Osudná palma (štvrtá kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 22. novembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38449.php

Kapitola štvrtá

Christianov hnev

 

 

      Amadeus šiel do svojho apartmánu a zazíval. Neuvedomil si, že nespal celú noc a že je unavený. No teraz sa mu zatvárali oči, preto si ani nevšimol krásu svojho apartmánu. Okrem obývacej haly a priestranného balkónu mal apartmán tri spálne: jednu pre Marlene, jednu pre Christiana a jednu pre neho. Vošiel do svojho (najprv vošiel do Christianovho, no keď otvoril skriňu, všimol si, že v nej niet jeho oblečenia), zavrel za sebou dvere, prezliekol sa a ľahol si spať.

 

      Nespal veľmi dlho, aspoň tak predpokladal. Podľa polohy slnka bolo asi poludnie. A práve to ho zobudilo - neznesiteľná horúčava. Iasonos mal pravdu, mal pocit, akoby sa vzduch nehýbal, ale ležal na ňom ako stokilové závažie. Celé telo mal spotené, nočná košeľa na ňom bola úplne mokrá a prilepená, vlasy mal ako mokré a chcelo sa mu strašne piť. Vstal a s námahou sa prezliekol do svojich najtenších a najkratších šiat.

      Vyšiel z izby a bol vďačný, že v obývacej hale je malá chladnička s nápojmi. Všimol si, že v nej nie je pomarančový džús. Aspoň vedel, že pani Konstantinová neklamala, a skutočne si bola v noci urobiť piť. Sadol si na gauč, lebo na balkón sa neodvážil ísť. Nevzďaľoval sa veľmi od ventilátora a sledoval, čo sa deje vonku.

      Všimol si, že na pláži niet nikoho. Žeby sa na poludnie radšej každý skryl? Nie, veď nikoho nevidel ani hrať tenis, ani hrať golf. Azda hostia takýmto pokojom vzdávajú úctu mŕtvemu. Nevedel, dokedy bude v hoteli tichá domácnosť, lebo hoci aj jemu bolo pána Konstantinova a jeho pozostalých ľúto, nikdy sa ešte v mori nekúpal a túžil po tom.

      Buchli dvere od Marleninej spálni.

      „Dobré ránko." pozdravila ho a naliala si z chladničky vodu. „Čo nové v prípade vraždy?"

      „Nič zaujímavé." odvetil jej neprítomne Amadeus.

      „Hneď, ako sme prišli, sme ti vybalili veci. Ja som si šla ľahnúť a Christian sa pobral na pláž."

      „Pri mori nikto nie je." poznamenal Amadeus s pohľadom upretým na vlny.

      „Áno, keďže predpokladal, že tomu dnes bude tak, šiel na inú pláž. Asi dva míle odtiaľto je jedna pekná verejná pláž."

      Amadeus si vzdychol. Keď si k nemu jeho sestra prisadla, opýtal sa jej:

      „To chce Christian celý deň stráviť na pláži? Upečie sa."

      „Amadeus, myslím si, že žiarli. Žiarli na teba, lebo si v priebehu niekoľkých minút objavil to, na čo by polícia prišla po týždni vyšetrovania. Žiarli, lebo teba hneď zavolali k vyšetrovaniu prípadu, zatiaľ čo on ti mal vybaliť veci, akoby bol tvoj komorník. A žiarli na teba, lebo ťa vždy sprevádzal pri vyšetrovaní a ty si vždy na všetko prišiel sám, bez jeho pomoci. Stál pri tebe ako taký hlupák."

      Amadeus sa díval na svoju sestru. Nebol taký chytrý, ako to o ňom druhý rozprávali (a ako tomu už aj sám začínal veriť). Možno sa vyznal v mŕtvolách a v počínaní vrahov, no nepoznal svojho najlepšieho priateľa. Marlene ho dnes videla prvýkrát a hneď odhalila, čo sa v jeho vnútri skrýva.

      „Nuž... Hm... A ty nežiarliš?"

