Osud

Občas mi pripadáš nádherný,

občas aj ako smutná báseň.

Mám dni,keď si zákerný,

keď na mňa spadá všetka tieseň.

Mávam z teba pocit viny,

prepadávam zúfalstvu.

Ty si však stále nevinný,

padám do nemého úžasu.

Zvliekaš ma z hadej kože,

meníš svoj obľúbený parfém.

Skúšaš,či sú ostré nože,

či aj do priepasti spadnem.

Dávaš mi magickú silu,

no zároveň berieš mi sny.

Pamätám si chvíľu,

keď si mal zbytočné výmysly.

Vzalo mi to nádeje,

ani si sa nespýtal.

Odvtedy ma chlad hreje,

láskou bývam opitá.

Lákaš ma tým,z čoho mám strach,

cez deň ma hriechmi uspávaš.

Moje túžby meníš na prach,

zo srdca úlomky rozdávaš.

Uspi ma,keď sa budem báť,

keď budeš mať dôvod plakať.

Keď môj život nebude už za nič stáť,

keď aj šťastie začne z mosta skákať.

Vieš,že nie som zlá,

že rada rozdávam objatia.

Teraz však moja nádej vyhasla.

Prosím,pomôž mi z toho zajatia!

Chcem znova rozdávať úsmev,

opäť sa naučiť bojovať.

Zakričať do výšin:Tu sme!

Bezhlavo sa zamilovať.

Si môj osud,môj pán,

viem,že sama nič nezmením.

Dopraj kúsok šťastia aj nám,

kým sa v tvoju milenku premením.