Osudná palma (šiesta kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 26. novembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38491.php

Kapitola šiesta

Nedeľa

 

 

      Po večeri Amadeus s Marlene videli do apartmánu vchádzať Christiana. Bol červený ako rak a chodil, akoby mal v zadku zabodnutý kôl.

      „Hm, Christian, existuje čosi, čo sa nazýva krém na opaľovanie. Počul si už o niečom takom." poznamenal krotko, no ironicky Amadeus, hoci sa vedel vžiť do Christianovej červenej kože.

      „Vážne?" ozval sa on a hodil na Amadea tvrdý pohľad. „A existuje čosi také, ako pokora. POČUL SI UŽ O NIEČOM TAKOM!" skríkol a zabuchol za sebou dvere svojej izby.

      „Ale je to pokrok." poznamenala Marlene, keď nad rámom dverí do Christianovej izby popraskala omietka.

      „Áno, áno, už ma prestal ignorovať a uznal moju existenciu priamo." súhlasil Amadeus. „Zajtra si to v poriadnej hádke vysvetlíme, a potom..."

      „Amadeus." prerušila ho Marlene. „Zajtra je nedeľa."

      „Vážne?" začudoval sa on a začal si hladiť bradu - neklamný znak toho, že mu myseľ pracuje na plné obrátky, alebo znak zahanbenia. Tentoraz to bolo to druhé.

      „Skutočne."

      „Och, Bože!" vzdychol si Amadeus. „Pri ceste sem sme prekonali sedem časových pásem, celú noc som nespal... Troška sa mi to v hlave posunulo. Myslel som, že dnes je piatok."

      „Dnes je sobota." presviedčala ho jeho sestra. „Zajtra je nedeľa. A dal si svoje slovo, že do nedele to dáš s Christianom dokopy."

      Amadeus sa zamyslel. Zas si hladil bradu, tentoraz v hlbokom zadumaní. Povedal:

      „Nevezmem späť slovo gentlemana. Dobre. Zajtra sa s ním porozprávam. A sľubujem ti, že skôr, ako pôjdeme na Služby Božie, podám si s Christianom ruku."

      „Tak už to vidím." pokrútila hlavou Marlene.

 

      Ráno sa opäť ukazoval pekný deň. Ostatne, je zbytočné opisovať letné dni na Tripose. Každý je pekný. Nezaprší tu pol roka a mraky sú cez deň málokedy. No táto nedeľa bola pekná zvlášť, nakoľko bolo skutočne oblačno a pofukoval chladnejší vánok od mora. Dnes sa to dalo vydržať.

      Raňajky prebehli v príjemnom duchu, lebo myšlienka na mŕtveho spod palmy sa už z mysli hostí pomaly vytrácala. Ale Amadeus a Marlene neboli až taký pokojní. Christian celé ráno nevyšiel z izby a nebol ani na raňajkách. Jeho české priateľky čakali márne.

      „Kde len je?" strachovala sa Marlene a obzerala sa po miestnosti.

      „Len pokoj, sestrička." chlácholil ju Amadeus a pohladil po pleciach. „Iste je vo svojej izbe. Poďme hore. Pozriem sa, čo sa deje."

      Dojedli a šli do apartmánu. Marlene sa išla vychystať do kostola a Amadeus vošiel do priateľovej izby.

      V izbe bola tma. Závesy boli zatiahnuté. Christian ležal na bruchu len v spodnej bielizni a na jeho spálený chrbát mierili dva zapnuté ventilátory, ktoré stáli z ľavej a pravej strany jeho postele. Stonal, ako rodiaca samica slona.

      „Christian, čo sa deje?" nechápal Amadeus a podišiel bližšie. „Nebol si na raňajkách. A za chvíľu ideme na Služby Božie a..."

      „Amadeus, ja dnes nejdem nikam." povzdychol si Christian. „Nedokážem sa ani pohnúť. Ruky, nohy, prsia, krk, tvár, chrbát, plecia... Všetko to mám ako v ohni. Ešte šťastie, že nenosím také odvážne plavky, ako začína byť zvykom u vás v Amerike, lebo... Aúúú!"

      „Nezávidím ti." povedal Amadeus a sadol si k nemu na posteľ. „Počuj, v hoteli je zdravotná sestra, ktorá ma s takýmto niečím iste skúsenosti. Zavolám ti ju."

      „Dobre, dobre, nech už s tým niekto niečo robí. Nech mi dá tabletky. Nech mi dá masť. Nech mi amputuje kožu, len nech niečo robí!"

      „Iste na to tu má masť. Neboj sa, Christian, za pár dní sa budeš slnku vysmievať."

      Christian s námahou otočil hlavu na druhú stranu, aby videl na Amadea. Líca mu svietili ako dve ruže. Je to spálením, alebo sa aj červená?

      „Amadeus, prepáč mi. Nemal som sa na teba hnevať. Bol som hlupák a závidel som ti. Prepáč."

      „Ani ja nie som bez viny." pokrútil hlavou Amadeus. „Správal som sa k tebe ako ku svojmu komorníkovi. Musím si dať pozor. Až mi vraždy začnú prerastať cez hlavu, daj mi po papuli, nech sa spamätám."

