Decembrový piknik s Boschom

Stromy sa pohli na východ. Klopkajú drevenými nohami, ako keď si protézami necitlivých rúk siahame do seba. Až do        morku kostí... Stromy sa pohli na východ, na hlavách čiapky hniezd. S uzlíkom zabudnutia na pleciach poberám sa i ja.         Na predstavenie ich samovraždy zapaľovačom slnka, na posedenie s Boschom nad ich pahrebou, kde ešte stále driemu   vtáci v presvedčení, že sú v teplých krajinách. Po precitnutí sa zvedavo strmhlav vrhajú do snehu.A ja im sypem omrvinky  z   úst, aby mohli ďalej žiť. Plátno oblohy, napichnuté na gotické veže plameňov, zatiaľ Hieronymus čierni uhlíkmi. Dlhým   nechtom storočí potom do dolného rohu vyškrabáva namiesto podpisu otvor - núdzový východ slnka.