Osudná palma (siedma kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 28. novembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38523.php

Kapitola siedma

Ranná prechádzka

 

 

      Amadeus sa nasledujúceho dňa zobudil zavčasu. Chvíľu ležal v nádeji, že sa mu podarí znova zaspať. No bolo to márne. Z otvoreného okna sálalo viac tepla, ako z vysokej pece ktorejkoľvek nemeckej oceliarne. A ak by ho zavrel, spálňa by sa v priebehu niekoľkých minút premenila na saunu.

      Vzdychol si, vstal, prezliekol sa a vyšiel potichu z izby. Počul, ako Christian pokojne odfukuje. Dvere do Marleninej spálne boli odchýlené. Nakukol ta. Jeho sestra spala, s vlasmi rozloženými na vankúši ako Sissi. Chrániac jej súkromie dvere zavrel, obul sa a vyšiel von.

      Rozhodol sa, že sa trocha poprechádza na pláži, teraz, kým je ešte prázdna. V hoteli nebolo nikoho, stretol iba akúsi ženu v tmavých plavkách, ktorá nastúpila do výťahu na prízemí, keď on vystupoval. Tak skoro na pláži? Zvláštne...

      Čoskoro vyšiel z budovy hotela a zamieril k pobrežiu. Stredozemné more teraz, skoro ráno, burácalo viac, ako neskôr. Iste je aj chladnejšie, ako niekedy na poludnie. Dnešné vlny ale sú výnimočne vysoké. Azda je na otvorenom mori nejaká búrka, alebo je nočný vietor silnejší, ako denný?

      Nevedel, no vyzul si šľapky, hodil ich na neďaleký kameň, ku akejsi slnkom spálenej pieskomilnej rastline a bosý sa podujal opisovať líniu pláže. Piesok bol mäkký, lepil sa mu na spodok nôh, vlny ho jemne chladili. Pozrel sa hore a dokonalosť rána dopĺňali čajky svojim melancholickým škrekotom. V akomsi vzdialenom kostole začali odbíjať šiestu hodinu.

      „Pán Fürstburg. Dobré ráno. Nebýva zvykom, aby hostia tak včasráno boli na pláži." ozvalo sa za ním. Bola to Kyria Maria. Amadeus sa zháčil. Nepatrila medzi osoby, s ktorými by rád trávil romantické ráno na pláži vo dvojici. No ona sa predsa len pripojila k nemu a kráčali spolu, kým im bosé nohy stále zmáčali vlny.

      „Takto ste sa prechádzali aj v to osudné ráno, nemám pravdu?" opýtal sa jej Amadeus s pohľadom upretým na modrastý horizont, kde to vyzeralo, akoby sa obloha plynulo zmenila na more.

      „Áno, pane." prikývla ona. „Stále mám tu spomienku pred očami. Bojím sa, že pri svojej rannej prechádzke opäť objavím niečo nepekné, ak ma chápete."

      „Verím, že nič podobné sa už opakovať nebude." povzbudil ju Amadeus. „Pamätám si, že otcova smrť sa vás dotkla."

      „Áno, veľmi. Asi by som sa mala ospravedlniť za svoje vtedajšie správanie. Ledva som popri plači vedela vypovedať."

      „To je v poriadku a váš smútok vás šľachtí. Ukazuje na to, že ste svojho otca skutočne milovali." povedal Amadeus, za čo sa mu Kyria Maria poďakovala širokým úsmevom. Amadeus sa zamyslel nad vlastnými slovami. Pamätal si jej výstup, no aj tichý žiaľ jej brata, Iasonosa. A ak ich mal porovnať, Iasonove správanie ho dojalo a presvedčilo viac, ako slzy Kyrie Marie. Vari mal on radšej svojho otca? Alebo ona tým svojim neúprimným divadlom chcela zakryť vlastný podiel na vražde?

      „Otca som skutočne mala rada, veď láska k rodičom je tu vždy, hoci niekedy akoby zmizla." poznamenala Kyria Maria, akoby rozoberala nahlas svoje vnútorné úvahy.

      „Iste to bol dobrý otec." utrúsil zdvorilo Amadeus.

      „Dobrý otec?" zamyslela sa jeho spoločníčka pri prechádzke, keď došli na koniec pláže a obrátili sa späť. „Možno áno. No nebol to dobrý manžel. No nevylučuje zlý manžel dobrého otca? Teda..."

      „Chcete mi čosi naznačiť, slečna?" opýtal sa jej Amadeus a zastal. Obrátil sa k nej a videl, že je vo veľkých rozpakoch.

      „Neviem, akoby som to..." jachtala.

      „Chápem, určite sa vám o chybách rodičov nehovorí ľahko, no váš otec je mŕtvy a akákoľvek informácia môže pomôcť dolapiť vraha. Naozaj to nepoviem nikomu, koho sa táto vražda netýka. Skutočne nemám rád ohováranie, ani rozchyrovanie klebiet."

      „Tak dobre." vzdychla si Kyria Maria. „Môj otec nebol iste dobrým manželom. Mal milenku."

      „Ach." vzdychol si Amadeus. „Kto myslíte, že o tom vedel?"

      „Kto?" zasmiala sa Kyria Maria neveselo. „Všetci. Je to verejné tajomstvo. Len mama si nad otcovým správaním zakrývala oči, hoci dobre vedela, že ju podvádza. Nesmiete jej to mať za zlé, na tomto ostrove stále prevláda idea tradičného typu patriarchálnej rodiny, kde muži zarábajú a ženy sa majú krčiť kdesi v kúte pri hrncoch."

      „Iste by som netúžil po takej manželke." pokrútil hlavou Amadeus znechutene. „No ak sa môžem spýtať: kto bol milenkou vášho otca?"

