Zviera

Spisovateľ/ka: Wolfgar | Vložené dňa: 28. februára 2012
http://citanie.madness.sk/view-39504.php

„S tebou môžem byť sama sebou, s tebou sa viem smiať..."

     Vymenili si úsmevy. Všetko bolo krásne, všetko je krásne. Všetko...

„...ale...."

    Vždy tam je nejaké ale. Povedal si, že niektorí ho potlačia, odhodia, zabudnú, no nie v tomto vzťahu. Jemu sa to nestáva. Usmial sa do vĺn a more mu vrátilo krivý úsmev.

„....nebolo by to fér...."

     Nebolo. Nie je fér ľúbiť, nie je fér neľúbiť, kto o tom rozhoduje nevedel. Nechcel to vedieť. Nechcel mať už srdce a tak sa zmenil. Bolo toho už priveľa na smútok, tak sa radšej smial. Sebe, jej, vysmial sa láske, vysmial sa ľuďom. Chcel byť cynikom, nemohol, stačilo navonok až presvedčil vnútro, že tak to má byť. Žil okamihmi, súčasnosťou. Odhodiť závažie slušnosti, morálky, galantnosti bolo povznášajúce, nie správne, ale ľahké. Opľul to dobré, veď načo byť v tomto svete za blázna? Sami priatelia naňho hľadeli ako na niečo divné, detsky naivné. To bolo, dospel. Pohľad na úplne obyčajné veci mu spôsoboval bolesť - sneh, ulica, melódia - to všetko a tisíc iných drobností a veľkostí ju pripomínalo. Preto odišiel. Videl svet, spoznal ľudí, zničil spojenia. Nič ho už nepútalo k starému životu, kde je byť tým milým, dobrým, citlivým len zlé. Ani už nebol a aj keby chcel, tak už to nešlo. Všetko bolo odrazu zbytočné, bol to jej výraz. Ak sa nechcel zblázniť, tak sa musel zmeniť.

     Popošiel ďalej na mólo. Tu je dobre. Ďaleko, bez starostlivej rodiny, zvedavých kamarátiek, uštipačných kamarátov, bez snehu a stôp v ňom. Žiadny kontakt, niet živej duše, čo by ho našla. Odrobiť si svoje v primitívnej práci a páliť čas. Sem tam nejaké to vzrušenie a pár ukradnutých dotykov a kvapky potu na dvoch telách. Nič podstatné. Veci a odolné prázdno. Smial sa, bavil sa, mali ho radi, tešili sa naňho. On nemal rád nikoho. Roky utekali a bol spokojný, nič mu nechýbalo, lebo už po ničom netúžil. Uškrnul sa, jeho prvé ja stálo za nič, týmto mal byť hneď od začiatku. Vždy sa ukázalo, že čím viac chcel, tým horšie skončil a stále dokola, chcelo to dosť od osudu, či Boha, čohokoľvek, aby sa to zlomilo. Bol však za to vďačný. Ukončujú to tu len zbabelci a ufňukanci, lepšie je sa vymazať a nesnažiť sa byť lepším.

     Bolo to presne tu na tomto móle, kde skočil v tú noc. Voda bola vtedy studená, hlboká. Už tu bol rok. Aj sviniara prepadnú spomienky v slabej chvíli. Premýšľal o všetkom s mdlým úsmevom. Vyrušila ho bujará zábava študentov na neďaleko sa plaviacej jachte. Pomyslel si vtedy, ako im je super, nič nevedia, veria a netušia, čo ich skôr či neskôr čaká. Áno, bola to aj škodoradosť. V tom sa stalo niečo, čo malo zmeniť jeho život. Z diaľky videl, ako sa na palubu vytackalo očividne opité dievča. Keď sa zohla na okraji lode, bolo zrejmé, že prebrala. Dávila len chvíľku, keď ju náhle zhúpnutie prehodilo cez nízke zábradlie. Šplechnutie si nikto nevšimol, len on. V duchu sa otočil a odchádzal, no na svoje prekvapenie zhodil topánky a bundu a skočil do vody. On, čo posledný rok neotvoril žene ani dvere, čo nimi pohŕdal a nenávidel ich, teraz krauloval o život neznámej. Voda bola príšerne studená a on nebol dobrý plavec, niekoľkokrát vdýchol vodu. No mal šťastie, inak sa to nazvať nedalo. Dievčinine výrazné šaty sa zaleskli len o ďalší kúsok vľavo. Skoro sa utopil, keď ju ťahal k pláži. Bola naozaj krásna, napriek okolnostiam z nej niečo vyžarovalo. Trvalo snaď večnosť, kým sa pri jeho pokusoch o prvú pomoc rozkašlala, dobehol potom k svojim veciam a privolal pomoc. Stále kašlala a nekontrolovateľne sa triasla. Zabalenú do jeho bundy ju odovzdal záchranárom, zodpovedal policajtom pár otázok, popísal im jachtu, aby našli jej kamarátov a pobral sa domov. Musel sa zase smiať nad celým svojím hlúpym počínaním. Tam to však vtedy neskončilo...

