Osudná palma (dvanásta kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 13. decembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38732.php

Kapitola dvanásta

Telo z ruky do ruky

 

      S vypätím všetkých Amadeových aj Iasonových síl nakoniec predsa len došli do dedinky, ktorá bola vzdialená tri míle a zavolali záchrannú službu a políciu. Amadea odviedli do nemocnice, kde ho vyšetrili a ranu obviazali. Našťastie, guľka ho len škrabla, no aj tak ho bok poriadne bolel.

      Do nemocnice ho sprevádzal aj Iasonos. No keď Amadea nadránom sanitka priviezla do hotela, musel sa vrátiť na miesto činu a polícii podrobne opísať, čo sa udialo. Potom opäť prišiel do hotela, sprevádzaný Alexandrovom a Ionosom. Šli sa pozhovárať do apartmánu Amadea, kde sedel s obviazaným bokom, v spoločnosti Christiana a Marlene.

      „Amadeus, zachovali ste sa ako skutočný hrdina." pochválil ho Alexandrou, ledva si sadli.

      „Väčšinu práce urobil Iasonos, ja som iba zavadzal." riekol Amadeus a pokúsil sa o úsmev, no bol to veľmi bolestivý úsmev.

      „Poradil si mi, ako sa zbaviť našich prenasledovateľov." povedal Iasonos.

      „Áno a pripravil som ich tak o život."

      „Sám si vravel, že to bolo neplánované a v sebaobrane."

      „Páni, rád by som sa teraz s vami pozhováral ja." prerušil dialóg Amadea a Iasona Alexandrou. „Musím vedieť všetko. Poznali ste tých mužov?"

      „Nie." odvetil Amadeus. „Teda, videl som ich po prvýkrát len včera na pláži." obrátil sa k Marlene. „Boli to tí dvaja talianski fešáci."

      „Naozaj! Oni vari chceli vraždiť kvôli mne?" napoly sa zaradovala, napoly zhrozila Marlene.

      „Obávam sa, že to skutočne nebolo kvôli vám, slečna." podotkol Ionos.

      „Tak je." prikývol Alexandrou. „Mŕtvoly nie je možné identifikovať, no pravdepodobne to bude duo nájomných vrahov z Talianska. Tam ich už hľadajú asi rok. Prednedávnom zmizli. Len včera k nám prišlo hlásenie, že ich videli tu na okolí."

      „Nájomní vrahovia?" začudoval sa Iasonos. „Kto by si na mňa a Amadea objednal vrahov?"

      Nikto nepovedal nič, no odpoveď sa vznášala vo vzduchu.

      „Vrah pána Konstantinova." riekla napokon Marlene. Ostatní prikývli.

      „Takmer som na to zabudol!" vyskočil zrazu Amadeus z pohovky, až sa všetci preľakli a jeho zabolel bok. „Včera večer som na niečo prišiel!"

      „Na niečo v súvislosti s vraždou?" chcel vedieť Christian.

      „Áno." prikývol on. „Všimol som si, že terasa manželov Gardenovcov bola zaprataná všelijakými nafukovačkami. A takto tomu bolo aj v čase vraždy."

      „Moje správy o manželoch Gardenovcoch sú ešte zvláštnejšie." prerušil ho Alexandrou. „Zaobstaral som si popis návštevníkov našej krajiny z Austrálie za posledné dva týždne. Jedna pracovníčka letiska si zapamätala pár, staršieho muža a ženu. Predpokladám, že sú to naši milí záhadní Gardenovci. No nevolajú sa tak."

      „A aké je teda ich pravé meno?" chcel vedieť Christian plní vzrušenia. Alexandrou mu nestihol odpovedať, povedal to zaňho Amadeus. Všetci sa zadivili, jednak nad menom, jednak nad tým, že to vie Amadeus.

      „Ako to vieš?" začudovala sa Marlene.

      „Viem toho ešte oveľa viac." riekol on. „Začína to do seba zapadať. A keď odhalíme nepravých vrahov, môžeme všetku svoju energiu upriamiť na dolapenie toho pravého. Iasonos, priveď, prosím ťa, našich milých Gardenovcov. A tiež... Veď ty už vieš, koho."

