Spoveď

Chodím spánkom opitá,na nič sa ma prosím nepýtaj.Srdce mám od chladu meravé,prečo to bolí,nevieme.Jazvy sa zhoja,no nezmiznú,bolesť si tíšim dotykom slnka.Slzy sa však stále tisnú,v hrdle akoby zastala mi trnka.Pozerám hore do neba,či to nebol len sen.Hľadám tam svojho anjela,nech vymaže ten krutý deň.Nech zakryje mi dušu závojom z pavučín,nech odvedie ma do ticha,do výšin.Nech zahrá mi na anjelských husliach,nech zmyje mi tú horkú chuť v ústach.Znova som obeť,znova som ja na vine.Toto je moja spoveď,posledný krát si pripime...