      „Na svojho brata? Prosím ťa!" a zasmiala sa. „Som rada, že mám známeho súrodenca, i keď mi niekedy lezieš na nervy. Sústreď sa radšej na Christiana. No obávam sa, že sa s tebou ani nebude chcieť rozprávať."

      Amadeus dopil vodu a cítil sa strašne. Nebral skutočne niekedy Christiana ako niečo samozrejmé, ako svojho komorníka, ktorý má hovoriť, keď jemu dôjde dych? Christian, poďme tam, urob toto, urob tamto, choď do izby a vybaľ mi veci... Mohol si myslieť, že Christianovi raz dôjde trpezlivosť. Čudoval sa, že to vydržal tak dlho.

      „Myslíš si, že som spyšnel?" opýtal sa utrápene Marlene.

      „Úprimne... Áno. Myslím, že v sebe nemáš pocit pýchy, ale akosi podvedome prejavuješ na ľuďoch pocit nadriadenosti. Nie preto, že si vyriešil tie prípady a stal si sa známejším. Počas vyšetrovania si sa spoliehal len na seba a na vlastný mozog. A tak si sa na seba upriamil, že si sa zabudol pozerať na druhých. Nie, nie je to pýcha, je to egoizmus. Prepáč, idem si obzrieť hotel." a odišla.

      Amadeus osamel. Díval sa na more a začal premýšľať o svojich priateľoch a známych. Nevedome ich začal chápať nie ako slobodné ľudské bytosti, ale ako kulisy vlastného obmedzeného sveta. Myslel si, že uvažovanie o tajomstvách a vraždách a o ich odhalení sústredí človeka na vyššie ciele, že upevňuje cnosť túžby po spravodlivosti, no jeho také myslenie upriamilo len na seba a na vlastné myšlienkové pochody. Ale ako má vyšetriť zločin a nájsť vinníka, ak nie myslením?

 

      Christian sa vrátil v neskoré popoludnie, keď sa už slnko takmer dotýkalo vodnej hladiny na západe. Vošiel do obývacej haly, kde sedeli Amadeus a Marlene.

      „Dobrý večer, Marlene." povedal, pričom oslovenie zvlášť zdôraznil a na Amadea sa ani nepozrel.

      „Večeru tu podávajú o pol ôsmej, Christian." upovedomila ho Marlene. „Rýchlo si daj sprchu, prezleč sa, aby sme to stihli."

      „Dobre, jasné, už idem. Dúfam, že si sadneš k nám, Marlene. Spoznal som tu skvelých ľudí, musíš sa s nimi zoznámiť"

      Kým sa sprchoval, Marlene povedala Amadeovi:

      „Vidíš, našiel si priateľov. Bože, ten sa správa ako pätnásťročné dievča, keď chce vyvolať žiarlivosť u svojho frajera."

      „Tak vidíš to. Je úplne jedno, či ide o pätnásťročné dievča, sedemnásťročné dievča, alebo rozumného mladého muža. Akurát ten tretí nevyvoláva žiarlivosť u svojej priateľky, ale u svojho kamaráta."

 

      Večera sa podávala vo veľkej jedálni na prízemí. Väčšinou tu vládla príjemná atmosféra, v kúte hral menší orchester Mozartove skladby a všade vládli smiech a veselosť. Dnes však zo stropov viseli čierne drapérie, pozostalý mali na rukávoch čierne pásiky, orchestra nebolo a na stoličke pána Konstantinova stála jeho zarámovaná fotografia, kde sa potmehúdsky usmieval. Všetci hostia hotela sa podpísali do kondolenčnej knihy pri dverách a z úcty tlmili svoje rozhovory a smiech.

      Amadeus sa nemal s kým rozprávať. Christian si protestne sadol na druhý koniec jedálne a Marlene nemala inú možnosť, ako ísť s ním. Tam sa neustále bavili s akýmisi dvoma postaršími ženami. Amadeus sedel vedľa seniorského manželského páru, ktorý si čosi šepkali a pohľadmi ukazovali na stôl, kde sedel vrchný personál hotela. Pravdepodobne sa zhovárali o vražde.

