Lesk krvavého plátna (tretia kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 19. apríla 2012
http://citanie.madness.sk/view-40018.php

Kapitola tretia

Vražda v kine

      „Prepánajána, čo to bolo!" zvolala Marlene, odskočila od Amadea, akoby strieľal on a vyplašene sa obzerala. Rovnako sa zľakli aj ľudia v kinosále, na prahu ktorej Amadeus s Marlene stáli.

      „To bol výstrel." úsečne oznámil Amadeus a obzeral sa dookola. No nikde v kinosále nevidel mŕtvolu v kaluži krvi, ani vinníka s dymiacim revolverom v ruke. Akurát sa chcel obzrieť dozadu, či výstrel neprichádzal zo vstupnej haly, keď zrazu nejaká žena v kinosále vykríkla a oči vypliešťala kamsi nad vchod, kde boli lóže.

      „Preboha! Veď to je moja lóža!" zvolala Venus, ktorá prišla k východu s pani Röchlennovou. „Ale... To... To nie je možné... Nie!"

      Amadeus podišiel do sály a pozrel sa hore. Pomedzi zábradlie lóže, kde počas filmu sedela Venus s pánom Grayom, trčali dve nohy, z ktorých bolo vidieť len spodnú časť lodičiek, lebo osoba, ktorá ich mala na sebe, ležala vo vodorovnej polohe.

      V priebehu sekundy všetci, ktorí stáli blízko pri dverách, utekali von a leteli hore schodmi, akoby dostali nejaký rozkaz. Prvý utekal Amadeus, hneď za ním sa hnala Venus, ktorá sa vyzula, lebo v topánkach na ihličkovom podpätku sa dá utekať len ťažko. Marlene ostala kamsi vzadu.

      Konečne pribehli k lóži. Ani nemuseli otvárať dvere. Cez prah ležala nejaká žena. Oči mala vypleštené kamsi do neznáma, v hrudi dieru, ktorá svedčila o zastrelení a okolo nej sa rozlievala mláka krvi. Bola iste mŕtva, ani jej nemuseli merať tep. Zakrvavený bol aj čierny zimník, ktorý ležal vedľa nej a spolovice ju zakrýval. Bol to zimník pána Graya.

      „Preboha, Amadeus." zavzdychala Marlene, ktorá sa skrývala za bratovým chrbtom a zakvačila mu nechty do ramena. „To je tá uvádzačka."

      Na chodbu stále pribiehali ďalší a ďalší diváci. Dopredu sa pretlačili manželia Tappovci, Hoggenovci, pani Röchlennová, naostatok aj pán Lucas Yarg. Keď pribehli ako poslední Adonis a Adam, kamsi zhora všetci začuli škripot ťažkých dverí a znepokojené hlasy. Potom po vedľajších kovových schodoch videli zostupovať pána Röchlenna, lorda Arnolda a akéhosi postaršieho chlapíka, asi premietača. Pán Röchlenn sa zadivene pozrel na ľudí na chodbe pod ním a nechápavo sa opýtal:

      „Čo sa deje?"

      „Ty si nič nepočul?" zadivil sa pán Hoggen.

      „Nie, čo som mal počuť. Boli sme hore, v premietacej miestnosti. Kedysi to bola miestnosť, kde sa pre divadelné hry nahrávali zvukové efekty, preto je zvukotesná. Čo sa stalo?"

      Pán Hoggen si vzdychol, odstúpil sa pánovi Röchlennovi, aby videl telo. On neveriacky vypleštil oči a pomaly schádzal zo schodov.

      „A ja som si myslel, že dnes sa nám už nemôže nič horšie stať." šepol a bezradne stál nad telom. Dole zišiel aj lord Arnold a postavil sa vedľa pána Röchlenna. Pozrel sa lepšie do tváre mŕtvej a spoznal ju.

      „To je predsa tá uvádzačka!" povedal. „Keď som šiel do premietacej miestnosti, vysvetľovala mi, ako sa ta ide. Potom mi pripomenula, že mám na sebe kabát a ponúkla sa, že mi ho odnesie do lóže. Stála na prvom odpočívadle. Tvrdila, že tam čaká na pána Röchlenna."

      Všetky hlavy sa otočili na šéfa divadla.

      „Čo od teba chcela, Jacob?" opýtal sa ho pán Hoggen.

      „Takže ona vám odnášala kabát, lord Arnold?" opýtal sa starého lorda Amadeus, keď skúmal mŕtvolu.

      „Áno."

      „Pravdepodobne ho držala na hrudi, keď ho sem niesla." vravel svoje dedukcie Amadeus. „A vrah si myslel, že je to lord Arnold a má na sebe svoj kabát." pozrel sa na aristokrata. „Pane, obávam sa, že tá guľka mala patriť vám. Pravdepodobne vám hrozí smrteľné nebezpečenstvo."

