bookface 1.

Podľa vzoru antických starogréckych hier využívam ako jednočlenný chór aj rozprávača. Je to ale iba z núdze cnosť, ktorú sa snažím ospravedlniť vtipmi:

Prvý vtip:
„Trpaslík sa predstavuje na Úrade práce: Ja som sedem trpaslíkov. Ale dajte mi na to ľudí a ja to zvládnem!"

Druhý vtip:
„Vítame vás na koncerte nášho kvarteta, ktoré sa najprv zmenilo na trio, a potom na duo. S mojim bratom a so mnou. Ale brat musel náhle odcestovať. Takže teraz tu vystúpim ako sólista."

Je to aj scenár, v ktorom sa medzi zložené zátvorky { } vkladajú citácie. A prípadne aj kľúčové slová pre ich vyhľadanie.

Chór: Scenár je pre hrané príbehy o láske počas celého života. Teda od detstva až po starobu. A aj o láske až za hrob. Ale iba za predpokladu, že takáto láska je súčasťou nielen prežitého, ale aj posmrtného, poprípade reinkarnovaného života atď. ... Dá sa takýto scenár aj skutočne vytvoriť? Možno, že je to iba moja márna snaha. Ale za pokus mi to rozhodne stojí. Teda aspoň podľa môjho názoru. Nuž a každý by mal mať právo na svoj vlastný názor. Síce nie som v tejto oblasti odborník. Som len obyčajný a priemerný programátor. Ale čo by sa mohlo stať, ak by sa do tvorby takého scenára zapojili aj na slovo vzatí odborníci? Teda profesionálni sexuológovia, psychológovia, sociológovia atď. ... Veď viac hláv je aj viac rozumu. Najmä ak sa navyše jedná aj o odborne zdatné hlavy. Ja v to verím. A celý svoj život som sa snažil prežiť tak, aby bol naplnený vierou, nádejou a láskou. {

bibliaaty sk 1kor 13, 1-13

http://www.bibliaaty.sk/1KOR,13

„13 A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska."

} Je to ako v tej známej pesničke:

„Nech Váš život tečie ako rieka,
pokrytá množstvom kvetov,
a nech s Vami stále žije,
nádej, viera a láska."

Scenár je rozstrihaný na krátke úseky s názvami:

bookface 1., 2., 3., atď.

Prečo na úseky? Lebo na odsek je to málo a na kapitolu zase veľa.

Prečo „bookface"? Nuž a prečo aj nie? Veď to môže byť kniha, teda „book", ktorá má na svojej obálke vyobrazenú tvár, teda „face". Ale pôvodný názov bol „bookhead". Možno, že je to gramaticky správnejšie. Pre mňa však lepšie znie „bookface". Tak mi znie aj „Face to Face". {

face to face 10-9-8 youtube

http://www.youtube.com/watch?v=Wmp9kxNZwN8

http://www.youtube.com/watch?v=qxQg9i6NVsQ

„(Chorus) / 10-9-8 / I'm always counting down / You feel the pressure when you're under the gun / 6-5-4 / I'm always counting down / Isn't it funny, I never get to one."

} Podobnosť názvu „bookface" s názvom známej sociálnej sieti „facebook" je zrejmá na prvý pohľad. Veď sa jedná iba o jednoduchú prešmyčku medzi slovami „book" a „face". Ale ešte zaujímavejšia a aj výstižnejšia je podobnosť názvov „facebook" a „fuckbook". Tam je iba zámena jediného písmena „e" na písmeno „k": {

fuckbook youtube

http://www.youtube.com/watch?v=1DD3bEb7dY0

http://www.youtube.com/watch?v=7AE57CfbW-8&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=Adwjb6R_XhQ&feature=related

} Predchodcom pre „bookface" bola moja poviedka „Balkón": {

www slovart sk revue aktualnej kultury

http://www.slovart.sk/knihy-v-slovenskom-a-ceskom-jazyku/casopis-rak.html?page_id=9832

„RAK (Revue aktuálnej kultúry), literárny mesačník, ročník IX / 2004, číslo 6 / 2004, s.: 7 - 23, 72 s., ISSN 1335 - 1702."

} Ako je to ale s láskou a sexualitou v detskom veku? {

sigmund freud wikipedia

http://sk.wikipedia.org/wiki/Sigmund_Freud

„V zmysle tejto základnej koncepcie rozpracováva Freud v rokoch 1913 -1923 včasný detský vývoj ako na seba nadväzujúci sled foriem organizácie libida pod vedením príslušných erogénnych zón (orálnej, análnej, genitálnej), ktoré sa súčasne vyznačujú prevládaním určitého objektného vzťahu."

} V scenári nepopisujem zakaždým celý priestoročas diania. Teda presné miesto a celý časový úsek. Niekedy uvádzam iba rok alebo rok a ročné obdobie alebo rok a mesiac. Takže, ideme na to. ...

Ja: Narodil som sa v Užhorode na Ukrajine. Vtedy to ale nebola Ukrajina. Dátum môjho narodenia je 8. február 1943.
Na počiatku sú moje spomienky takmer na nerozoznanie pomiešané s rozprávaním mojej mamy. Rok 1944. Nemohol som si to teda ešte pamätať. Bombardujú železničnú stanicu v Užhorode. Ja zase bombardujem plienky vo svojich nohaviciach.
Je to môj „análny" zážitok? Zrejme áno. Ale je to aj môj prvý významný zážitok, ktorý súvisí s rozprávaním mojej mamy. A aj so spomienkami na mamu z môjho ranného detstva. Preto podľa tohto spôsobu budem sa snažiť popisovať aj ďalšie sexuálne zážitky z môjho detstva. A následne potom od detstva až po môj vskutku zrelý vek.