Moje nočné mesto

V nočnom tichu môjho mesta
márne výkriky a brechot uväznených
priateľov ľudských bytostí,
zanechávajú odtlačky
v ľadovom paplóne spiacej zeme.

Dnes.
Chceli by rozutekať sa do ulíc
a šialeno vytriasať blchy z vyčesaných kožuchov.
To počujem medzi múrmi
vysokých betónových domov.

Žiarivé hviezdy
ticho plačú
a ich deti sa kĺžu
tíško dolu
do perín zeme.

Všade je ticho.
Nočné svetlo
a prediera spoza hôr
lapá oranžovú farbu
a mizne
v tme navôkol.

Nesmelé „bim“
ozvalo sa
z najvyššej veže
domu Pána
zobúdzajúc lesklé oči nočných letcov,
kráľov nebezpečných nočných výletov.

Inak
ticho.
Len teplý čaj
mi uteká
spomedzi prstov
medzi
hviezdy
medzi
kráľov
...

Bude v bezpečí...?