Osudná palma (trinásta kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 22. decembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-38831.php

Kapitola trinásta

Utopený obesenec

 

      Hoci nebola nedeľa večer, ale štvrtkové predpoludnie, kinosála hotela Red Rose bola zaplnená niekoľkými ľuďmi. Bola tam pani Kyriaki Konstantinová, Kyria Maria i Iasonos. Ráchel Ingerová sedela ešte v úctivej vzdialenosti od Iasona, no zase blízko pri svojich rodičoch, do istého času známych pod menom Gardenovci. Pri nej sedel pán Stone. Rad vyššie zaujali Christian, Marlene a policajti Alexandrou a Ionos, ktorí medzi sebou mali spútaných Červenkovcov. Počet prítomných dopĺňali dvaja osobní strážcovia a dvaja ďalší členovia polície, ktorí nenápadne stáli pri dverách. Ako inak, Amadeus stál v uličke, pripravený predniesť konečnú reč.

      „Je koniec. Hádanka je rozlúštená, vrah odhalený." riekol.

      „Skutočne?" potešila sa Kyria Maria a pozrela sa po prítomných. Tak vravte, kto je ten sviniar!"

      „Moment, slečna." zdvihol prst Amadeus. „Musíme ísť na to postupne a nič nesmieme uponáhľať. Každý z vás má právo poznať celú pravdu. Ako to skutočne prebehlo."

      „Nuž teda, vravte." vyzval ho Alexandrou, pripravený počúvať. Amadeus si odkašľal a začal:

      „Prípad, ktorý sme v posledných dňoch reflektovali, bol poriadne zamotaný, no motív bol starý ako ľudstvo samo. Šlo o žiarlivosť."

      „Žiarlivosť?" začudovala sa Ráchel a všetci sa inštinktívne pozreli buď na Kyriaki Konstantinovu, buď na Varvaru Červenkovú.

      „Áno. Motív vraždy Ábela Kainom sa tu objavil opäť. A opäť krv zabitého volá zo zeme k nebu. Teda: v piatok ráno sme boli svedkom hroznej scény - pán Konstantinou ležal so slučkou na krku pod našou osudnou palmou. Slečna Kyria Maria, vy ste telo svojho otca našli ako prvá. Viete mi povedať, kto na váš výkrik reagoval ako prvý?"

      Kyria Maria sa zamyslela a potom pomaly prehovorila:

      „Myslím, že to boli... Boli to pán a pani Gardenovci. Potom na balkón vyšli Červenkovci. Je to pochopiteľné, veď oni sú ubytovaní najbližšie pri osudnej palme."

      „Áno, slečna, je to pochopiteľné, no nielen z toho hľadiska, ktoré ste uviedli." prikývol Amadeus. Vážení, je potrebné si spomenúť na všetky podrobnosti. Napríklad na to, že pán Konstantinou nezomrel na následky obesenia. Tiež na to, že na tele nemal známky pádu a na to, že pán a pani Gardenovci (Amadeus sa rozhodol, že aféru Ráchel a jej rodičov nebude vyťahovať na verejnosť) mali na terase vyložený kvantum nafukovacích matracov.

      „Ale čo to s tým má..." nerozumel Oscar Stone.

      „Len vydržte." žiadal si trpezlivosť Amadeus. „Ide o to, že vrah sa po svojom brutálnom čine snažil zbaviť podozrenia. A kto iný by mohol byť dobrým obetným baránkom, ako pán Červenkov, manžel ženy, s ktorou mal pán Konstantinou pomer? A netvárte sa tak začudovane a prekvapene, veď to tu bolo verejným tajomstvom."

      Amadeus sa chvíľu stíchol a využíval účinok svojich slov. Zrazu sa ozvala Kyria Maria:

      „Takže pán Červenkov nezabil môjho otca? Spravila to teda Varvara?"

      „Prestaň s tým, ty malá ropucha!" zasyčala Varvara.

      „Buď ticho, ty odporná, hnusná... Skočila si do postele môjmu otcovi, zabila si ho, a ešte sa odvažuješ niečo povedať!"

