Skalická Kalvária

Stúpal som do kopca

nazývaného kalvária

To sa vždy otec smial: až budeme

na Kalvárke...

Tiež, keď sme prechádzali na ceste

do vinohradu okolo penziónu vtedy

vravel: tam nás dáte

Dušovali sme sa, že nie

Aj tak bolo

Stúpal som tým kopcom

a zatieňoval mobil, keď som písal

inú báseň pristavila sa pri mne usmiata

stará pani, tiež išla na cintorín

"Čo nejde zapáliť?"

"Ale nie..."

Vniesla do mňa akúsi radosť, že aj ona

za niekým ide

Myslím, že premýšľala rovnako

Okrem toho, že sa ona možno bála, že by ju tam

mohol niekto prepadnúť a ja budem nablízku nápomocný

Ododneška ja neviem, kde najprv zájsť matko moja?

Na hrob? či na pivo...

Obidvoje je tak krásne

V ten deň som stretal  ľudí, ktorí

sa motajú okolo nelásky a nechcceli si to priznať