Veterné vretená

Fúkaš a fúkaš

ty čo nepoznáš

dňa ani hodiny

obdobia či roku

fúkaš a fúkaš

a ja sa vraciam sám

v tento nočný čas

opitý a slabý

kráčam pustou ulicou

a lampy už dávno zhasli

a psy ukryté v búdach

sladko spia

a ty stále fúkaš a fúkaš

ty čo lámeš stromy

a strechy kradneš nám

aby si ukázal, že nie je

takej istoty čo by nás

zastrešila a fúkaš

a fúkaš a duješ a duješ

ty čo drvíš konáre

pretože máš chuť a potrebu

zničiť niečo krásne

poď do mňa, poď

ukáž mi svoju silu

polám ma, polám

nasýť ma monzúnom

alebo si len ľahký vánok?

čo rád hladí dievčenské

ramená a češe neposlušné

vlasy malým ďietkam

keď bezstarostne šantia

sa na ihriskách

no poď do mňa ty chudák,

aj ja chcem spoznať silu

tvojich rán, zraz ma na kolená

a ukonči túto frašku, alebo

snáď nemáš guráž na to

aby si ma dorazil, len fúkaš

a fúkaš a duješ a duješ

a ja ledva prešľapujem

z nohy na nohu a

jazyk sa mi pletie

a myšlienky sa mi pletú tiež

a srdce s dušou sa mi pletie

ale to už ty asi vieš...

pomaly vidím bránu

svojho domu

tak nabudúce

tu budem asi tiež

keby si mal chuť

na rozhovor .