      „Slečna!" napomenul Kyriu Mariu zvýšeným hlasom Amadeus. „Vážte slová. Pani Červenková nezabila vášho otca a neurobil to ani jej pán manžel. No vrah vedel, že pán Červenkov by mal motív, preto šikovne odviedol mŕtveho do apartmánu pána Červenkova. No on nechcel mať s vraždou nič spoločné. To bol dôvod, prečo Iasonos o tretej hodine rannej videl v ich apartmáne rozsvietené svetlá. A to bol aj dôvod, prečo počul tlmené buchnutie. To pán Červenkov hodil telo pána Konstantinova na nafukovacie matrace, ktoré boli na terase manželov Gardenovcov. Ak by nedopadlo na nafukovačky, iste by malo na sebe stopy po páde."

      Tieto fakty sa už asi po hotely rozniesli, lebo nikde nebolo vidieť prekvapené tváre. Pravdepodobne vedeli aj to, čo on odhalil včera. No predsa len pokračoval:

      „Pochopiteľne, manželia Gardenovci sa preľakli, keď uvideli na svojej terase mŕtve telo. Nanešťastie, zareagovali spontánne. Miesto toho, aby zavolali políciu, telo pána Konstantinova naaranžovali tak, aby to vyzeralo, že sa obesil. A tak sme ho aj našli."

      „Pán Fürstburg, toto sa do našich uší už dostalo." riekla Kyria Maria. „Vieme aj to, že Červenkov telo môjho otca pred pitvou uniesol a zhodil z útesu, lebo sa bál, že odtlačky na ňom by ho mohli kompromitovať."

      „Áno, je to tak." prikývol Amadeus. „To sa skutočne stalo. No stále nevieme, ako pán Konstantinou umrel. A nevieme ani to, kto ho zabil. Ani ja som to doteraz nevedel. No dnes som si uvedomil, že sa niektoré veci pozeráme zle. A nevidíme rozdiely tak, kde by sme ich mali vidieť. Pani Červenková." obrátil sa Amadeus na zadržanú. „Vy ste mali s pánom Konstantinovom pomer. Môžete to potvrdiť? A môžete aj čestne prehlásiť, že už spolu nič nemáte?"

      Varvara Červenková si vzdychla a vyštekla:

      „Koľkokrát to ešte mám opakovať? Nemala som s ním už dva roky nič. Skončili sme to. Asi si našiel inú pipku."

      „Áno, máte pravdu." prikývol Amadeus. „Pán Konstantinou po návrate s Londýna začal mať pomer s inou ženou. So ženou, ktorá je v tomto hoteli! So ženou, ktorú pravidelne vidíme! A táto žena je vrah!"

      „Je to žena v čiernych plavkách?" nezdržala sa Kyriaki Konstantinová, neveľmi šokovaná vyhlásením, že jej bol manžel neverný. Asi to nebola žiadna novinka.

      „Áno, pani, je to tak." prikývol Amadeus a hlas mu stúpal. „Keď ste ju videli, v tú noc, keď váš pán manžel zomrel, práve sa tela zbavila v apartmáne Červenkovcov, a ten jej prikrčený postoj bol určitý znak toho, že chce byť čo najmenej videná. Aj ja som ju raz videl v plavkách, no nevedel som, že je to tá žena a že je to vrahyňa. No všetci sme ju už videli mnohokrát."

      „Obávam sa, že ti nerozumiem, Amadeus." podotkol Iasonos nechápavo.

      „Vydrž, Iasonos, vysvetlím to. No musíme ísť na to poporiadku. Pán Konstantinou pred svojou smrťou nebol na žiadnom stretnutí hotelierov na pevnine Grécka, lebo žiadne také stretnutie sa nekonalo. Bol na západnej časti ostrova so svojou milenkou. Aby to nebolo podozrivé, ona šla na miesto stretnutia o deň skôr a aj sa vrátila do hotela o deň skôr. Keď sa pán Konstantinou vrátil, bola už teda tu. Pán Konstantinou mal vo zvyku najesť sa po príchode domov, aj keď to bolo uprostred noci. V kuchyni sa stretol so svojou milenkou. Pravdepodobne sa pohádali. Predstavujem si to tak, že pán Konstantinou mal v rukách svoj obľúbený tanier a chystal sa naložiť si jedlo. No už to nestihol. Jeho milenky sa zmocnil hnev, vrhla sa na neho, strčila mu hlavu do kade na umývanie riadu, ktorá bola plná vody, sladkej vody. To vysvetľuje fakt, že mŕtvy mal v pľúcach vodu, ktorá ale nebola morská. A vysvetľuje to aj na prvý pohľad nedôležitý fakt, že v kuchyni sa v piatok ráno, v deň smrti pána Konstantinova, našli črepy jeho obľúbeného taniera. Azda sa ho bojujúcej dvojici podarilo rozbiť."

