Osudná palma (deviata kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 3. decembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38588.php

Kapitola deviata

Výčiny tajomných Gardenovcov

 

      Amadeus a Marlene sa rozlúčili s Iasonosom a nasledovali pána Stona. Amadeus už asi po stýkrát uvažoval, ako ten chlap vydrží v tom obleku.

      „Pán Fürstburg, vyzerá to, že ste mali nakoniec pravdu. Teda... Azda bol Andreas skutočne obeťou vraždy."

      „Myslíte?"

      „Áno. To viete, dôkazy podporujú vašu verziu. Práve nás vypočúvali. Obvyklé otázky, kedy sme pána Konstantinova videli naposledy, či sa nám nezdal nervózny, kde sme boli v čase vraždy a podobne. Ja som ho ale videl naposledy štyri dni pred vraždou. Poslednýkrát živého, pochopiteľne. Totižto deň pred jeho odchodom do Grécka som ja šiel na isté obchodné stretnutie do západného Triposu. A vrátil som sa zas deň pred jeho príchodom. Skutočne: neviem nič."

      Amadeus sa na neho pozrel. Jeho tón hlasu sa mu zdal akýsi nervózny, akýsi menej hrubý, ako zvyčajne, takmer ženský. Akoby nebol vo svojej koži. Dokonca citeľne zbledol.

      „Je vám niečo, pán Stone?" opýtal sa ho Amadeus. On na neho hodil rýchly pohľad a odvetil:

      „Nie, nie. Iba ma rozrušilo to vypovedanie. Viete, nemám rád políciu. Užil som si jej dosť v tej veci s mojou sestrou a... Veď viete..."

      „Chápem." prikývol Amadeus.

      „Snáď... Snáď si pôjdem ľahnúť do svojho apartmánu. Viete, mám krásny apartmán na najvyššom poschodí, s nádherným výhľadom na more. No musím čosi vybaviť s istými Talianmi."

      „Len choďte, pane." prikývol Amadeus a aj s Marlene sa vybrali do jedálne.

 

      V jedálni nebol nik, len dvaja im známi policajti. Ionos čítal Alexandrovi svoje poznámky, výpovede tých, ktorých počúvali a Alexandrou nespokojne krútil hlavou.

      „Zistili ste niečo, páni?" opýtal sa ich so záujmom Amadeus, ktorý ich aj zabudol pozdraviť.

      „Nie je toho veľa." vzdychol si Ionos.

      „Približne to, čo sme už vedeli." dodal Alexandrou. „V dňoch pred smrťou si nik nevšimol žiadnu zmenu. Oscar Stone tu ani v tom čase nebol. A Grigorij Červenkov tu zas nie je dnes a nemohol vypovedať."

      „Čudné?" zadivil sa Amadeus. „A kam šiel? Pani Červenková vám to nevysvetlila?"

      „Vraj musel ísť v nejakej neodkladnej záležitosti na západ. Odišiel ešte v noci."

      „Jeho šéf pred niekoľkými dňami zomrel a on má neodkladné záležitosti na druhom konci ostrova. Súkromné podnikanie... Fakt čudná to vec." s povzdychol povedal Amadeus.

      „No pekne sme sa porozprávali s pani Červenkovou." zmenil tému reči Ionos. „Mali ste pravdu, skutočne bola milenkou nášho zavraždeného. No vraj sa pred dvoma rokmi rozišli."

      „Naozaj?" zaujalo to Marlene. „To si nevravel, Amadeus."

      „Kyria Maria mi ich vzťah vylíčila tak, akoby stále pokračoval. Priamo to nepovedala, no akoby predpokladala, že spolu niečo majú." bránil sa Amadeus a ukazovák s palcom mu vyleteli k brade.