      Iasonos prikývol a zmizol. Nikto nepreriekol ani slovo. Amadeus si ukazovákom a palcom hladil bradu, aby si dal dokopy posledné kúsky skladačky.

      Iasonos sa vrátil v sprievode manželov Gardenovcov a jeho milej, slečny Ráchel Ingerovej. Všetci traja boli trošku zmätení. Amadeus ich usadil a sám sa chopil vyšetrovania, keďže policajti vôbec nechápali, o čo tu ide.

      „Dobrý deň." pozdravil ich úctivo. „Azda viete, prečo som vás tu zavolal."

      „Vari ste objavili vraha?" opýtal sa pán Garden.

      „Nie celkom. Ale podarilo sa nám vylúčiť niektoré osoby."

      „Preto ste nás nemuseli volať. My sme v súvislosti s vraždou nikdy ani len neboli spomínaní." zasmiala sa nervózne pani Gardenová.

      „Ó, skutočne?" začudoval sa Amadeus. „Možno by sme mali prehodnotiť naše doterajšie náhľady, čo poviete, páni policajti?"

      „Ale... Hádam si nemyslíte, pán Fürstburg, že by sme my zavraždili pána Konstantinova!" protestoval pán Garden. „Veď sme toho chlapa ani len nepoznali, nikdy sme ho nevideli!"

      „Tak je!" zvolal Amadeus. „Ani ste nemohli. Keď ste prišli, pán Konstantinov tu nebol. No prečo ste mi tvrdili opak? Vtedy, keď ste mi vraveli tú rozprávku o tom, ako pán Konstantinov čosi pod vašim oknom vravel a vy ste ho spoznali po hlase!"

      „Dobre, dobre, máličko sme klamali, lebo sme sa báli, že nás budete pokladať za vrahov." priznal pokorne pán Garden. „Boli sme miestu činu najbližšie, mohli sme byť podozriví. No zdá sa, že sme sa podozreniu nevyhli ani tak."

      „Bolo to vážne klamstvo, ktoré mohlo ohroziť celé vyšetrovanie." zapojil sa do rozhovoru Alexandrou. „Azda ešte nebezpečnejšie, ako ostatné ďalšie lži."

      „Čože, aké lži?" nerozumela pani Gardenová, stále viac a viac nervózna. „To si... To si vyprosujem!"

      „Prosím vás, už neklamte, všetko vieme." riekol unavene Amadeus. „Nie ste žiadny Gardenovci. Voláte sa Ingerovci a ste rodičmi tejto mladej slečny vedľa vás, nemám pravdu?"

      Nastalo ticho. Gardenovci, teda Ingerovci, sa pozreli na seba, potom na svoju údajnú dcéru a prikývli.

      „Tak je." povedala Ráchel. „Sú to moji rodičia. Spomínala som vám, pán Fürstburg, že moji rodičom by sa nepáčilo, ak by zistili, že chodím s Iasonom."

      „Áno, a spomínali ste aj to, že pochádzate z Austrálie." vravel Amadeus, kým sa Christian a Marlene divili nad skutočnosťou, že Ráchel a Iasonos spolu chodia. „Raz som tiež prichytil vašich rodičov, ako sa hrabú v záznamoch o zamestnancoch hotela. Nebolo ťažké si to dať dokopy."

      „Ráchel, mala si nám o Iasonovi povedať, nemali by sme námietky, i keby sa nám to možno nie celkom pozdávalo." vravela jej matka. „Ale takto utiecť..."

      „Dlho sme pátrali, kým sme zistili, že sa zamestnala v hoteli, kde bola pred rokom ubytovaná so strýkom, keď tu bol na pracovnom rokovaní a ju zobral so sebou, aby videla aspoň kúsok Európy." vravel pán Inger.

      „Vtedy sme sa s Iasonom do seba zamilovali." podotkla Ráchel. „Och, Iasonos, môžeš mi odpustiť, čo som ti spravila?"