      Všetci stíchli a zamysleli sa. Tak jednoduché. A predsa tak neočakávané. Ostáva už len jedna otázka: kto je tá vrahyňa. Amadeus vycítil, že každý sa na to chce opýtať. Teda, každý, okrem vrahyne. Tá musela byť nervózna. No v podstate jej to už bolo jasné. Bolo jasné, že ju Amadeus vypátral.

      Amadeus však zjavne nepokračoval. Prechádzal sa po uličke a bol ticho. Nepatrne sa však približoval bližšie k sedadlám. Až naraz komusi stúpol na nohu. Ozvalo sa ženský výkrik. No nestúpil na nohu žene. Ale Oscarovi Stonovi.

      „Och, prepáčte, pane. Alebo, lepšie povedané, slečna? Podobný výkrik som počul ráno, keď ste videli škorpióna a preľakli ste sa. Zahrali ste pekné divadielko, aj krátky rozhovor s imaginárnou slečnou z hotela bol veľmi realistický. Hráte divadielko už dva roky. Ste to vy. Vy ste vrahyňa, však?!" zrúkol Amadeus a skôr, než pán (slečna) Stone stihla zareagovať, Amadeus napriamil ruku a strhol jej z hlavy parochňu. Ukázal sa krátky ženský strih. Spolu s parochňou Amadeus strhol aj falošnú bradu. To všetko vysvetľovalo. To vysvetľovalo, prečo pán Stone nosí vždy oblek, ktorý zakrýva jeho ženské krivky. Vysvetľovalo to aj záhadu, ako je možné, že medzi hotelovými hosťami i personálom nevedel Amadeus ani Kyriaki Konstantinová vypátrať ženu v čiernych plavkách. Vždy, keď mal Amadeus pocit, že niekde videl jej tvár, skúmal len tváre žien, nie mužov.

      „Niekedy ste nevedeli odolať svojmu koníčku, svojej záľube v plávaní, že?" vravel Amadeus žene, ktorá bola doteraz mužom. „Obliekli ste si čierne plavky a vyšli ste si na pláž, no vždy len vtedy, keď tam nik iný nebol, hlavne v noci a na úsvite. A tak ste boli oblečená aj v tú noc vraždy. Prečo? Snažili ste sa zahladiť stopy?"

      „Nie." povedala žena a s odporom odhodila od seba kravatu, ktorú nosila vždy na krku. „Predtým som si bola zaplávať. No ten starý blázon prišiel za mnou, odviedol ma do kuchyne a chcel to so mnou skončiť. Ja, ktorá som sa dva roky prezliekala do týchto odporných mužských šiat, hovorila hrubým hlasom, správala sa ako sympatický Oscar Stone, ja som mala byť len tak vyhodená, akoby som bola nejaká lacná cundra?"

      „Preto ste ho teda zabili." konštatoval Amadeus.

      „Sľuboval mi, že sa s manželkou rozvedie. Že sa so mnou ožení. Ja som mala zdediť jeho hotel! Ja, nie jeho manželka a tí sopliaci!" riekla a ukázala na Iasona a Kyriu Mariu, ktorí boli od nej len o niečo mladší.

      „Museli ste konať, však?" vravel Amadeus. „Vtedy v pondelok ste ma počuli, ako som pri osudnej palme rozprával o žene v čiernych plavkách. Pochopili ste, že riskujete a od tej doby žena v čiernych plavkách zmizla zo scény. Vtedy ste znervózneli a všimol som si, že vás hlas je ženský, nie mužský. Spomenuli ste, čo čosi musíte vybaviť s nejakými Talianmi a..."