      Zrazu ktosi otvoril dvere. Bola to Marlene. Keď videla, že sa mladí muži uzmierujú, diskrétne privrela dvere.

      „Je to v poriadku?"

      „Iste. Len moja koža nie je v poriadku. Celú noc som cítil akýsi zápach spáleniny, až som si náhle uvedomil, že to páchnem ja. Prial by som si peknú tuhú alpskú zimu."

      „Veď ti zimu, sneh a mráz neznášaš."

      „Asi prehodnotím svoje postoje."

      „Prepáčte, páni." ozvala sa odo dverí nesmelo Marlene. „Ale už je tu taxík."

      „Iste. Tak, Christian, zakopali sme vojnovú sekeru?" povedal Amadeus a ponúkol Christianovi ruku.

      „Áno. Len ju veľmi nestláčaj." riekol Christian a podal Amadeovi pravicu.

      „Dobre, priateľko, tak mi už ideme. A ty si daj druhýkrát na slniečku pozor." zasmial sa Amadeus a žoviálne buchol Christiana po pleci.

      „AÚÚÚÚÚÚÚÚÚ!"

      „Prepáč."

 

      Keď sa Amadeus s Marlene vrátili do hotela (opäť taxíkom, najbližší evanjelický kostol bo vzdialený štyri míle) a nakukli do Christianovej izby, zistili, že spí.

      „Ten dnes určite nezíde ani na obed." utrúsila Marlene.

      „Asi nie." prikývol Amadeus. „A čo budeme robiť my?"

      „Sľúbil si mi more, ale..." vzdychla si Marlene a ukázala na dvere Christianovej spálne.

      „Vieš čo..." premýšľal Amadeus. „Je tu istá možnosť, nie málo pravdepodobná, že ak dnes pôjdeme k moru, zajtra budeme vyzerať tak, ako Christian. A počula si, čo povedala zdravotná sestra, keď sme ju stretli pri návrate z kostola vo vstupnej hale. Christian dnes nesmie opustiť hotel. Zajtra nejaký prístrešok a pozajtra môže byť len v tieni. Ani na štvrtý deň neodporúča slnko, no to záleží od situácie. Vieš čo, poďme k moru a v najhoršom budeme tráviť zajtrajšok všetci traja ako lazárovia. Platí?"

      Marlene súhlasila, preto do seba rýchlo nahádzali obed, počkali aspoň do tej druhej a vyšli k moru. Oblaky boli od poludnia minulosťou a slnko krásne pripekalo. Amadeus si s Marlene vybral ležadlá, z ktorých hľadeli priamo na more. Neďaleko nich sa rozvaľovali na slnku české priateľky Christiana. Obzerali sa a mrzelo ich, že ich mladý spoločník ich dnes nebude zachraňovať, keď ich bude vlastná obezita tlačiť ku dnu.

      „Och, je to krásne!" rozplývala sa Marlene a rozhliadala sa dookola.

      „Áno, krásne, no rýchlo sa natri, lebo zajtra budeš vzdychať ty, ako dnes ten blázon v našom apartmáne." dohováral jej Amadeus a hodil jej krém na opaľovanie, keď na sebe rozotrel hrubú vrstvu.

      „Jasné, jasné, ale rozhliadni sa!" nevedela sa prebrať z tranzu Marlene. „To more! Ten piesok! Tie skaliská! Tie palmy! Tí muži! Hop!"

      „Ja ti dám mužov!" zablčal hnevom Amadeus. „Na to máš dosť času. Aj tak sú tu všetci starší od teba."

      „A ty si myslíš, že ja chcem nejakého chlapca?!" zasmiala sa Marlene. „Ženy dospievajú rýchlejšie, ako muži. A žiaľ, aj rýchlejšie starnú. A preto by si mali nájsť o niečo starších partnerov. Takí ako ty alebo Christian ste pre mňa ešte len chlapci."

      „Hm, nemieriš vysoko." zašomral Amadeus. „Tak poď, nech už viem, aké je to kúpať sa v mori."

      Zodvihli sa a zamierili tesne k vode. Nad hlavou im zaškriekali čajky. More burácalo, deti výskali, vzduch voňal letom. Amadeus zažmúril oči, aby mohol vnímať krásu prírody, a potom ich otvoril a skormútene si uvedomil, že aj krása žien sa dobre vníma. Postúpil bližšie. Veľká vlna sa vyhupla na pobrežie a zmáčala mu prsty na nohách.

      „Je teplá." zasmial sa Amadeus.

      „Hádam si si nemyslel, že bude taká, ako náš Oceán." vyprskla Marlene, ktorá bola už po kolená vo vode. „Tak poď, kým ťa ten piesok pustí."

      Skutočne, piesok, vďačiaci za pomoc vlnám, za tú krátku chvíľu pochoval Amadeove chodidlá. On ich vyslobodil a postúpil ďalej. Každé hlbšie ponorenie ho fascinovalo. Z každej vlny mu naskakovala husia koža. Naozaj, toto nemajú ani v Amerike! Ale treba uznať, že predsa len tá voda nebola taká teplá, ako okolitý vzduch. Preto sa Amadeus ponáral len pomaly.

