priamo úmerne narastajúcim strachom, som nadobúdala presvedčenie, že som to ja.

Mal IQ výšky 160. Oznámila mi to sivovlasá školská psychologička, upierajúc na mňa zhovievavý pohľad. – Pre rodičov môže byť ťažké zmieriť sa s vedomím, že majú nadpriemerne inteligentné dieťa. Často sa cítia nepotrební, či dokonca menejcenní. No verte mi, je to len prechodný stav.

Akoby ma bol niekedy potreboval. Verte mi, pocit menecennosti sa stal súčasťou mojej bytosti. No neprekáža mi to, naozaj.

Opatrne sŕkajúc horúcu kávu, sledovala som ručičky kuchynských hodín. Pol ôsmej. Kde trčí? Ak do piatich minút nezíde dolu na raňajky, príde neskoro do školy.

- Regína!

Dolu vŕzgajúcimi schodmi zbehol môj syn. Sýtomodré oči mal naširoko otvorené, plné nemého úžasu. Rozraseným ukazovákom pravej ruky sa opatrne dotkol ramena. – Pozri, nie je krásny? Vletel mi do izby otvoreným oknom. A nemá vôbec strach, už si na mňa zvykol.

Zahľadela som sa na miesto, na ktoré ukazoval. Na jeho útlom, chlapčenskom pliecku sedel veľký, sýtožltý motýľ. Jeho jemné, zlatým prachom pocukrované krídla sa pravidelne pohybovali, akoby ani nebol živý, ale len mechanická napodobenina. Cítila som, ako sa mi zježili chlpy na rukách. Nemala som rada motýle. Pripomínali mi všetky príbehy o zdanlivo krásnych ženách, ktoré sa o polnoci premieňali na obludné netvory. So zdrvujúco jasnou predstavivosťou som si uvedomovala, že za pestrofarebnými krídlami motýľa sa nachádza len malé, slabučké tmavé tielko, pokryté čiernymi chlpmi.

- Môžem si ho nechať? – dychtivo sa na mňa zadíval pohľadom psa, ktorý zavetrí kosť.

Pre mňa za mňa. - Ale musíš si naňho nájsť nejakú nádobu, nemôže tu len tak poletovať po byte, - privolila som. Aspoň bude mať niečo, čo ho zamestná. V poslednom čase začal pričasto vyhľadávať moju spoločnosť, čo mi bolo čoraz nepríjemnejšie.

V nasledujúcich dňoch som ho takmer nevídala. Ráno sa vždy zjavil v kuchyni, sprevádzaný motýľom, ticho poletujúcim okolo jeho striebristej hlávky. O tretej poobede sa vracal zo školy, takmer nečujne za sebou zavrel vchodové dvere a po špičkách vyšiel hore schodmi do svojej podkrovnej izby. Po týždni ma premohla hlodajúca zvedavosť a opatrne som otvorila dvere do jeho detského kráľovstva. Sedel na zemi uprostred miestnosti, po okraj naplnenej vydýchaným vzduchom. Na chudých prekrížených nohách mal položenú sklenenú guľu, v ktorej nehlučne poletoval motýľ. Pevne ju objímal oboma rúčkami, sústredený pohľad upretý na zvieratko, splašene sa trepotajúce na dne nádoby.

- Prečo si tu trochu nevyvetráš? Je tu vzduch ako v skleníku. – pokarhala som ho.

Ani sa nepohol. Bez toho aby sa ku mne obrátil, zašepkal: - Ticho. Myslím, že ho počujem. Áno, teraz som si celkom istý. O chvíľu mi to povie. Povie mi, ako môžem lietať.

Na zovretom hrdle som pocítila ľadovú ruku. Tú istú ruku, ktorá sa ma kedysi, v deň narodenia môjho prvorodeného a jediného syna, už raz dotkla.

Ako omráčená som za sebou zavrela dvere detskej izby a s nohami slabými od akéhosi nedefinovateľného strachu som sa zviezla na jeden z drevených schodov. Neviem, ako dlho som tam sedela. Sekundy sa zlievali v minúty ako nazastaviteľný vodopád, ktorý so sebou strháva všetko, čo mu príde do cesty, aby to nakoniec mohol rozdrviť na prach.

Z roztržitých, panikou nasiaknutých myšlienok ma vytrhol výkrik. Neviem, či pochádzal od ženy, alebo dieťaťa. Cítila som, ako ma od hlavy po päty zalial mrazivý, kožu rozožierajúci pot. Vrhla som sa na kľučku dverí detskej izby a dokorán ich otvorila.

Uprostred modrého koberca stála prázdna sklenená guľa, ktorá akoby bola výsmešnou napodobeninou prázdna, ktoré sa pomaly rozlievalo do najhlbších zákutí mojich vnútorností. Okrem horúceho letného vzduchu, ktorý nezadržateľne prúdil dovnútra cez dokorán otvorené okno, nebolo v izbe nikoho.

Pomaly som zišla dolu schodmi a otvorila vchodové dvere. Napravo odo mňa, len niekoľko krokov vzdialená, stála žena a kričala.