      „Áno, ja som na vás poslala tých dvoch trubirohov." zasmiala sa ľahkomyseľne. „Vy ste ma mohli odhaliť. Ak by zomrel Iasonos, len by mi to vyhovovalo, nakoľko on je dedičom a možno by sa ušlo niečo aj mne. Škoda, že to tí babráci nezvládli."

      Všetci v kinosále sa dívali na Oscara Stona v ženskej podobe s neskrývaným odporom. Mladá dievčina bez svedomia, ktorá o vraždách hovorí ako o neškodnej hre. Beštia.

      „Mám ju zatknúť, pán Fürstburg?" opýtal sa Alexandrou a zaštrngotal putami. „Vražda pána Konstantinova, objednanie si vašej vraždy a..."

      „Ešte moment." zadržal ho Amadeus. „Vražda pána Konstantinova nebola vaša prvá, však, slečna Lucy Stoneová."

      Vrahyňa sa na neho zahľadela unaveným pohľadom.

      „Tak vy ste zistili aj to? Áno, áno, je to tak. Keď Andreas ešte nevlastnil hotel, stretli sme sa v Londýne. Smrdel peniazmi, tak som si dala povedať. Vrátil sa a povedal mi, že má hotel a je z neho boháč. No čo z toho, keď som mala brata s pevnými mravnými zásadami? Museli sme sa ho zbaviť. Keď teda raz išiel popri pobreží svojim autom, Andreas ho zastavil. Vraj potrebuje pomôcť so svojim autom, ktoré sa mu pokazilo. Môjho milého bračeka zabil, polial benzínom, zapálil a vrak nechal spadnúť do mora. Šikovné.

      Medzitým som sa ja v Londýne držala plánu. Podobala som sa na brata, veď sme jednovaječné dvojčatá. Keď som si nasadila parochňu a bradu, bola som úplne ako on. Len ženská postava ma prezrádzala, čo sa ale v obleku stratí. Vydávala som sa za neho a ohlásila, že Lucy Stoneová je nezvestná. Keď našli vrak auta a v ňom pozostatky tela, určili, že som to ja. A ja som zatiaľ, ako Oscar Stone, prišla sem. A žila si ako kráľovná v prepychu a luxuse."

      „Ty mrcha." zasyčala Kyriaki Konstantinová. „Ukradla si mi manžela a chcela si aj jeho hotel, teda okradnúť moje deti! A prečo? Všetko pre špinavé peniaze. Pán policajt, odveďte ju, lebo vezmem spravodlivosť do svojich rúk."

      Lucy Stoneová sa zasmiala a povedala:

      „Ak by som to nebola ja, bola by to iná. Ten tvoj starý kocúr si nevedel rozkázať, keď šlo o mladé dievčatá. Myslíš, že ak by som ho nezabila a on by mi dal košom, nenašiel by si ďalšiu?"

      „Radšej zlý otec, ako žiadny otec." podotkol Iasonos.

      „Ste hlupáci." pokrútila hlavou Lucy. No to už prišli policajti a spútali jej ruky za chrbtom.

      „Paradoxne by som prípad nevyriešil, ak by ste mi nepomohla vy." vravel jej Amadeus spokojne. „Vy ste mi pred asi hodinkou a pol povedali, že niekedy si ľudia podstatné rozdiely nevšímajú."

      „Bolo mi jasné, že som odhalená." odvrkla. „Mala som ujsť. No to sa nedalo, keďže ma sledoval ten obor." a ukázala pohľadom na Amadeovho osobného strážcu.

      „To som mu prikázal ja, aby vám nedovolil zmiznúť." usmial sa Amadeus. Lucy Stoneová sa prudko otočila a vyrútila smerom k Amadeovi, no policajti ju šikovne zachytili.

      „Daj si pozor, Fürstburg." zasipela asi tri centimetre od jeho tváre. „Dnes si vyhral. No vo svete vyhráva zlo a raz postihne aj teba."

      „Dôležité je, že zlo dnes nevyhralo." odvetil jej Amadeus.

      ZLočinocov odviedli a v kinosále ostali len nevinní, ktorí boli práve svedkami najnapínavejšieho filmu, ktorý má názov život.

