Osudná palma (ôsma kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 29. novembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38535.php

Kapitola ôsma

Ukradnutá mŕtvola

 

 

      Amadeus so svojimi priateľmi zbehol dole schodmi rýchlejšie, akoby ich ta dostal výťah. Alexandrou a Ionos na nich už čakali vo vstupnej hale.

      „Dobré ráno, páni." pozdravil ich Amadeus. „Počul som, že máte určité novinky."

      „Áno, tak je." prikývol Alexandrou a tichšie dodal. „Chcel som sa rozprávať s vami osamote." a fľochol pohľadom na Christiana a Marlene.

      „Christian je môj priateľ a spolupracoval na vyšetrovaní mojich doterajších prípadov." ozrejmil mu to Amadeus. „A Marlene je moja sestra, ktorá iste má určité vrodené detektívne schopnosti, ako mám aj ja. Ak by aj nepočuli náš rozhovor, celý by som im ich zrekapituloval."

      „Tak dobre." vzdychol si policajt, pokynul Ionosovi a všetci piati sa vybrali do kinosály. Ako vysvetlil Alexandrou, tam ich teraz iste nikto nebude otravovať.

      Vošli dnu. Kinosála vyzerala inak, ako pred začatím premietania filmu. Svetlá boli rozsvietené, opona zdvihnutá, no na plátne sa neleskli žiadne filmové hviezdy. A zaprášený vzduch nepretínali svetelné lúče, vrhané na plátno premietačkou.

      Posadali si inštinktívne do stredu sály, akoby sa chystali vzhliadnuť nejaký trhák. No obrátili sa k sebe a Alexandrou začal vysvetľovať:

      „Nezavoláme nikoho iného. Všetci ostatní sú podozriví. Iste, mladý pán Konstantinou bol v osudnú chvíľu s vami, ak sa už o svojho otca nepostaral pred odchodom z hotela. Alebo mohol niekto špinavú prácu vykonať za neho. Má motív. Podľa zákonov tohto ostrova je prvý mužský potomok hlavným dedičom."

      „Hm, fakt patriarchálna spoločnosť." vzdychol si Amadeus. Potom sa spýtal:

      „Teda, aké máte správy."

      Slova sa ujal Ionos:

      „Túto informáciu nám len teraz telefonicky oznámili, a hneď sme sa ponáhľali za vami. Ide o to, že niekto z márnice ukradol telo pána Konstantinova."

      „ČOŽE?!" zvolali neveriacky Amadeus, Christian i Marlene.

      „Áno." prikývol Alexandrou. „Dnes ráno doktor v polis na východnej strane Triposu konal pitvu mŕtveho. Nezistil toho veľa, keďže pitva bola len na začiatku, keď ho tu niekto zozadu ovalil po hlave. Keď sa prebral, máry boli prázdne. Telo niekto ukradol."

      „Preboha." krútila hlavou Marlene.

      „Sme na ostrove s gréckou kultúrou. A už antickí Gréci mali veľkú úctu k telám mŕtvych." vravel Christian.

      „Presne tak." prikyvoval Alexandrou. „A chcel by som pripomenúť, že na tomto ostrove sa nekradne. A nieto ešte telo mŕtveho človeka."

      „Zavraždeného človeka." opravil ho Amadeus. „A počul som už, že na tomto ostrove sa ani nezabíja. Samozrejme, vražda a krádež, alebo únos tela spolu úzko súvisia. Niekto, pravdepodobne vrah, nechcel, aby pitva preukázala nejaké dôkazy, ktoré by ho mohli kompromitovať. Je potrebné, aby polícia naďalej telo hľadala. No obávam sa, že ho už nikdy nenájdeme. A ak aj áno, tak dôkazy, na základe ktorého by sme mohli objaviť vraha, budú už úspešne zničené."

      Všetci mlčali a premýšľali. Christian sa napokon spýtal:

      „Vraveli ste, že keď bol doktor omráčený, pitva už prebiehala. Nezistil teda aspoň niečo?"

      „Ó, áno, niečo zistil!" povedal policajt a krátko sa usmial. „Zistil príčinu smrti."

      „Nebola to smrť obesením." pokračoval Ionos. „Ale utopením."

      Ďalšia šokujúca informácia. Na Christiana to bolo tak veľa, že vyskočil zo stoličky a prešiel sa, ako to často robil Amadeus, keď si potreboval v hlave isté veci uležať.

      „Pán Konstantinou mal pľúca plné vody." hovoril Alexandrou. „A tá sa tam dostala ešte zaživa. Utopenie bolo príčinou smrti, nie obesenie."

      „Ako ďaleko je more od tej palmy?" uvažoval Amadeus. No Ionos ho hneď zadržal slovami:

      „Pán Fürstburg, nejde o morskú vodu. V pľúcach bola nájdená sladká voda."

