Tanec smrti

Spisovateľ/ka: čudný | Vložené dňa: 8. apríla 2012
http://citanie.madness.sk/view-39919.php

Je to naozaj tak strašné byť na samotke? Keď sa doma uzatvárame do plechoviek plné myšlienok nahádzaných na kopy, sťa by rýchlych ako klipnutie oka? A ako sa cíti smrť keď musí dennodenne vystavovať tvár na svet len preto, že sa v duchu cíti sama, zarmútená. Nečudo, že si zo sebou berie sprievodcu a celoživotných nevedomých priateľov, ktorí čakajú po celý ten čas len na ňu a na to temná stretnutie. Možno žeby nemala byť úplne sama, a vtedy by neostal nikto smutný, pretože by nikto nikde neodišiel. Možno „idem do obchodu“ povie najbližší kamarát. „Poďme spolu!“-„Nie, mám svoj program“ nechávame ho trčať v rade pri pokladni, zatiaľ čo nevieme že je sám, a že smrť si hľadá svojho nemého spoločníka. Je to naša vina? Veď smrť si nevyberá priateľov, ktorí sa vybrali na tanec životom. Pýta si srdcia iných a žiada o ruky mnohých na ten doživotný tanec. Ale len tých ktorí sú osamote, pretože ľudia ktorí vedia správne tancovať tu žijú len raz no zato večne. Možno je lepšie poprosiť o ruku priateľku na tanec skôr, než ju o to popýta niekto iný.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

Smrť nie je sama, ani my. Je s nami, v nás. Je nami a my sme ňou. Človek je od narodenia "bytím k smrti".

Kyrilov

8. apríla 2012 19:25:39

a preto keď sme sami, je aj smrť sama

čudný

8. apríla 2012 19:32:05

zbytočne personifikuješ niečo, na čo tvoje vedomie nemá dosah. život vnímaš vďaka nemu, ale chcieť tým istým vedomím pochopiť stav, ktorý vyjadruje zánik tohto vedomia (minimálne v tej forme, v akej jestvovalo počas života; a možno i maximálne... ;)) privádza mysliaceho k nerozriešiteľnému paradoxu - správny prístup by bol: zomri a potom hovor o smrti, ak to ešte dokážeš, inak iba tliachame do vetra - jedno, či z balustrády nad námestím sv. Petra, alebo v pivničnej krčme pri pive; a preto jediné, čo môžeš, je ŽI!!! vlastná smrť sa ťa v tomto stave vedomia netýka, nikdy ju v ňom totiž nestretneš, iba čo sa okrádaš o možnosti premýšľaním...

adept na stopársky road trip

8. apríla 2012 20:49:40

nemusí sa to vymykať z môjho vedomia, je to len úvaha- čisto subjektívna. Nikto nevie čo je po smrti ak ju nezažil, ale tak to by sme sa bavili o inom. Tu sa pohrávam so samotnou smtou a ako ju vnímam ja, nie ako sa vníma sama a je! Ak by som hovoril o človeku ktorý je po smrti, tak by to bola celkom iná úvaha... inač dik za vyjadrenie.. ale to je len úvaha a tým to končí ;)

čudný

8. apríla 2012 21:27:47