      Iasonos pozrel do zeme. Vzdychol, no nepovedal nič. Pozrel sa na Ráchel, zas si vzdychol a rýchlym krokom vyšiel z miestnosti. Ráchel chcela ísť za ním, no Amadeus ju zadržal.

      „Nie, teraz musí byť sám. Pán Inger, pokračujte."

      „Prišli sme si sem po ňu. A aby sme nevzbudili rozruch, ubytovali sme sa pod falošným menom. Táto vražda... Neprišla nám vhod."

      „Vražda nikdy nikomu nepríde vhod." poznamenal Amadeus. „Iba vrahovi a človeku s vražednými úmyslami. No nie ste vrahmi? Pán Konstantinov by nebol nadšený, keby zistil, že ste sem prišli, aby ste mu odviedli šikovnú sekretárku. Stretli ste sa s ním, keď sa vracal späť do hotela. Ešte v tú noc ste sa s ním o tom zhovárali. Mal námietky, tak ste ho zabili a jeho vraždu nafingovali tak, aby to vyzeralo, že spáchal samovraždu."

      „Pán Fürstburg, toto je krivé obvinenie, lož a navyše veľmi smiešne znejúca lož." napomenul ho pán Inger.

      „Tak nám konečne prestaňte klamať a mariť vyšetrovanie zatajovaním dôležitých skutočností!" nahneval sa Amadeus. „Vy ste v tú noc kdesi našli starý spráchnivený povraz, ktorý vám padol vhod, lebo ste mali na terase mŕtvolu pána Konstantinova. Nikým nevidení ste tým povrazom mŕtvolu obesili na neďalekú palmu, a potom ste striehli pri okne, aby ste sa vyklonili ihneď, ako niekto objaví telo, nemám pravdu? Nemám vari PRAVDU?!"

      „ÁNO, TAK JE!" zakričala páni Ingerová, ktorá to už ďalej nemohla tajiť.

      „Mám im dať putá?" opýtal sa Ionos.

      „Je toho dosť, z čoho môžu byť obvinení." premýšľal Amadeus. „Falšovanie osobných údajov, marenie vyšetrovania vraždy, krivá výpoveď, zohavenie mŕtvoly... No vraždu medzi prečiny pravdepodobne zarátať nemôžeme."

      Amadeus si vzdychol a podišiel k oknu. Pozrel sa von, na rozľahlé more a zosmutnel pri myšlienke, že si v ňom tak skoro kvôli zraneniu nezapláva. Otočil sa späť a pokojným hlasom sa ozval k Ingerovcom:

      „Mrzí ma, že som kričal, no pochopte, že lož má krátke nohy. A tuto ide o vraždu. Tak povedzte, ako sa to všetko stalo?"

      „Dobre teda." prikývol pán Inger. „Uprostred noci sme sa zobudili na čudné tlmené buchnutie. Preľakli sem sa, či sa k nám z terasy nezakráda nejaký zlodej. Vyšiel som von. Tam ležalo na nafukovačkách telo pána Konstantinova."

      „To tlmené buchnutie počul i Iasonos, keď šiel pre nás na letisko, no neprikladal mu nejakú váhu." podotkol Amadeus. „Povedzte, bol pán Konstantinou skutočne mŕtvy?"

      „Nedýchal a manžel mu skontroloval aj tep." odvetila pani Ingerová. „Bolo isté, že je mŕtvy. A ako sme už spomínali, jeho vražda nám skutočne neprišla vhod. Možno keby sme tu boli iba na dovolenke, ako každý iný... No za našich podmienok... Bola to chyba."

      Všetci stíchli. Bolo otrasné predstaviť si zákernosť vraha, ktorí telo svojej obete zhodí na kopu nafukovacích matracov postarších manželov. Bola to grandiózna chladnokrvnosť.

      „Teda... Kto mohol čosi také urobiť?" opýtal sa Christian. Amadeus sa obrátil na Ráchel s otázkou:

      „Kto býva priamo nad vašimi rodičmi?"

