nespojiteľný
http://citanie.madness.sk/view-38691.php
na horách leží nastrúhaný svet
sú ho plné chaty
a ty si
vytieraš oči starým ihličím
chce sa ti revať
ó škorce konečne zosadnite
a postavte divné domy
chceš do nich vstupovať
ale až po tom čo sa rozpadnú na vločky
si na prechádzke
a príliš dupeš
zver je splašená a rozpráva
hovorí o tom aké to bolo bez posedov
ako si zvykli krájať jedlo s nožíkmi v kopýtkach
a zrazu
sa rozsvieti slnko
šípky odpadnú do nápojov
do kaluží
do nazbieranej vody
len na chvíľu
sa v nej môžeš zazrieť
no niekedy chvíľa stačí na to
aby si sa začal neznášať
máš za uchom listy
povedala mama
a rozvaľkala nový deň
si mastný
povedal otec
a otvoril okno aby ťa vyvetral
myslíš si že nevieš čo zo sebou
myslíš na to ako je každé tvoje rozhodnutie ploché
no je to len sebaklam
lebo týždeň sa neskladá z dní
týždeň je šnúra polôh
a ty máš tú moc
čarovať nad ním s lavórom plným mlák
len sa do nich nesmieš zapozerať
nesmieš počúvať ako mokria okraje
nesmieš sa vytrácať
a ja ti potom
šeptom sľúbim
že raz bude dobre
raz ťa bude zver znášať z kopcov
na ľahkých chrbátikoch
vrátiš sa domov
so šípkami po vreckách
dopichaný
a tvárny
natretý spokojnosťou
a taký začiatok
nazveš dňom medzi nedeľou a pondelkom
taký začiatok
si smieš dovoliť
škorce konečne zosadli
v zobákoch majú káble
nikdy si sa nerozpojil
vieš ale
že sa nikdy
nespojíš