      „Musím vás upozorniť, pán Fürstburg, že pani Červenková nie je veľmi múdra žena." povedal opatrne Alexandrou. „Nič si nedokáže domyslieť. Ak sa s krásnym dievčaťom prechádzate po pláži a ona vám ide v pätách, nestačí jej povedať, že chcete byť sami, ale musíte jej vysvetliť, že má zmiznúť, lebo vám ničí romantickú chvíľku."

      „Neviem, či to má niečo spoločné s vraždou." zamyslel sa Amadeus.

      „Myslíte tým, že pani Červenková určité veci pochopila nesprávne? Inak, ako jej ich pán Konstantinou naznačil?" došlo Marlene.

      „Správne, slečna." ocenil jej postreh Alexandrou. „Mám taký pocit, že mŕtvy ju nechal pre inú. Našiel si inú milenku, a hoci ho fakt, že podvádza manželku netrápil, zrejme nedokázal klamať dvom, alebo trom ženám."

      „Prepánajána, Amadeus!" zvolala zrazu Marlene, ktorá sa azda v manželských trojuholníkoch orientovala lepšie, ako Amadeus. „Čo ak tajomná milenka pána Konstantinova je tá ženská v čiernych plavkách!"

      „Žena v čiernych plavkách?" nerozumel Alexandrou.

      „Ušlo nám niečo?" opýtal sa ich Ionos.

      „Počuli ste už o nej." vravel pomaly Amadeus. „Vravela vám to pani Konstantinová v deň vraždy. Videla ju v noci, ako sa prechádza hotelom v plavkách. Ja som ju videl dnes ráno. Pravdepodobne išlo o jednu a tú istú ženu."

      „Bude ju treba nájsť." hovorila ohnivo Marlene. „Ak nie je vrahyňou, iste je do vraždy nejako zapletená."

      „Moment, slečna, asi nerozumiete, že sme na ostrove, ktorý je známy ako obľúbená letná dovolenková destinácia." prerušil ju Alexandrou.

      „Sú tu stovky žien v čiernych plavkách, nakoľko sú tohto roku čierne plavky v móde." hovoril Ionos. „Pán Fürstburg, dokázali by ste ju spoznať aj v inom oblečení?"

      „Nie som si istý." krútil Amadeus hlavou. „Mala na hlave klobúk a na očiach tmavé okuliare."

      „Takto oblečená žena môže byť hocikto." vzdychol si Ionos. „Bez bližšieho popisu ju nedostaneme. A čo máme robiť? Zadržať všetky ženy z hotela, ktoré so sebou majú čierne plavky?"

      „Pokúsim sa ju nájsť medzi hosťami hotela dnes pri večeri." povedal Amadeus. „A poviem to i pani Konstantinovej. Zdá sa, že sme ju videli iba mi dvaja."

      Na chvíľu v jedálni zaznelo ticho, ktoré bolo prerušované len krokmi starej kuchárky, ktorá utierala stôl. Ktosi otvoril dvere. Bola to mladá pomocníčka z kuchyni. Pribehla k tej starej a šeptom jej povedala, hoci sa to nieslo celou jedálňou:

      „Nič. Ten tanier s motívom labyrintu po okrajoch sa nedá zohnať."

      „To nie je možné." zhíkla staršia žena. „Veď ho zháňaš už od piatku."

      „Ozaj, pán Fürstburg, takmer sme na niečo zabudli." zasmial sa Alexandrou. „Na malú čerešničku na torte."

      „Čože?

      „Volal som na letisko." vysvetľoval Alexandrou. „Posledné dva týždne sem prileteli len jedni Gardenovci. Sú to mladí novomanželia, ktorí si užívajú medové týždne v hoteli desať míľ odtiaľto. No žiadny iní. Naši starí priatelia nie sú Gardenovci."

      „Myslel som si to." prikývol Amadeus.

      „Skúsim ešte obvolať lodných prepravcov, no to bude trvať trošku dlhšie." ponúkol sa Alexandrou.