      „Och... Myslím... Áno, už viem, pán Červenkov s manželkou. Ale on určite nevraždil."

      „Uvidíme. Prosím, zavolajte ich." požiadal ju Amadeus. Všimol si, že keď Ráchel vstávala, ruku mala vloženú v rukách pána Ingera.

      Chvíľu čakali, kým sa Ráchel vrátila. Za ňou do miestnosti vošiel najprv pán Červenkov, potom pani Varvara Červenková.

      „Dobrý deň vám prajem, pani Červenková, pán Červenkov." pozdravil ich Amadeus a usadil ich, akoby boli pozvaní na šálku čaju. „Vraví sa, že gentleman má prvú nechať vojsť dámu, pán Červenkov, no vy ste to urobili naopak. No táto zásada neplatí, ak sa vchádza do neznámeho prostredia, teda ste to, zdá sa, urobili správne, lebo neviete, čo vás čaká. No vedzte, že vás nečaká nič príjemné."

      „Pán Fürstburg, mohli by ste si nechať tie hlúpe slovné hračky a prejsť k veci." vyhlásila netrpezlivo pani Červenková a do úst si vložila cigaretu.

      „V poriadku. V prípade vraždy pána Konstantinova vás dôkazy usvedčujú za podozrivých číslo jeden." povedal flegmaticky Amadeus. Pani Červenkovej ešte nezapálená cigareta vypadla z úst.

      „Čože?!" opýtala sa. „Ako to?"

      „Jednoducho." usmial sa Amadeus a posadil sa k svojej sestre, pričom sa na Čevenkovcov pozeral z profilu. „V deň vraždy ste vošli do svojho apartmánu neskoro v noci, predpokladám. A predpokladám, že ste v prostriedku izby našli ležať mŕtvolu. Nevedeli ste, čo s ňou. Zareagovali ste spontánne, predpokladám, tak ste vyšli na balkón a zhodili ju dole. Mali ste šťastie, že telo dopadlo na nafukovacie matrace pod vami, preto na tele pána Konstantinova neboli žiadne známky po páde, a preto sa okoloidúcemu Iasonovi nezdal ten zvuk podozrivý. Mimochodom, Iasonos si všimol, že sa vo vašom apartmáne okolo tretej ráno svietilo, preto dobre videl osudnú palmu pána Kosnstantinova. A potom ste sa už len modlili, aby vražda nepadla na vás, ale na kohosi iného. Trebárs na nevinných manželov Gardenovcov. Je tak?"

      Manželia Červenkovci na neho začudovane pozerali. Pravdepodobne boli skvelí herci, lebo ich tvár neprezrádzala žiaden prejav ľútosti či priznania sa, len údiv. Azda údiv nad tým, ako na to mohol Amadeus prísť.

      „Toto... Toto je smiešne." zasmiala sa nepresvedčivo Varvara, zodvihla z podlahy cigaretu a zapálila si ju. „Ale, priznávam, zaujímavé. Ako tento fantazmagorický príbeh pokračuje, pán Fürstburg?" opýtala sa a vyfúkla oblak dymu.

      „Rovnako fantazmagoricky, ako začal." pokračoval detektív. „Mŕtvola sa našla pod palmou a zdalo sa, že pán Konstantinou spáchal samovraždu. Určité indície ale poukazovali na cudzie zavinenie, preto sa mŕtvola poslala na pitvu. Na toto ste nemysleli. Vedeli ste, že telo je plné vašich odtlačkov, ktoré ste na ňom zanechali, keď ste ho vytláčali na balkón. Nemohli ste takto riskovať. Preto pán Červenkov, iste po porade s vami, sa vybral do pitevne, kde telo ukradol. Ako sa vám páči pokračovanie, pani Červeková?"

      Varvare tentoraz vypadla z úst zapálená cigareta. No ju ani nenapadlo zdvihnúť ju. Dívala sa to na Amadea, to na manžela. Nakoniec si pán Červenkov vzdychol a povedal:

      „Máte pravdu, pán Fürstburg. Lož má krátke nohy, čo?"