      „Kto iný, ako Varvara Červenková." pohŕdavo odkryla pravdu Kyria Maria. „Odkedy sem prišla za svojim manželom, asi pred ôsmymi rokmi, pachtila po otcovi. A on jej nakoniec podľahol. A neviem, či preto mám viac odsudzovať otca, alebo ju."

      Amadeus sa zamyslel. Milenka, o ktorej romániku so šéfom svojho muža sa začína šepkať. On to odmieta ukončiť, tak ho jednoducho zabije. Ako motív to nie je zlé, no nie je to ešte dôkaz. Bude však o tejto možnosti rozmýšľať.

      „O vzťahu otca a tej suky vieme od začiatku, no tvárime sa, že nikto nič nevie, hoci každý všetko vedel až pridobre." poznamenala ešte Kyria Maria, čím rozborila Amadeove dedukcie - je zbytočné zabíjať milenca na zakrytie vzťahu, ktorý je verejným tajomstvom.

      Chvíľu obaja mlčali a Kyria Maria sťažka vzdychala, aby sa nerozplakala.

      „Nemajte strach, pozhováram sa o tom s políciou." upokojil ju Amadeus tichým hlasom. „No myslím si, že je zbytočné kohokoľvek odcudzovať. Váš otec je už mŕtvy a pani Červenková je zas úbohá obeť svojich túžob, ktoré nevedela udržať na uzde. Ak vášho otca skutočne zabila, trestu neujde, verte mi."

      „Stále veríte, že otec nezomrel vlastnou rukou?" spýtala sa ho dievčina.

      „Samozrejme. A stále na svetlo dostávajú nové poznatky a dôkazy, ktoré svedčia o vražde. Vinník musí byť potrestaný."

      „A ak sa to stane, bude to vďaka vám." usmiala sa Kyria Maria a odkráčala.

 

      „Hm, takže pán Konstantinou má v hoteli milenku. A aby to nebolo málo, manželku svojho manažéra." komentovala Marlene. Hneď po raňajkách Amadeus jej i Christianovi, čerstvo natretému svojou masťou, vypovedal všetko, čo sa o prípade zatiaľ dozvedel on. Ak je Marlene jeho sestra, možno bude mať aj ona detektívneho ducha. A Christian už mnohokrát dosvedčil, že ho má.

      „Tak je." prikývol Amadeus a prechádzal sa naprieč obývacou halou.

      „Viete, aj tak mi to pripadá scestné." poznamenal Christian, dnes o čosi menej červený. „Myslím tým možnosť, že by pani Červenková bola vrahyňou. Prečo by s tým otáľala osem rokov? Veď Kyria Maria povedala, že to všetci vedeli hneď od začiatku."

      „Správne, Christian, preto si ani ja nemyslím, že by vraždila ona." povedal Amadeus.

      „Páni, zabúdate na jednu osobu." upozornila ich zamyslená Marlene. „Na pána Červenkova. Iste mu nebolo po vôli, že jeho šéf spáva s jeho ženou."

      „Áno, Marlene, máš pravdu." pochválil mladšiu sestru Amadeus a zamyslel sa. „Tým do hry vstupuje aj Kyriaki Konstantinová. Možnože nie je len ženuškou učupenou medzi hrncami, ako si o nej všetci myslia."

      „Tak či tak, vždy to časovo nevychádza. Amadeus, pamätaj, že pri všetkých našich prípadoch bol plán vraždy vymyslený za pár minút, pán sekúnd. Nemyslím si, že by teraz bola vražda plánovaná osem rokov."

      „Christian, naše doterajšie prípady boli jednoduchšie." upozornil ho Amadeus. „Zločiny sa diali buď vo vzducholodi, kde je počet podozrivých limitovaný, alebo v uzavretom dome. No teraz sa stala vražda v areáli obrovského hotela, ktorý je momentálne stopercentne zaplnený. A hoci v okolí niet iných príbytkov, nie je vylúčené, že vraždu spáchal ktosi zvonka."

      „Hm, tak je." prikývol Christian. „Takže sa máme na čo tešiť."

      „Veru." vzdychol si Amadeus a sadol si, unavený svojou chôdzou po izbe. „Nemyslím, že by milenecký vzťah s Varvarou Červenkovou bol motívom vraždy pána Konstantinova. No iste to s celým príbehom nepriamo súvisí.

      Všetci stíchli a premýšľali. No Amadeus nevedel prísť na nič. Na nič, nie, mozaika je veľmi neúplná. Chýba mu veľa kamienkov na to, aby si vedel domyslieť obraz.

„Ozaj, počujte, a čo ak..." začala Marlene, no tu ju prerušilo zaklopanie na dvere. Amadeus ich otvoril. Bol to Iasonos. A vyzeral rozrušene.

      „Ach, Iasonos, len poď ďalej. Asi si vieš domyslieť, o čom sme sa zhovárali. No na veľa sme neprišli.

      „Amadeus, Christian, Marlene, dole je polícia. A chcú sa s vami pozhovárať." povedal rýchlo mladík a radosť v očiach stále u neho nebola prítomná.

      „S nami?"

      „Najmä s tebou, Amadeus. Zistili určité veci, ktoré súvisia s prípadom a o ktorých ti chcú povedať." vysypal zo seba a Amadeus mohol len hádať, kedy sa Iasonova profesionalita vytratila a kedy mu začal tykať.

      „Dobre, no poďte aj vy dvaja." pokynul Amadeus Marlene a Christianovi. „Iste to sú zaujímavé informácie."

      „Amadeus, jednu z nich som počul." riekol Iasonos a preglgol. „Buď si istý, že je to veľmi zaujímavé."

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8