Budem Tvoja Nočná Mora 1

Spisovateľ/ka: Nadežda Ćović | Vložené dňa: 19. novembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38420.php
...necítim nič...iba bolesť...nevnímam nič... iba bolesť. Každý nádych, každý výdych... bolí! Čierna hmla mi zastiera zrak a bolesť rozum. Hrdlo mi rozvibroval akýsi zvuk. Zrejme môj hlas. Snažím sa zastonať ale nejde to. Snažím sa zanadávať, a tiež to nejde. Tak nadávam vo svojej obitej hlave. Dážď mi chladí opuchnutú tvar a rozbité telo. Mláka podo mnou...hej!! Preľaknuto som sa nadýchla...zasipelo a zahrkalo mi v pľúcach, rebrá sa pohli mučivo bolestne. Dúfam že to nie je krv...moja krv...prebleskuje mi hlavou. Oťapene sa snažím pohnúť. Kĺby, kĺby mam ako v ohni. S nadľudským úsilím pohýnam prstom. Jedným, druhým, tretím...všetkými. Pomykávam zápästiami, ramenami a ...do...zeme! zasyčala som cez zatnuté zuby. Kosť v pleci mi zlovestne zaškrípala a mne došlo, že dnes, a ani najbližších pár dní rukou nepohnem bez bolesti. Fajn...zisťujem, že hlava sa mi začína prečisťovať a rozum sa mi vyjasnieva. Spolu s vyjasnením rozumu ale prichádza pocit, že to, ako ležím na zemi, nemá štýl ani úroveň. No a spolu s týmto pocitom prichádza aj potreba zmeniť polohu z Rozhodenejmŕtvoly na Peknúmŕtvolu. Osobne si však myslím, že po dlhom páde z 20poschodovej budovy, po riadnej dávke elektrického šoku ( asi 2000 iskier) a popri všetkých polámaných či vykĺbených telesných súčiastkach, mám právo na Rozhodenúmŕtvolu.

Horko- ťažko sa zviecham zo zeme, dažďová voda sa leje po mojom dlhom čiernom plášti. V tomto stave vôbec nevyzeráš ako hrdá, chladná a zúrivá Elaine...pochytil ma pocit zhnusenia nad tým čo zo mňa je- TROSKA!!!! Odpľuvla som si do kaluže podo mnou, čo bola chyba pretože takmer vzápätí som do nej skoro spadla. Nie je v nej krv s uspokojením zisťujem ale pre istotu sa od nej poberiem preč. Tých päť krokov patrilo medzi najhoršie v mojom živote ( a to už niečo je, pretože som prežila výcvik u Tarkanov a pár rokov medzi runnermi či jumpermi- ako sa to vlastne volajú??), obrovská bolesť ma sprevádzala až späť k zemi, kde som sa úplne zmorená zviezla. Ležím, ležím, únava a bolesť neprechádza ale duto sa stupňuje. Ležala by som tak aj ďalej keby nepršalo a jedna durná kvapka ma netrafila do oka. No tak! Elaine, vzchop sa, žena! To nie je najhoršie. Je s tebou iba zle... veľmi zle ale stále IBA zle. Nájdi tunel...nájdi tunel...tunel a budeš v bezpečí, bude dobre. Tunel sa ako na zavolanie objavuje desať metrov predo mnou. Doplazíš sa, Elaine? Nie! NIE! NIE! NIE!!...nie som špina, dievča, máš predsa hrdosť. Centimeter za centimetrom sa opatrne šuchtám k tunelu vo vzduchu.

Elaine, zlatko, aktivuj prenášač. Poslušne siaham za opasok a prstami pritlačím na malý disk. Niečo sa však deje...

Hluk z moskovského prospektu už nepočuť ale počuť čosi iné...šelest. Adrenalín v krvi mi začína stúpať a aj napriek bolestiam sa vo mne začína prebúdzať zviera. Ááách tá vôňa...pach ktorý taaak dobre poznám. Hehehe... Nosom nasávam vzduch, ktorý ku mne donáša vôňu Tarkanov. Ó, chlapci a dievčatká, Elaine by sa s vami rada pohrala, ale teraz to nejde. Príliš ma zmordovali tie skáčuce špiny. Otočila som sa vôni chrbtom a šmatlala som sa ďalej k tunelu. Vedela som, že ak by som sa teraz pozrela do zrkadla, moje oči by neboli zelené ale, vďaka rozšíreným zreniciam, úplne čierne. No odrazu prišla Bolesť.

Zzzzum...počujem a odrazu šaliem. Hlas sa mi zastavil v krku...bolesť taká intenzívna. Zaplavuje...zaplavuje...a derie sa von...trhá...na...kusy...mňa! Elektrizuje, ohlušuje, vytvára diery v lebke...mysli. Ale nekričala som. To znesiem. Som príliš hrdá na to, aby tie špiny počuli odo mňa zvuk ponosu. Rebrá praskajú...žalúdok sa obracia...a koža? V jednom ohni. Zapečú ma zaživa! Elaine, dievča, no tak! Bež! Prosím, veľmi ťa prosím, BEŽ! Pohodila som prudko hlavou a so zverským sebazaprením a silou som sa rozbehla. Polomŕtva od neľudskej bolesti som sa hlavou napred vrhla do tunela. Domov... pôjdeme domov, miláčik. Tam sa o teba postará Ľuba...Ľuba...Ľuda- Ľudmila! Vďaka tejto spomienke, spomienke na Ľudmilu som vedela že asi domov nedôjdem. Skočila som v priestore a spomienka ma viedla. Skočila som v priestore vediac, že už sa domov tak skoro nedostanem.

 

---

 

-Dostala si ju?

-Áno. Trafila som.

-Koľko iskier?

-5000. Normálneho človeka by to zabilo. Plus tých 2000 tam hore...

-Ale ona NIE je normálna. A niekedy pochybujem o tom, že je človek.

-Ha ha. Toto ju dorazí. Skôr či neskôr, musí!

-Hmm...keď bežala do tunela nevyzerala na stav rozlúčky so životom.

-Čože ?! Bežala?

-Vravím ona NIE je normálny človek. A Flavius obdivne hvizdol pomedzi stisnuté zuby.

Spisovateľov komentár k príspevku

Môj debut z Pismáku, kde sa neviem dostať na kĺb češtine. Kritika by ma potešila. Veľmi.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8