      „Veľmi krátke. No uznávam, že niekedy vládze utekať pred skutočnosťou aj celé roky." prikývol Amadeus.

      „Všetko je presne tak, ako ste to tvrdili." vravel kajúcne. „No Andreasa som nezabil, ani moja žena nie. Vošli sme do nášho apartmánu spoločne. Viete si predstaviť, ako to na nás zapôsobilo, keď sme tam videli to telo? Neuvažovali sme. Urobili sme prvé, čo nás napadlo."

      „No druhý váš čin už nemožno označiť za afekt." vravel Amadeus. „Vyžadoval prípravu. Čo ste teda urobil s telom, pán Červenkov?"

      „Keď som ho nepozorovane vyniesol z pitevne, čo sa mi podarilo azda len náhodou, vložil som ho do auta, zaviezol som ho k najbližšiemu útesu za mestom, kde nik iný nebol a zhodil som ho dole. Vedel som, že tam ho nikdy nikto nenájde. Je to nebezpečné miesto, neplavia sa tam ani lode, aby ich vlny nehodili o útesy. A z takej výšky ani rozmočené zvyšky tela na kameňoch by nik neuvidel."

      „Ako si to mohol urobiť, Grigorij, veď Andreas, môj manžel, bol tvoj priateľ." ozvala sa pani Kyriaki Konstantinová, ktorá sa zrazu zjavila v otvorených dverách. Asi počúvala za dverami. No pán Červenkov sa len pohŕdavo usmial a povedal:

      „Bol tvoj manžel a môj priateľ, no to mu nebránilo v tom, aby sa váľal s Varvarou."

      Chvíľu bolo ticho, potom pani Konstantinovú posadol amok a vrhla sa na pána Červenkova, celá červená v tvári. Na ňu zas skočila Varvara Červenková, no nebolo jasné, či bráni svojho manžela, alebo pani Konstantinovej pomáha.

      Azda by si boli navzájom dosť ublížili, ak by ich od seba prítomní policajti neodtrhli.

      „Ovládajte sa, pani Konstantinová. Tým pamiatke svojho manžela česť nerobíte." dohováral jej Alexandrou a držal ju okolo pliec.

      „Dúfam, že za zohavenie mŕtvoly dostaneš ten najhorší možný trest!" kričala čerstvá vdova, ktorej rozpustené vlasy lietali na všetky strany. „Len škoda, že u nás už niet trestu smrti, ako v tradičných krajinách."

      „Škoda tých tradičných trestov, možno by tvojho mŕtveho muža odnaučilo siahať na cudzie ženy obava, že by mohol byť vykastrovaný." syčal Červenkov.

      Ionos nasadil putá jemu, jeho manželke, i manželom Ingerovcom, teda bývalým Gardenovcom. Všetkých štyroch viedli preč. Čoskoro boli vo svojom apartmáne len Amadeus, Christian a Marlene.

      „Hm, zaujímavý prípad." poznamenal Christian. „To sem ešte nemali. Mŕtve telo, ktoré si podozriví prehadzujú z ruky do ruky ako horúci zemiak."

      Amadeus chcel čosi odvetiť, no vyrušilo ho klopanie na dvere. Na tento deň tu bolo už dosť návštev.

      „Ďalej!" zavolal. Dvere sa otvorili a vošla Ráchel Ingerová. So smutným výrazom na tvári požiadala Amadea:

      „Pán Fürstburg, prosím, ak stretnete niekde Iasona tak mu odkážte, že sa ospravedlňujem, že svoju vinu ľutujem a prosím ho o odpustenie."

      „Isteže." súhlasil Amadeus, lebo videl, že jej slová sú pravdivé. „No môžete mu to povedať i vy."

      „Nie, nemôžem." odvetila. „Idem na políciu. Chcem zložiť kauciu za svojho otca a matku."

Spisovateľov komentár k príspevku

Dosť dlhá kapitola, no nedalo sa to rozdeliť.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8