      „Tak čo tam toľko robíš? Ostatní začali vchádzať dnu neskôr, ako ty a už sú na polceste k bójam." vzdychala Marlene, ktorá bola vo vode po krk, kým Amadeus len po pás.

      „Kontemplujem, aké je to more krásne!" vravel s prižmúrenými očami Amadeus (oči zavrel aj preto, aby nemusel kontemplovať krásu žien).

      „Tak poď kontemplovať sem." pokrútila hlavou Marlene a začala na brata striekať vodu.

      „Ale no tak, Marlene! Nechaj ma!" bránil sa Amadeus, ktorý z nadoblačných sfér, kde sa priam dotýkal idei krásy, spadol späť na zem, lepšie povedané, späť do mora.

      „Tak už poď." povedala Marlene a začala plávať k bójam.

      „Tebe sa to povie." šepol si Amadeus pre seba. „Isté časti mužského tela sú veľmi citlivé na zmenu teploty." vzdychol si a hodil sa do vĺn.

      „Konečne." potešila sa Marlene, obrátila sa a začala plávať znak. „Však sa dá aj tu kontemplovať?"

      „No... Áno, dá." prikývol Amadeus. „No dá sa tu aj plávať." a pretiahol si kosti v širokom zábere pŕs.

      „A dá sa tu ešte niečo." povedala Marlene nadšene. „Slaná morská voda má vyššiu konzistenciu. Je hustá, a preto sa tu dobre splýva."

      Teraz pre zmenu privrela oči Marlene. Ľahla si na chrbát, upažila ruky a nechala sa unášať vlnením.

      „Och! To je úžasné, Amadeus, skús si to tiež."

      „Nie, nie. Ja moru nedôverujem."

      „Mal by si. Neboj sa, nezradí ťa."

      „Ale čo nepovieš!" zasmial sa Amadeus. V tej chvíli sa cez Marlene prevalila väčšia vlna. Zvýskla, inštinktívne natiahla ruky a objala Amadea okolo krku. Tuto bola už veľká hĺbka, aj Amadeus musel šliapať vodu, pričom Marlene bola nižšia.

      „Len si dôveruj moru, dôveruj." prikyvoval, kým sa ho ona pevne držala, prskala a kašľala. „No dôveruj, ale preveruj."

      „Vladimir... Iľjič... Lenin..." určila Marlene pôvodcu citátu, prerušovaná kašľom.

 

      V mori sa aj Amadeovi, aj Marlene veľmi zapáčilo. Až natoľko, že zabudli na dve veľmi podstatné veci: na čas a na to, že obaja majú citlivú pokožku. Preto keď sa podvečer vrátili do hotela, obaja cítili krk, plecia, aj ramená. No neboli na tom až tak zle, ako Christian.

      Ten nešťastník vyšiel večer z izby. Tie časti tela, ktoré nemal zahalené plavkami, mal pokryté akousi oranžovou hmotou, ktorá páchla väčšmi, ako spálená pokožka. Christian sa opatrne usadil na pohovku tak, aby niečo z tej masti nezotrel.

      „Au." hlesol nakoniec. „Ako bolo pri mori? Au."

      „Fajn. Slniečko nás trocha chytilo, no nie sme opálení až tak krásne, ako ty." odvetila Marlene, aj za Amadea.

      „No čo, ty náš lazár, ideš na večeru?"

      „Nemôžu mi ju priniesť sem?" opýtal sa s nádejou v hlase.

      „Čoby nemohli!" zvolal Amadeus. „A najlepšie bude, ak nám ju privezú všetkým trom. Vydržte, idem to zahlásiť."

      Marlene, Amadeus i Christian sa teda najedli v ten večer vo svojom apartmáne, kým sa dívali na veľkolepý západ slnka. Deň abstinencie od opaľovania, masť a jedlo dobre zaúčinkovali na Christianov zdravotný stav. Preto mohol večer zísť s Marlene a Amadeom na prízemie, do kinosály, nakoľko bolo zvykom, že každý nedeľný večer sa v hoteli premietal nejaký film.

      „Dúfam, že to nebude nejaká stará hlúposť." zaželala si Marlene, kým v takmer úplne plnej kinosále čakali na začiatok filmu.

      „Marlene, film je zábavka dvadsiateho storočia a sú tridsiate roky." pripomenul jej Amadeus dobu, v ktorej žila. „Myslíš, že môžeme nejaký film označiť za starý?"

      Nakoniec šla nemá americká celovečerná groteska. Po jej skončení sa Amadea Christian spýtal:

      „Vari sa ti ten film nepáčil?"

      „Páčil, len som premýšľal, či zajtra prídu policajti. Rád by som sa s nimi pozhováral. Mali by napríklad vedieť o tom, že sa ma určité osoby v tomto hoteli snažia presvedčiť, že smrť pána Konstantinova nebola vražda."

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8