Pokojne som sa k nej obrátila, uprúc pohľad na to, čo som už dávno vedela, že uvidím. Na zemi pri jej nohách ležal malý, bielovlasý chlapec. Jeho končatiny boli poskrúcané na asfalte v neprirodzenej polohe, akoby predvádzal nejaký divoký tanec. Podišla som bližšie a kľakla som si vedľa jeho svietivo bledej tváričky, ktorú špatil úzky jasnočervený pramienok, prebíjajúci si cestu od kútika úst smerom k útlej brade. Fialkovými očami sa na mňa prekvapene díval, akoby nevedel pochopiť, že sa jeho let tak skoro skončil.

Dodnes neviem, čo ma vtedy prinútilo, opatrne mu otvoriť pevne stisnuté, bezkrvé pery. A tentoraz som to bola ja, kto kričal. Na mäkkom, sýtoružovom podklade jazyka môjho syna ležalo nehybné tielko veľkého žltého motýľa.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Bolo to skvelé.Dovolím si povedať,jeden z skvostov tejto stránky.  
Spisovateľ/Autorveronika Pridané dňa4. septembra 2005 20:44:26
Dakujem;)))  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa12. novembra 2005 14:08:34
Zujímave, premislene, trochu v strede nepremyslene, asi to malo mat dlhsi charakter na kompletne vysvetlenie, koniec bol od zaciatku motyla jasny, mohla si to trochu viac skryt, ale celkovo sa mi to pacilo. dojimave, pekne, zaujimave.len tak dalej:-)  
Spisovateľ/AutorGlack Pridané dňa10. júna 2005 19:14:23
Dakujem;-) Co sa tyka tej strednej pasaze, mas pravdu, ako som uz povedala, uvedomujem si, ze je to dost nedotiahnute... Ale po zverejneni som urobila nejake opravy, takze dufam, ze teraz je to lepsie. Ale velmi ma tesi, ze sa ti to pacilo;-) s.  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa10. júna 2005 21:35:11
Mrazivé....  
Spisovateľ/AutorJarkulka Pridané dňa27. mája 2005 15:02:45
sid, je to naozaj pekne, makaj dalej, rada budem citat take dobre zvladnute veci. btw, co pocuvas? aku hudbu?  
Spisovateľ/Autorxyyy Pridané dňa26. mája 2005 19:26:23
Dakujem, pokusim sa makat dalej;-) Inak, pocuvam Sex Pistols a vsetko okolo Ska-P, ale pacia sa mi veci aj od Buena Vista Social Club;-) a ine...  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa26. mája 2005 19:37:15
Páči sa mi to.  
Spisovateľ/AutorZoška Pridané dňa26. mája 2005 14:00:31
Dik, to ma tesi;-)))  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa26. mája 2005 19:34:07
Neviem, ci to bola moja, alebo tvoja chyba, ale zdalo sa mi to cele take nejake chaoticke, neohrabane... Odhliadnuc od toho tam bolo ale niekolko velmi dobrych opisov a... Celkovo to bolo dobre, len neviem, ci to iba mne pripadalo take chaoticke...  
Spisovateľ/Autorjohny45 Pridané dňa25. mája 2005 19:30:42
Viem, co myslis, mne osobne sa s odstupom casu napr. ta stredna pasaz velmi nepaci, je to, ako hovoris, prilis chaoticke a nedotiahnute. Akurat pracujem na opravach;-) Ale inak vazne dik, som rada ze sa ti to pozdavalo.  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa25. mája 2005 21:18:15
Takze ty si Sid & Nancy a ja som Johny.:) Pekne.:)  
Spisovateľ/Autorjohny45 Pridané dňa25. mája 2005 23:07:28
;-) Tesi ma.  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa26. mája 2005 12:30:43
sid, si dievca alebo chlapec?  
Spisovateľ/Autorvermillion Pridané dňa25. mája 2005 15:56:58
Vlastne som to nechcela prezradit, ale som dievca. Takze pssst...;-) Chcela som urobit taky maly experiment. Zaujmalo ma, ci sa ludia budu inak pozerat na moje poviedky, ked si budu mysliet ze som chalan. Ale zistila som, ze to nefunguje;-) Takze este raz a oficialne: ja=sid=dievca;-)))  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa25. mája 2005 21:14:33
Nina Nevska niniw
podľa mňa z tvojej poviedky cítiť že si žena A na hodnotení u mňa to nič nemení Ako som už napísala - perfektné - od námetu až po opisy  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa26. mája 2005 10:25:16
Este raz dik, som vazne rada ze sa ti to pacilo. Velmi ma to potesilo;-)  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa26. mája 2005 12:29:25
Este raz dik, som vazna rada ze sa ti to pacilo. Velmi ma to potesilo;-)  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa26. mája 2005 12:29:04
Nina Nevska niniw
perfektné !!!  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa25. mája 2005 09:29:03
Diky moc;-)  
Spisovateľ/Autorsid Pridané dňa25. mája 2005 21:10:51
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8