      „Myslím, že to nebude potrebné." riekol Amadeus. „Pán Garden spomínal, že sem leteli a trikrát prestupovali. Asi prišli na skutočné mená, veď pasy hádam nemali falošné a tu sa ubytovali pod menom Gardenovci."

      Opäť stíchli. Dívali sa na dve zamestnankyne z kuchyne. Tá staršia podáva mladšej nejaký črep a vravela:

      „Choď do výrobne a objednaj tanier s takýmto vzorom. Našťastie, našla som pri umývadle ešte jeden črep. Och, nestačí že zomrel pán Konstantinou, ale ešte sa nám v deň jeho smrti aj rozbije tanier z jeho obľúbenej kolekcie!"

      „Myslím, že to je pre dnešok všetko." povedal napokon Alexandrou a všetci štyria sa postavili. „Čo myslíte, podarí sa nám to nejako vyriešiť?"

      „Je to zamotaný prípad, no verím, že áno." povzbudil ich Amadeus. „Dôkazy začínajú do seba zapadať."

      Policajti odišli. Marlene, stojaca pri stole, povedala Amadeovi:

      „Neviem ako ty, ale ja chcem ísť k moru. Christian už môže byť vonka, i keď pod prístreškom. Môže sedieť v bare na pláži a my, keď vyjdeme z mora, sadneme si k nemu."

      „Dobre." pristal na to Amadeus. „Asi bude hore v apartmáne. Poď, povieme mu to."

      Vyšli von z jedálne a smerovali k výťahom. Amadeus však vo vstupnej hale niečo začul. Akýsi zvuk, ktorý vychádzal od recepčného pultu. Od recepčného pultu, za ktorým v tejto chvíli nik nestál.

      „Marlene, choď hore, ja sa na niečo pozriem." šepol Amadeus sestre, keď prišiel výťah. Marlene mykla plecami, no okrem mora ju asi v tejto chvíli nič nezaujímalo. Nastúpila a Amadeus zamieril k recepcii.

Ako sa opatrne približoval, počul akési šuchotanie. A potom šeptavé slová:

      „Len my môžeme mať také šťastie! Prídeme a stane sa tu vražda. A ten odporný malý Nemec nám ju nakoniec prišije."

„Veru."

      Odporný malý Nemec zastal. Pochopiteľne, nechcel, aby si tí šepkajúci mysleli, že ich počul. Dupaním nôh naznačil, že kráča k recepcii. Potom bleskurýchle pozrel za pult. Nebol tam nik iní, ako Gardenovci. Ako ho videli, strhli sa. Pani Gardenová rýchlo vložila na dolnú policu akúsi knihu a tvárila sa, že ju nikdy v rukách nemala.

      „Dobrý deň." pozdravil ich veselo Amadeus. „Môžem vám nejako pomôcť?"

      „Áno, áno, my hľadáme náušnice mojej ženy." vysvetľoval pán Garden. „Azda jej spadli niekde tu." a obaja začali rukami hladiť podlahu v snahe nájsť náušnice, iste imaginárne.

      „Sú zlaté?" chcel vedieť Amadeus a tiež sa sklonil k dole.

      „Nie, nie, strieborné. Viete, ja som na zlato alergická." vravela pani Gardenová, pričom sa jej na ušiach ligotali dve malé zlaté náušnice.

      „No nič to." riekol pán Garden, usmial sa a aj s manželkou sa vystrel. „Asi budú v izbe. Poď, drahá. Radi sme vás videli, pán Fürstburg."

      „Aj ja vás." usmial sa Amadeus a kýval im.

      Keď konečne zmizli za ohybom chodby, nenápadne zaliezol za recepčný pult on. Rýchlo našiel pohľadom knihu, ktorú mala falošná pani Gardenová v rukách. Otvoril ju. Amadeus sa krátko  usmial a zašepkal pre seba:

      „Ajhľa! Informácie o zamestnancoch."

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8