Orgazmus

Potom jeho chladné prsty, ako robia cestičky na mojej horúcej nahej pokožke.

Šteklilo to. Vedel, že som šteklivá a že ma tým zobudí.

Ponorila som sa do bubliny a vytlačila reflex pohnúť sa a snažila sa užívať si fyzickú prítomnosť niekoho, komu na mne záleží.

Jemne mi odhrnul vlasy z krku. Vedela som čo urobí.
Jeho jemné strnisko mi prešlo po citlivom mieste. Možno najcitlivejšie na mojom tele. Pomrvila som sa a na znak, že chcem aby pokračoval, som natiahla krk a ešte viac ho tak poodhalila.

"Dobrá ránko, najkrajšia," zašepkal s perami položenými stále na tom istom mieste. Prešlo mnou príjemné mrazenie.

"Pokračuj," povedala som.

Prisal sa na mňa ako pijavica, chcel zo mňa vysať dušu a ja som len s privretými očami vzdychala a nechala sa unášať jeho dotykmi. Rozpaľoval moje telo, kúsok po kúsku ma zachvacoval oheň.

Vtom prestal a len ma pevne objal. Ach. Chcela som aby pokračoval. On by vedel čo chcem, On mi vedel čítať myšlienky. Ľadové miesto v hrudi ma pichlo. Chýbal mi a toto ho nedokázalo nahradiť. Nikdy.

Vstala som a nahá som odišla do kúpeľne. Cítila som jeho pohľad na mojich pohupujúcich sa bokoch a nemú otázku v očiach, čo spravil zle, no ja som sa neotočila.

Pohľad do zrkadla nevytlačil smútok z hlavy, len ho prehĺbil. Spomenula som si, ako veľmi miloval moje oči. Ako miloval môj krk, alebo keď som si hrýzla peru. Ako mal rád moje vlasy. Moje prsia. Mňa celú. Bola som v jeho očiach dokonalá.

Spodné prádlo ešte ste stále ležalo hodené na zemi, kde včera skončilo. Obliekla som si podprsenku, umyla si zuby a opláchla tvár a pomaly sa vrátila do spálne.

Stále ležal v posteli, nahý, len s perinou prehodanou cez jednu nohu. Čakal ma. Pozrela som na neho. Bol tak mladý. Primladý. Naivný a úplne zaslepený láskou k niekomu, kto neexistoval. Bola som ako jeho modla. Zidealizovaná a dokonalá. Nepoznal ma, ani moje vnútro, ani tú masku, čo som nosila. Nebol to On. Vedela som to.

Ale ten pohľad v jeho očiach, nevinný úsmev a predstava sveta ako veľkého, šťastného miesta, to ma fascinovalo. Dával mi energiu. Brala som mu život, aby som ja žila.

Usmiala som sa, podišla k nemu, pobozkala ho a nechala ho nech ma opäť vyzlečie. A nech si vezme moje telo.

Zatiaľ čo som horela, ten kus ľadu v hrudi pichal. Bol zdrojom mojej choroby. Nevyliečiteľnej. Zabíjal ma zvnútra. No jeho chlad ma držal pri živote.

Výkrik môjho vrcholu bolo počuť až za oceán.