Hej, slečna - Prebudenie

Opäť sme sa stretli dvaja

Len na skok od nášho raja

S pohľadom stále zasneným

Kto som ja, povedz, kto sme my.

Nikto už vôbec netuší

Moje neklamú ma uši?

Uši nie, to pohľad klamal

V hlave sťaby silný nával

Rozum odoprel činnosti

Tvoj vzhľad ma celkom osprostil.

Fatálnu som robil chybu,

Myšlienky sa stále hýbu,

Že na rub som sa zameral.

Ba vyjmúc  toho krátera

V duši tvojej skrytý dobre

Túžbou by som celý zhorel.

Časom svoju tvár odkrývaš

Nie si vôbec taká clivá!

Falošná je každá slza

Z očú lícom čo ti skĺza

Sťa briliantná herečka

Hráš sa: tichučká, slabučká.

Taká predsa nie si moja

Tvoje slová nič nestoja

Ani za ten máčny máčik

Bo pro forma neboráčik

Všetkých opäť raz opantáš.

A mätúcich lží na kvantá .

Viem čože ty skrývaš v sebe

Čo už ti to celkom je..e?

Rada sa s každým zahrávaš.

Vraj aby bola zábava

Každému pomútiš hlavu

Kabelku máš popolavú

A vlasy plné perletí...

Kto ťa do tohto zasvätil?

Ja nie som z tvojich obetí

A hneď za iným poletíš.

Navonok milá bola si

Neviem potom prečo asi

Každému náruč rozkročíš

Či len ak príde na koči?

Hádžeš na mňa pohľad mačí

Hovorím ti dosť, už stačí!

Hrávať sa so mnou nebudeš.

Revem: Nie v mojom osude

Nebude žiadna potvora!

Zakývam tvojim komorám.

A aj keď nemám záujem

Za jedno predsa ďakujem:

Nebudem viac taký dobrý

Lebo silným jedom kobry

Ma zasa nejaká skolí

A potom to hrozne bolí.

Povedal som si nikdy viac

Na krásu ďalej nehľadiac.

Načo mi je obal prázdny

Z ktorého sa každý zbláznil?

To, že zdanie často klame

Mohlo byť už dávno známe

Zvnútra si zlá a skazená

Hoc navonok krásna žena

A aj keď mi slina visí...

Do nevidenia, trhni si!