Harry Potter a prvotné základy umelej inteligencie

Harry Potter vedel, že musí vyzbierať desať Súťažných Hviezd a jednu Veľhviedu. Na nič iné teraz nemyslel.
Musel použiť zaklínadlo "Spongify!" na to, aby mohol preskočiť na vysokú plošinu. Bol plný hrdosti, že ovláda tak komplikované zaklínadlo. Dokázal vyletieť bez akejkoľvek pomoci.
Potom Harry Potter prešiel cez úzku chodbu. Skúsil aplikovať zaklínadlo na zaujímavé obrazce nad portálmi, ale nešlo to. Neboli magicky aktívne. Prešiel popod portál do ďalej veľkej miestnosti.
Tá bola zamorená Impami. Bolo ich treba prekonať, lenže Fero sa necítil na to, aby všetkých tých Impov pobil. Bol na to príliš nekoordinovaný. Nebol až taký majstrovský hráč. A just že nie.
Fero stlačil kláves "Delete", čím spustil cheat zvaný ghost mode, kedy mohol lietať kde sa mu chcelo a nijaká obluda ho nemohla zabiť. Tak mohol preletieť cez Impov a pristáť hore na plošine.
Fero stlačil opäť Delete. Prepol sa do bežného herného módu.
Harry Potter pocítil silnú úľavu. Opäť pristál na pevnej zemi. Po tak vzrušujúcom a divokom lete.
Pred ním boli pevné oceľové dvere so zámkou, ale Fero vedel, čo robiť. Aplikoval na ne zaklínadlo "Alohomora!". Dvere podľahli tlaku Harryho kúzla a otvorili sa.
Fero si odkusol z chleba a klobásy. Rád konzumoval jedlá jednoduchého ľudu počas hrania hier. Obzvlášť tak vzrušujúcich hier, ako je Harry Potter. To jednoducho chcelo klobásu, chcelo to precítiť tú stravu, vedieť, prečo je osud Harryho Pottera práve taký a nie inakší.
Harry Potter nikdy necítil údiv nad tým, že jeho meno je registrovanou obchodnou značkou. Vedel o muklovskom svete dosť na to, aby mu bolo zrejmé, že sa v ňom robia príliš konvenčne absurdne humorné veci. Ale príliš nad tým takto neuvažoval, na to bol príliš konvenčnou osobnosťou.
Už vedel, že na ňom jeho autorka zarába prachy, že jeho osudy sfilmovali a že bola o ňom vytvorená počítačová hra, a že on je v nej. Logické matice primitívnej umelej inteligencie, v ktorých bola hra naprogramovaná, mohli pokope dávať istú zvláštnu a zaujímavú formu inteligentnej bytosti. Všetko to vedel, ale bol naprogramovaný tak, aby k tejto veci zaujímal indiferentný postoj.
Harry Potter bol so svojim osudom takpovediac vyrovnaný. To, že musí skákať tak, ako mu Fero skrz klávesnicu prikáže, bola takpovediac podstata, zmysel jeho existencie. Tak bol proste naprogramovaný a tak si toho bol vedomý. Keby to tak nebolo, bol by na neho pozvaný voľáky programátor, aby tento chybný softvér opravil.
Neuvažoval, prečo práve pristál na podlahe po dlhom a podivuhodnom lete hore cez miestnosť. Bolo to preň úplne bežné. Jediné čo vnímal, boli jeho pocity. Vydal zvuk, čosi medzi čkaním a grcaním. Tak bol naprogramovaný.
Fero vedel, že jeho duša splynula s dušou Harryho Pottera. Hore na šiestom poschodí panelákového bytu, všetky okolité bloky boli rovnako oranžové. V tomto prostredí si ale aj on mohol prežiť toto dobrodružstvo myslenia. On bol ten Vyvolený. Rovnako ako všetci jeho susedia.
Mohol nostalgicky spomínať na časy, keď ešte nepoznal internety a facebooky. Presedel ich, ako všetci jeho rovesníci z okolitých blokov, pri televízore. Teraz na to nostalgicky, ako všetci jeho rovesníci z okolitých blokov, spomínal. Bol rád, že detstvo prežil pri televízore a nie na sociálnych sieťach. Raz o tom bude rozprávať svojim deťom. Tie si toto ani len nebudú vedieť predstaviť.
Až potom sa internety rozšírili na jeho sídlisko. A potom rozličné nevídané možnosti sťahovania a zdieľania, všetky tie lokálne servre, skrz ktoré prvý raz spoznal video s motorkárom, ktorý vydáva zvuky "honnda honnda" napodobňujúc tým zvuk motorky. On bol svedkom zrodu internetu vo svojom meste, keď ešte frčali "Happy tree friends".
Určite bude spomínať na časy, keď ešte vyrastal na tak kultivovanej zábave, ako sú Happy Tree Friends, a nie na tých dnešných drastických animákoch, ktoré sú neporovnateľne drastickejšie.
Harry Potter vbehol do izby. Boli tam škaredé korytnačky chŕliace oheň. Ale on vedel, že si Fero poradí. Fero zapol cheat - ghost mode - a popri korytnačke preletel bez najmenšieho problému. Harry Potter cítil, že je v bezpečí, napriek dosť divokému letu.