Osudná palma (jedenásta kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 11. decembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38711.php

Kapitola jedenásta

Rušná noc

 

      Amadeus súhlasil. Rozlúčil sa s Ráchel a zišiel výťahom dole. Čoskoro k nemu prišiel Iasonos s dvoma baterkami. Vyšli von a prišli na miesto činu. V tomto čase už more burácalo oveľa viac, ako cez deň. A aj pohľad z diaľky stačil na to, aby Amadeus usúdil, že teraz by do neho nevliezol.

      „Tak čo, na čo si prišiel?" dychtivo sa spýtal Iasonos po asi desiatich minútach civenia na priečelie hotela.

      „Azda som odhalil niečo, čo... No to nie je možné! To by znamenalo! Och! Telo človeka si zasluhuje úctu! Zvlášť po smrti!"

      „Čože?"

      „Iasonos, pamätáš sa na ten čudný zvuk, ktorý si počul, keď si šiel v tú noc po nás. Tak to bolo..."

      No Amadeus nedohovoril. Obaja zrazu začuli akési zvuky. Ktosi kráčal od pláže smerom k nim. Obrátili sa a videli dve mužské postavy, ktoré sa rozhodne blížili. Jedna s postáv vystrela ruku, v ktorej sa zablysol revolver.

      „Pozor!" skríkol Amadeus, schytil Iasonosa a hodil sa aj s ním na zem. Práve včas. Akonáhle dopadli na zem, guľka presvišťala na mieste, kde len pred sekundou obaja stáli. Muži sa ale blížili k nim ďalej.

      „Bežme." riekol Amadeus ticho, obaja vyskočili a leteli preč, smerom k parkovisku. Iste niekto počul Amadeov výkrik, alebo aspoň výstrel a čoskoro tu bude polícia. No naozaj čoskoro?

      Aj ich prenasledovatelia začali bežať, navyše za nimi poslali asi tri guľky. Našťastie, ani jedna nezasiahla cieľ. Posledná zničila čelné sklo jedného z áut stojacich na parkovisku, za ktoré sa Amadeus ukryl. No nemohli tu ostať večne, lebo ozbrojení muži k nim, dvom neozbrojeným mladíkom, môžu prísť celkom blízko a bezprostredne im streliť guľku medzi oči.

      „Iasonos, máš tu kľúče od nejakého hotelového auta?" opýtal sa Amadeus s nádejou v hlase.

      „Áno." ozvalo sa šeptom on od vedľajšieho auta. „No stojí až na konci parkoviska."

      „Dobre. Choď tam, ja ich nejako zabavím. O minútu budem u teba. Ak nie, naštartuj a zmizni odtiaľto." riekol Amadeus, pričom sa díval, ako sa dvojica zakráda parkoviskom a hľadá svoje obete. V tú chvíľu spoza oblakov vykukol mesiac a zalial parkovisko svojim svetlom. Amadeus dvojicu spoznal. Boli to Taliani, ktorí cez deň robili dojem na Marlene.

      Amadeus sa nemal kedy čudovať. Muži sa blížili k nemu a potichu sa medzi sebou po taliansky rozprávali.

      „Och, pápeženci." šepol pre seba Amadeus, schytil zo zeme kameň, zacielil a hodil ho o niekoľko metrov doprava. Taliani si pripravili zbrane a vydali sa tým smerom. Amadeus sa ukryl za ľavý bok auta, aby ho nebolo vidieť. Útočníci šli k miestu, kde začuli zvuk a rozhliadali sa, pričom zbrane držali vo výške očí. Keď nič nevideli, ruky spustili a obrátili sa Amadeovi chrbtom, v túžbe zistiť, čo bolo pôvodom toho zvuku.

      Amadeus to využil a ticho, no rýchlo uháňal smerom na druhý koniec parkoviska, kde na neho v aute čakal Iasonos.

      „Meškáš desať sekúnd." privítal ho výčitkou.

      „Vďaka, že si ma neposlúchol a počkal si." ocenil to Amadeus. „Poďme."

      „Problém je, že výjazd na cestu je vpredu. Budeme musieť prejsť okolo tých chlapov." povedal Iasonos.

      „Nič sa nedá robiť. Naštartuj, kým tu neprídu."

      Iasonos prikývol a skrútil kľúče v zapaľovaní. Šliapol na plyn, pričom skrútil volant, aby nenarazil do auta pred nimi. Pneumatiky zaškrípali a už leteli stredom parkoviska, smerom k výjazdu na cestu. Dvojica útočníkov si ich všimla, postavila sa im do cesty a jeden z nich vystrelil. Amadeus ani Iasonos ani nestačili skloniť hlavy, no guľka letela o niečo vyššie a škrabla len strechu automobilu, pričom nerozbila ani predné sklo. Auto mohlo ísť ďalej.

      „Dokelu! Odskočili." zahrešil Amadeus, keď obaja Taliani ušli pred rútiacim sa autom.

      „Amadeus!" napomenul ho Iasonos, keď vo veľkej rýchlosti vybrali zákrutu a boli na ceste, pričom im Taliani do karosérie vystrelili dve guľky.

      „Veď by to bola sebaobrana! A predpokladám, že majú auto." vzdychol si Amadeus.

      A mal pravdu. O niekoľko sekúnd sa za nimi vyrútilo auto, na ktorom bolo okno pri spolujazdcovi otvorené a trčala z neho ruka s revolverom.

      „Pridaj!" zavelil Amadeus. Zbraň vystrelila a zničila im spätné zrkadlo.