      „Je to strašné, čo sa tu dnes stalo, však?" prihovoril sa im Amadeus. Oni sa strhli a pozreli na neho.

      „Veru, veru, strašné." prikyvovala žena. „Ráno sme počuli plač mladej slečny. A keď sme otvorili okná, povedala nám, aby sme zavolali políciu. Bývame totiž na prízemí. Strašné, strašné."

      „No vy ste boli pri vypočúvaní, že?" opýtal sa ho muž. „Môžete nám povedať, čo ste zistili?"

      „Nuž... Nemal by som, ale hádam prezradím, že je takmer isté, že sa tu udiala vražda. Pán Konstantinou nespáchal samovraždu."

      Muž i žena sa očividne zadivili. Pozreli na seba, potom na Amadea a manžel povedal:

      „Z čoho čerpáte takú istotu, pán... Pán..."

      „Fürstburg. Amadeus Fürstburg, teší ma." predstavil sa a podali si ruky.

      „My sme... Manželia Gardenovci. Sme Austrálčania."

      „Fíha!" začudoval sa Amadeus. „To ste kvôli dovolenke museli precestovať polovicu planéty!"

      „Nuž... Obaja máme radi grécku kultúru." objasnil to pán Garden. „No aj tak sme sa dosť nacestovali. Trikrát sme presadali, kým sme konečne doleteli na tunajšie letisko."

      Chvíľu ticho večerali, potom sa pán Garden znova rozhovoril o smrti pána Konstantinova.

      „Prečo ste istý, že pán Konstantinou nezomrel vlastnou rukou?"

      „Tak hovoria dôkazy." pokrčil plecami Amadeus. „No chápate, že o nich nemôžem hovoriť."

      „Ale..." vravel pán Garden, obzrel sa a naklonil bližšie k Amadeovi. „My sme ho počuli čosi hovoriť. Teda, ja som ho počul. Okolo tretej ráno. Počul som zvonku akési mumlanie. Najprv som si myslel, že je to nejaký opilec, no spoznal som, že ide o hlas pána Konstantinova. Myslel som si, že sa pozriem von, no už som ho nepočul a pomyslel som si, že sa vrátil dnu. Škoda. Mohol som ho zachrániť."

      „To si mi ani nepovedal, drahý." zabŕdla do neho pani Gardenová s čudným výrazom na tvári.

      „Nechcem som ťa rozrušiť, drahá, prepáč mi to." vyhýbavo povedal on.

      „Dobre, dobre, budem na to myslieť." uistil ich Amadeus. „No až tu budú policajti, iste sa vrátia, povedzte im to. Musia to vedieť."

      „Samozrejme, pán Fürstburg, povieme im to."

 

      Bolo po večeri a hostia sa vrátili do izieb, poniektorí vyrazili do noci. Keď sa naši priatelia vrátili do apartmánu, Christian vbehol do svojej izby a zabuchol za sebou dvere tak prudko, že ledva stihol zaželať dobrú noc Marlene.

      „Zdá sa, že teraz som pre neho vešiak na kabáty." vzdychol si Amadeus. „Ale ako si máme vysvetliť niektoré veci, ak ma ignoruje a nechce sa so mnou zhovárať?"

      „To prejde, Amadeus." chlácholila ho Marlene. „Myslím, že dobre urobíš, ak ho pár dní necháš. A potom sa s ním pomer."

      „Tak dobre, budem sa mu vyhýbať do nedele." rozhodol sa Amadeus. „Potom sa pozhovárame, či to už bude chcieť, alebo nie."

      „Je to hlúpe, no vieš, že Christian už je za svoju spupnosť potrestaný?" zasmiala sa Marlene.

      „Naozaj?"

      „Áno. Je červený ako rak. Skutočne nemal byť na pláži celý deň."

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8