     Prešlo pár dní, bola to práve krásna slnečná nedeľa, oteplilo sa, sedel na terase pred svojim domom, sŕkal čaj a počúval hašteriace sa vtáctvo. Po ulici sa prechádzalo len málo ľudí, no ako zo zlého filmu si zrazu niekto odkašlal. Bol to ten druh kašla, ktorý naznačuje upozornenie na vpád do súkromia. Bola to samozrejme ona, utopenkyňa. Vyzerala úchvatne, dlhé vlasy jej padali na plecia, mala na sebe šortky a ľahké tričko. Neisto sa usmievala hľadiac naňho a žmoliac v ruke jeho bundu.

     Nebudem to naťahovať, slovo dalo slovo, šli spolu na obed, bola milá, inteligentná s hodnotami, ktoré v ňom prebudili jeho staré ja. Randili, prvý bozk jej dal na tom istom móle, z ktorého pre ňu skočil. Obaja cítili, že toto je to pravé a veľmi rýchlo sa zaľúbili. On sa tomu bránil, nechcel, ale premohla ho jej neha a bezprostrednosť. Doštudovala medicínu. On si našiel zodpovednejšiu prácu. Po pár mesiacoch ju požiadal o ruku a ona v slzách súhlasila. Obrad bol krásny, dokonca si naň našlo cestu aj zopár ľudí z jeho dávnej minulosti. Došlo k niekoľkým dojímavým stretnutiam, pretože pozvanie prijala aj jeho bývalá férová priateľka a on sa jej za všetko poďakoval. Čas bežal, ako to už zvykne robiť, keď sú dvaja šťastní, prišli deti, ich výchova im dala zabrať, no vyrástli z nich dobrí ľudia. Ich vzťahom sa prehnali aj búrky, no ustáli ich, boli si oporou jeden druhému až do vysokého veku a skonali krátko po sebe v pokoji a v kruhu veľkej rodiny a svojich blízkych. Aj toto vie život...

„...ale...."

     Klamal som.

    V okamihu, ako ju uvidel sa mu premietlo všetko, čo zažil a vmietol do jej usmiatej, otvorenej a priateľskej tváre: „Zmizni!" A s uspokojením a úškrnom sledoval, ako sa so slzami rozbehla preč. Skúsila sa poďakovať ešte pár krát, no s rovnako zlým výsledkom. Bol už niekym iným. V deň keď neprišla, ho zrazil nepozorný šofér.

     Život je zviera. Nevypočítateľný.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
sonka valovicz sazama
10 bodov - odporúčam
Vnútorná dilema rozpoluplnej osobnosti.,táto poviedka mi zostala v pamäti.  
Spisovateľ/Autorsonka valovicz sazama Pridané dňa15. februára 2013 00:33:44
Skarabea
čo vlastne hrdina tejto poviedky chce? jeho konanie je mi je záhadou...v tom najhoršom zmysle...motivácia...prečo nemá rád ženy? ovplyvnilo ho trebárs prostredie v ktorom vyrastal? prečo skočil za tou dievčinou do mora a potom sa k nej správal tak odmerane?  
Spisovateľ/AutorSkarabea Pridané dňa29. februára 2012 11:08:22
Hlavnou dilemou hrdinu je rozpor v tom, aky bol a stale je (vovnutri) a tym, aky by chcel byt, aby dokazal prekonavat podobne problemy a strasti. Silny zazitok z minulosti mu branil vidiet zeny, ako ich videl dovtedy, no skocenie do vody predstavovalo dokaz o tom, ze sa na povrchu moze zmenit kolko chce, no zostane kym je naozaj. Odmerane spravanie bolo hlavne jeho trestom a v istom zmysle dievcininou zachranou...  
Spisovateľ/AutorWolfgar Pridané dňa4. marca 2012 18:00:56
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8