      „Bože!" vzdychol si Iasonos a pridal rýchlosť.

      Pridali aj Taliani. Na pokyn Amadea sa obaja sklonili, pričom guľka, ktorá bola opäť vystrelená, rozbila zadné sklo a zaborila sa do Amadeovho sedadla.

      „Idú po mne, alebo po tebe?" opýtal sa ho Iasonos nahlas, aby prehlušil burácanie motorov aj ďalší výstrel.

      „Ako to mám, dočerta, vedieť!" zaškrípal zubami Amadeus.

      „Amadeus, blíži sa križovatka." vravel po chvíli vystrašený Iasonos. Chvíľu na nich nestrieľali, asi si museli nabiť zbrane.

      „A?"

      „Mám ísť do vnútrozemia, alebo smerom k moru?"

      „To je jedno, len nech... Moment!" dostal Amadeus nápad. „Vieš čo, choď k moru."

      Iasonos na križovatke trielil naďalej vpred a Taliani ich nasledovali. Revolvery už mali nabité, a tak sa kde-tu ozval aj nejaký ten výstrel. Pravdepodobne to neboli profesionáli, inak by už dávno trafili pneumatiky a obaja mladíci by už neboli pri živote.

      „Blížia sa serpentíny." oznámil Iasonos chrapľavo. Reflektory ich auta odhalili pobrežie, ktoré opisovala dvojprúdová cesta. Pobrežie bolo vyložené veľkými balvanmi, o ktoré sa rozbíjali vlny.

      „Dobre. Až sa začne cesta zatáčať, neuhni, choď akoby do mora." poradil mu Amadeus.

      „ČOŽE!"

      „Iasonos, ver mi. Bože!"

      Tentoraz guľka preletela tesne vedľa Amadeovej hlavy a rozbila predné sklo automobilu. Iasonos, ktorý šiel teraz len popamäti, lebo cez počestné praskliny nevidel takmer nič, pristal na Amadeovu radu a vletel na klzké skaly.

      Ich prenasledovatelia, ktorí za nimi šli v tesnom závese, sa domnievali, že odbočia a pôjdu po ceste. Oni odbočili, no potom šliapli na brzdy a leteli za nimi po pobreží.

      „Choď rovno, Iasonos, akoby si chcel vojsť do mora pred nami!" kričal rozrušený Amadeus, keď ďalšia guľka prederavila jeho sedadlo a on pocítil nepríjemnú bolesť v pravom boku.

      „Amadeus, tam je príkry svah, ktorý končí rovno v mori!" upozornil ho šofér, ktorý si jeho zranenie nevšimol.

      „Rob, ako vravím." nedal sa Amadeus. Iasonos prikývol, ba pridal aj rýchlosť.

      Rútili sa šialeným tempom rovno do náručia rozbúreného mora. Tesne pred hrozným nešťastím Amadeus skríkol:

      „Zabrzdi ručnou brzdou a skrúť volant naľavo!"

      Iasonos tak urobil. Tesne pred svahom zastali a skrútili sa. Ešte nebolo jasné, na ktorú stranu budú otočený, Iasonos už vypol ručnú brzdu a zaradil rýchlosť. Vyletel na cestu a vtom zastali, lebo gumy už mali úplne zodraté.

      Ich prenasledovatelia až také šťastie nemali. Nestihli zabrzdiť ani vytočiť volant a za strašného kriku vleteli na svah do mora.

      „Hádam vedia plávať a podarí sa im z auta dostať von." utrúsil Amadeus, lebo si vedel predstaviť, že po takom výkone by sa dostali na breh štvornožky a nedokázali by im už ublížiť.

      No mýlil sa. Na príkrom svahu sa auto prevalilo na strechu. Krátko sa kotúľalo. Nakoniec sa ustálo na streche a pomaly skĺzalo do mora, pričom spod kapoty leteli pri trení kovu o kameň iskry. No do mora sa nedostalo. Vybuchlo. Explózia bola taká silná, že zhodila zo zeme Iasonosa a Amadea, ktorí sa na to dívali pred autom.

      „Prepánajána!" zvolal Iasonos po krátkej chvíli ticha, keď pred nich dopadli tlejúce dvere z auta ich prenasledovateľov. „Veď my sme priamo zodpovední za ich smrť! To je rovnaké, akoby sme im vpálili guľku do hlavy!"

      „Presne o to im išlo." vzdychol Amadeus, no ani jemu to nebolo jedno. „Bola to sebaobrana."

      „Kruté. Sme vrahovia."

      „Buď oni, alebo my."

      „Áno, ale... Amadeus, ty si zranený!"

      „To... To nič nie je."

      „Ale je, veď krvácaš." krútil hlavou Iasonos. „Tak poď, musíme ísť teraz po svojich. Auto sa ani nepohne a najbližšie ľudské obydlie je tri míle."

      Pohli sa vpred po krajnici cesty. Po niekoľkých krokoch sa však Amadeovi zastrelo pred očami a spadol by na zem, ak by ho Iasonos nebol podchytil.

      „Iasonos?"

      „Tu som. To zranenie nie je nič vážne, teda, aspoň myslím. Tak poď, pomôžem ti."

      Amadeus neprítomne položil ruku Iasonovi cez plecia a ťahal jednu nohu za druhou, pričom väčšinu jeho telesnej váhy mal na starosti Iasonos. Pochyboval, že takto dokážu napredovať tri míle.

   

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8