Mladý Taminkius pred cestou na Olymp

koniec reťazca schovaných slov
žiari chabé svetlo keď máš zavreté oči
sen odkladáš a tvoje telo opúšťa svet
točí sa vo víre prachu, bôľ zahodený
slinivka brušná sa naháňa s macochou tvojou
než zaspíš.... poviem ti príbeh
Ešte keď bol Sár malý chlapec, vždy sníval o rozkošiach dospelákov.Vo večerných hodinách, pri dopade listov stromov, šiel sa poprechádzať po cintoríne plnom ticha a odpočinku.Tu sa zrazu zašuchorilo lístie.Sviečka sa pomiatla a pomaly zhasínala.Sadol si tak Sár na malý hrob nejakého dieťaťa.Myšlienky neľudské mu odhaľovali hviezdy nad gaštanom čo rástol do výšky bohov.Počuť dych mŕtvych ľudí v ňom nevzbudzovali ani len apatiu.Ale keď začul Grasiolea za svojím chrbtom takmer vyskočil na rovné nohy."Koho tu človek nestretne" povedal Grasioleo, nehladiac nato kde sa nachádza a v aký čas sa stretli.Malý Sár ešte trochu preľaknutý sedel na hrobe a díval sa na starí gaštan."Kde sa tu berieš Sár?Nemal si byť už doma?" pýtal sa usmievajúc sa zhasnutú lampu."Nerobte si starosti pán Grasioleus.Otec vie kde som." tichým jemným hláskom zaklamal Sár.Nuž starý Grasioleus sa len pousmial na zhasnutú lapmu a potichu odkráčal smerom k bráne.Naďalej mohol byť Sár sám a uvažovať o živote....
Na vysokej skale hniezdi otrok orla
vajíčka kde dievčatá tešia sa do sveta
opája svojím materinským mliekom
opíja aj seba, aj deti nevyliahnuté
a na červenej poduške oddáva svoj život cudzincom
ó, aká obeta to postihla človeka
ako svätec kladie vajíčka na vlasy
na chlpy...