      Christian pridal rýchlosť a jeho chôdza teraz vyzerala ako šprint na stredne dlhých tratiach.

      „Tento hotel nemá bazén." vravela Marlene. „Pýtala som sa na to jednej chyžnej a povedala mi, že ho plánujú postaviť po skončení tohtoročnej sezóny."

      „Teda sa pán Konstantinou najprv utopil vo svojej vani, a potom si hodil slučku?" nerozumel Christian.

      „Asi tak nejako. No nezabúdaj, že ho skôr niekto utopil a niekto mu hodil slučku a nemohlo to byť v jeho vani, lebo sa akurát vracal zo stretnutia hotelierov v Grécku." poopravil ho na detaily mysliaci Amadeus.

      „Stihli sme si to overiť." zasiahol Alexandrou a prešiel tak na ďalšiu tému. „Najbližšie dva týždne neboli v Grécku, ani na žiadnom z jeho ostrovov nijaké stretnutie hotelierov. A nikto pána Konstantinova v Grécku nevidel, colnice o jeho návšteve nevedia tiež. Je to čudné."

      „Nie až tak." mávol rukou Amadeus. „Aj my sme čosi zistili: pán Konstantinou mal milenku. Je ňou Varvara Červenková, manželka manažéra hotela Grigoriho Červenka. Možnože ona niečo bude vedieť."

      „Vidím, že ste nezaháľali." usmial sa Alexandrou.

      „Ani vy." pochválil prácu polície Amadeus. „Počul som, že tunajšia polícia si nebude vedieť dať s vraždou rady, no vy pracujete ako profesionáli."

      „Praktické skúsenosti nemáme, no s teoretickými vedomosťami to nie je až také zlé. Vy, pán Furstburg, máte prax, a tým je náš nedostatok vyvážený. Verím, že spolu odhalíme, kto je vrah. A aby som nezabudol, mám ešte jednu informáciu: pán Konstantinou prakticky nemal nepriateľov. Žiadni bývalí frustrovaní zamestnanci, zničená konkurencia, či zradení sponzori. Bol to solídny podnikateľ. V jeho účtovníctve nie je jediná chyba. Vždy vykazoval slušný zisk. Ak hovoríte, že mal milenku, mali by sme sa zamerať týmto smerom. Inak si neviem predstaviť, kto by ho mohol zabiť."

 

      Kým sa rozprávali, nastalo poludnie. Čas obeda. Policajti sa rozhodli, že sa pôjdu najesť do nejakej reštaurácie, oddýchnu si, a potom sa vrátia vypočuť svedkov, rodinu a najbližších spolupracovníkov. Žiaľ, Amadeus sa vypočúvania zúčastniť nebude môcť, no Alexandrou mu poradil, aby preskúmal miesto vraždy, spomenul si na všetky okolnosti a maličkosti, ktoré si všimol, a ak na niečo príde, nech mu dá vedieť.

      Amadeus ešte pred rozlúčením povedal Alexandrovi:

      „Ak vám môžem poradiť, posvieťte si na Gardenovcov. Nejako sa mi nevidia."

      „To sú tí hostia z prízemia? Prečo? Vyzerajú ako celkom príjemný starší pár."

      „Áno, ale napriek tomu sú podozriví. Prišli sem až z Austrálie, aby sa mohli kochať v historických pamiatkach z antických čias, ktorých tu niet. Snažia sa ma presvedčiť, že smrť pána Konstantinova bolo samovražda rozprávkou o tom, ako boli nepriamymi svedkami jeho obesenia. Vraj počuli zo svojej izby jeho hlas okolo tretej ráno a vraj ho spoznali, čo je nezmysel - veď sem prišli deň po odchode pána Konstantinova a nikdy ho nepočuli, ani nevideli."

      „Dobre, dobre, pozriem sa na nich. A zistím, odkiaľ sem v skutočnosti prileteli. Na letisku mi budú vedieť povedať, ktorou linkou leteli nejakí Gardenovci." súhlasil Alexandrou.

      Amadeus sa s priateľmi najedol. Rozhodli sa, že predsa sa len pôjdu pozrieť na miesto činu. Samozrejme, len on a Marlene, lebo Christian ešte nemohol vychádzať na priame slnko, zvlášť napoludnie, keď sa všetko chveje v rozhorúčenom opare. No aj oni si pre istotu natreli ramená, krky a plecia, najchúlostivejšie časti tela, ak šlo o spálenie slnkom. Až tak sa pobrali k osudnej palme.

      Miesto činu bolo ešte stále ohradené a pre verejnosť neprístupné, hoci ho nik nestrážil. No dnes večer mali obmedzenie zrušiť, preto bol najvyšší čas poriadne miesto skontrolovať. Amadeus sa s Marlene postavil pod palmu. Sklonil sa a pozorne skúmal vypálenú trávu, hoci ju polícia už mnohokrát skontrolovala.