 

 

 

 

Epilóg 


      Ak si Amadeus odmyslel vyšetrovanie vraždy, ženy prezlečené za mužov a krvilačných Talianov, jeho dovolenka mu pripadala ako krásny sen. Christianovi sa pokožka zregenerovala, a teda mohol byť s malou dušičkou na slnku a opaľovať sa na krásnej pláži. Čoskoro boli všetci traja ako čokoláda.

      A aby ten sen nebol len dvojtýždňový, Iasonos, teraz majiteľ hotela Red Rose, im z vďaky za vyriešenie vraždy jeho otca, pobyt zdarma predĺžil ešte o týždeň. Zároveň im prisľúbil, že služby hotela budú môcť využívať kedykoľvek a, samozrejme, bezplatne, s plnou penziou. Preto sa Amadeus mohol utešovať, že až sa sen menom Tripos skončí, raz sa sem bude môcť vrátiť.

      No ako každý sen, aj tento sa raz musel skončiť. V posledný deň pobytu sa všetci traja zbalili, naložili svoje kufre do hotelového auta a rozlúčili sa s personálom i so známymi. Všetci prejavovali najvrúcnejšie vďaky najmä Amadeovi. Dokonca mu prišiel poslednýkrát potriasť rukou i Alexandrou. Rozlúčke nebolo konca-kraja, kým ich šofér, zas Iasonos, neupozornil, že ak hneď nevyrazia, zmeškajú let.

      Opäť sa viezli pobrežnou cestou cez celý Tripos, teraz ale nie v žiare vychádzajúceho slnka, ale zapadajúceho, ktoré celé okolie sfarbilo do červena. Kým dorazili na západ, bola už tma. Mesiac bol zavesený nízko nad hladinou mora a jeho striebristý svit vytváral na hladine svetelnú cestičku. Obloha bola posiata hviezdami, ba bolo vidieť i tie, ktoré zo severnejších oblastí Európy nie sú pozorovateľné.

      „Nádhera!" vzdychla si Marlene a vykrúcala krk, aby videla cez strešné okno auta tú povznášajúcu krásu. „Takú oblohu v New Yorku nemáme. Ani vo Frankfurte som také čosi nevidela."

      „Výhoda zapadákova." zasmial sa Iasonos. No čoskoro zapadákov nechali za sebou a dorazili na perifériu hlavného mesta, kde bolo letisko.

      Iasonos zaparkoval a ochotne priniesol letiskový vozík na batožinu, ba im aj pomohol ho dotlačiť do budovy letiska. Lietadlo do Nemecka malo vzlietnuť o polhodinu, Amadeov a Marlenin spoj do Londýna o desať minút neskôr. Najvyšší čas rozlúčiť sa s Iasonom a dať zbohom Triposu.

      „Tak." riekol Iasonos. „Asi sa musíme rozlúčiť. Marlene, rád so vás spoznal. Aj vás, Amadeus a Christian."

      „Maj sa." riekol Christian a potriasol mu rukou.

      „Dovidenia." rozlúčil sa Amadeus. „Ak budem môcť, iste sem ešte niekedy zavítam. Na vaše teplé podnebie som si zvykol tak, že mi bude v pochmúrnom New Yorku zima."

      „Iste vás radi uvidíme. Majte sa!"

      Amadeus, Marlene a Christian sa otočili smerom k pasovej kontrole a Iasonos zmizol v húfoch turistov.

      Najťažšie lúčenie ale prišlo v medzinárodnej zóne. Christian odlietal z brány v severnej časti letiska, Amadeus s Marlene z južnej.

      „Nerád cestujem sám." vzdychol si Christian.

      „Tak sa konečne spamätaj a emigruj. Teraz by sme mohli ísť do USA spolu." poradil mu asi po stýkrát Amadeus.

      „Nie je to také ľahké." pokrútil hlavou Christian. „No som rád, že som mohol zas nejaký čas stráviť s tebou. Marlene, rád som ťa videl. Amadeus, maj sa."

      „Maj sa." zaželal mu aj Amadeus, podali si ruky a rozlúčili sa na neurčito dlhý čas.

      Čoskoro z Triposu vzlietli dve lietadlá. Jedno mierilo do Berlína a druhé do Londýna.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8