cukrové fúziky

... alebo ako mačička Ninive piekla guľaté koláčiky pre kocúrika Valentína ...

Februárové slnko sa zaprelo do statného duba, lenivo si škriabalo chrbát na starej drsnej kôre, keď mu do obrovského nosa udrela silná vôňa škorice. Skĺzlo po dlhom konári na zem a zvedavo nakuklo do obloka. Pri kamennej piecke sa zvŕtala mačička Ninive. Jednou rukou miešala nejakú dobrotu v miske a druhou dosypávala voňavú škoricu. Slnko sa postavilo na špičky aby lepšie dovidelo na dno misky, v ktorej splašene pobehovali malé myšky.

„No fuj!“ znechutene odskočilo od obloka a vybralo sa radšej pozrieť ľudí.

Spokojne sa usmievalo, keď videlo bozkávajúce sa páry. Oblízalo voňavý medovník, čo si odložilo bezzubá starena do zástery. Zastavilo sa a privoňalo k bielemu kvietku vo vlasoch mladej ženy, poláskalo kožúšok ružového medvedíka v rukách pehavého dievčaťa. Poobede už bolo príjemné unavené z prechádzky. Učesalo si vlasy, umylo si zuby jahodovou pastou a chcelo sa uložiť do mäkkých utekajúcich oblakov, keď si spomenulo na mačičku. Jednou nohou sa držalo vytŕčajúceho konára a dolu hlavou sledovalo, čo sa deje v kuchyni. Z okrúhlych voňavých koláčikov trčali malé chvostíky. Ninive ich práve cukrovala a pôžitkársky poťahovala ňufákom. Dlhé fúziky sa jej triasli od nedočkavosti. Neodolala a rýchlo jeden zhltla. Kocúrik Valentín stále nechodil a nedočkavá mačička dlhú chvíľu zajedala voňavými koláčikmi. Biela labka jej neustála lovila v modrej miske, až s hrôzou zistila, že práve žuje posledný. Iba kúsok chvostíka jej ostal trčať z papuľky. Slnko keď videlo previnilý výraz jej mačacej tváre, začalo sa tak smiať, až spadlo zo stromu.

Mačička sa tak preľakla, mysliac si, že to už prichádza kocúrik Valentín, až zhltla aj ten posledný kúsok chvosta, ktorý chcela obaliť vo vanilkovom cukre a previazať ružovou stuhou.

Nešťastná Ninive sa tak rozplakala, až sa začal z dutiny starého duba valiť potok jej slaných sĺz, ktorý odplavil stále sa smejúce slnko dolu do doliny. Vonku sa zotmelo a mačička neprestajne plakala. Ani si nevšimla, že domov konečne došiel kocúrik. Kľakol si k nej a snažil sa ju utíšiť. Mačička mu porozprávala, aké chutné guľaté koláčiky pre neho napiekla, a že keď zašla do komory po cukor a vrátila sa, koláčiky boli preč. Kocúrik jej chápavo sfúkol biele sladké zvyšky z fúzikov, z čierneho kožucha vytiahol malú sivú myšku a vložil jej do trasúcich sa labiek. Spolu ju vyváľali v miske s cukrom, zapili sladkým mliečkom a až do hlbokej noci si spolu spokojne priadli.