      „Teda tu dopadol, však." zamyslel sa Amadeus. „Presne tu. Vrah chce, aby sme si mysleli, že umrel obesením. Alebo že si pri páde zlomil väz. No nedokončená pitva preukázala, že pán Konstantinou zomrel utopením. Utopením v sladkej vode..."

      Rozhliadol sa okolo seba. Nikde žiaden potok, žiadna rieka, jazierko, ba ani mláka - také čosi je na Tripose v letných mesiacoch nonsensom. Nie je tu nič, len nedozierne more za ich chrbtami. No on sa utopil v sladkej vode. Och, keby len telo nebolo unesené! Iste by pri pitve boli zistené dôležité informácie!

      „Takže je nám jasné, kto ukradol telo pána Konstantinova. Bol to vrah. Však, Amadeus?" opýtala sa ho Marlene a dívala sa do koruny palmy.

      „Áno. Na deväťdesiatdeväť percent." prikývol Amadeus. „No neviem si predstaviť, kto iný by potreboval mŕtveho chlapa."

      „Tak čo, Amadeus, prišiel si už na niečo?" opýtal sa ho znenazdajky niekto. Bol to Iasonos, opierajúci sa o policajnú zátarasu.

      „Žiaľ, nie." pokrútil hlavou Amadeus. „Len samé maličkosti. A ty? Ako sa máš?" opýtal sa ho on a pristúpil bližšie k tmavému mladíkovi.

      „A ako sa asi môžem mať?" vzdychol si Iasonos. „Pred pár dňami mi ktosi zabil otca. Práve idem z vypočúvania. Polícia sa ma pýtala, či neviem, kto to urobil. Vari si myslia, že by som hneď nebežal a nepovedal im, ak by som niečo vedel?! Ja viem, že potrestanie vinníka mi otca nevráti, ale aspoň chcem vedieť, kto to je. Nech mi aspoň to prinesie úľavu."

      Amadeus ho potľapkal po pleci a díval sa na hotel. Na balkónoch bolo všeličo. Niekto tam mal položené plážové ležadlá, plážové stoličky, niekomu na šnúrach viseli mokré plavky, iným iné mokré časti šatstva. Gardenovci, ktorých terasa bola rovno oproti Amadeovi, ju dokonca mali zapratanú nafukovacími matracmi.

      „Povedz mi ešte raz, ako to bolo v tú noc." vyzval Iasonosa Amadeus. On si vzdychol a spustil:

      „Šiel som von z hotela. Prechádzal som touto cestou. Keď tu zrazu niečo šuchlo. Nie, na tom nie je nič podozrivé. Nemohlo to byť telo, to by muselo poriadne zadunieť. Len komusi čosi spadlo. Podaktorí hostia buntošia celú noc."

      „Iasonos, z nedôležitých okolností a maličkostí, detailov, sa dá postaviť celá mozaika vraždy. Ty si počul šuchnutie. Tvoja mama videla ženu v čiernych plavkách. A potom... Bože môj!"

      „Čo sa deje?!" zvolali naraz Marlene i Iasonos. Amadeus mal naširoko otvorené oči a díval sa neprítomne pred seba.

      „Tvoja... Tvoja mama videla v noci vraždy ženu v čiernych plavkách s bielymi pruhmi, so slnečnými okuliarmi na očiach a s klobúkom na hlave." vravel Amadeus Iasonovi.

      „Áno, tak je. Vravela mi, že takmer to zabudla policajtom povedať. Ako vravíš ty, každá maličkosť súvisí s vraždou."

      „Hej. Vravím to, no sám som len málo všímavý. Tú ženu som dnes videl i ja."

      „ČOŽE?!"

      „Áno. Keď som ja na prízemí ráno vystupoval z výťahu, ona nastupovala. A mala na sebe čierne plavky s bielymi pruhmi, slnečné okuliare a klobúk, rovnaká žena, ako vravela pani Konstantinová. Vari aby sme ju nespoznali?"

      „Takže po hoteli sa presúša nejaká ženská, ktorá možno zabila otca a nik si to nevšimne!" zvolal nahnevane Iasonos. Amadeus sa mu hneď začal ospravedlňovať:

      „Prepáč mi to. Ako vravím, nepovažoval som to za dôležité. No nič nie je stratené. Ja a tvoja mama vieme, ako vyzerala. Medzi hosťami ju nájdeme a polícia sa s ňou už pozhovára."

      „Prepáčte, páni, slečna." ozval sa pri nich ktosi štvrtý. Obzreli sa. Bol to pán Stone, oblečený, ako inak, v bezchybnom obleku.

      „Áno?" opýtal sa ho Amadeus.

      „Pán Fürstburg, i vy, slečna, máte sa dostaviť do jedálne. Čaká tam na vás polícia. Už skončili vypočúvanie a chcú sa pozhovárať s vami."

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8