      Chvíľu bol každý ticho a zarazene sa dívali na starého lorda, ktorý túto správu prijal so stoickým pokojom. No nie každý bol schopný natoľko skrývať svoje emócie. Venus sa vrhla pánovi Arnoldovi do náručia a pateticky zvolala:

      „Och, drahý, ja nechcem, aby si zomrel!"

      „To je v poriadku, Venus, musíme byť pokojný. Buď silná, drahá." vravel upokojujúco a hladil manželku po vlasoch. Pozrel sa na Amadea a opýtal sa:

      „Ste s tým istý, pane?"

      „Áno, som si takmer istý." riekol. „Nepredpokladám, že by niekto chcel zabiť uvádzačku, i keď..."

      „Myslím, že by sme mali zavolať políciu." dostala nápad Marlene. „A ihneď hermeticky uzavrieť celé kino, aby vrah nemohol uniknúť."

      „Máš pravdu, Marlene." vytrhol sa so zamyslenia Amadeus. „Pán Röchlenn, je to vaše kino, preto vám to dávam na starosť. Hneď musíme postaviť muža ku každému východu a tých a všetkých strážcov vypočuť. Medzitým je potrebné pána Arnolda umiestniť niekde, kde bude v bezpečí. Myslím, že premietacia miestnosť bude vhodná."

      „Tam ale nebude sám, bude tam aj premietač." namietol ktosi z prizerajúcich sa. Amadeus sa otočil k mase divákov a riekol im:

      „Nemyslite si, že dnes bude premiéra pokračovať. Zatiaľ ale ostaneme tu, kým nepríde polícia, ktorá nám dá ďalšie inštrukcie."

      „Hádam idem zavolať políciu." riekla úsečne pani Röchlennová a vybrala sa dole. No ostatní neboli takí spokojní a Amadeove slová o zrušení premietania sa stretli s nevôľou.

      „Ale veď je to len nejaká uvádzačka!"

      „Prišli sme si pozrieť ten film."

      „Šou musí pokračovať. Vždy!"

      „Zajtra mám o tomto filme napísať do novín stĺpček."

      „Uvedomte si, že ak vrah skutočne zabil nepravú osobu, bude sa snažiť napraviť svoju chybu." riekol Amadeus, lebo pochopil, že títo ľudia majú totálne prevrátený rebríček hodnôt. „Ak by film pokračoval, vraždenie môže pokračovať."

      „Ste úplní blázni?!" zvolal pán Tapp. „Tuto práve zomrela žena! A vy chcete pozerať film?!"

      „No dovoľte, neurážajte nás!" skríkla akási žena a podporilo ju súhlasné mrmlanie. Všetci sa zadívali na Jacoba Röchlenna, ktorý mal situáciu vyriešiť. Vzdychol si a povedal:

      „Vzhľadom k tomu, aké sú okolnosti... Myslím, že dnes už nie je možné dokončiť premiéru. Lístky vám však neprepadnú a budete pozvaní na opakovanú premiéru."

      Keďže s týmito slovami veľa nezískal Amadeus povedal to, čo v takýchto situáciách vždy pomôže:

      „Uvedomte si, že s najväčšou pravdepodobnosťou je vrah stále medzi vami."

      Fungovalo to. Ľudia stíchli a pozerali jeden na druhého.

      „Ako to?" opýtala sa nejaká žena. Amadeus sa začal prechádzať a rozvíjal svoje myšlienky:

      „Ak sa pozriete na ranu, uvedomíte si, že vrah na svoju obeť strieľal z hľadiska. Pravdepodobne mal zlú pozíciu, alebo zle videl, keď zasiahol nesprávnu obeť. Nebol by múdry ťah utekať von z kina, nakoľko by ho mohli náhodní okoloidúci zazrieť, ak by ho, pravda, nechytil vyhadzovač. Najskôr sa vo všeobecnej panike po vražde zamiešal medzi ostatných, a teraz sa tvári zdesene a nechápavo, ako každý z vás."

      Všetci sa ohromene dívali na Amadea. Nakoniec sa ho ktosi spýtal:

      „Odkiaľ máte tie rozumy? A vôbec: kto ste, že nám prikazujete, čo máme robiť?"

      „Volám sa Amadeus Fürstburg. A hovorím vám, čo treba robiť, lebo som už v takejto situácii párkrát bol."

      „Och, vy ste ten slávny detektív?"

      „No, tak by som to nenazval."

      „Vy ste ten Fürstburg, čo vyriešil vraždy na Kolose, vraždy na St. Mary Mead street, vraždu na Tripose?"

      „Áno, to som ja." prikývol Amadeus.

      „Vážení, tohto pána nám dnes zoslal sám Boh, aby sme neprepadli panike." povedal nahlas pán Hoggen.

      „Tak je." riekla ticho jeho žena. Dívala sa na uvádzačku a vyzeralo to, že jej z pohľadu na mŕtvolu nie je dobre.

      „Kým príde polícia, budeme všetci počúvať jeho rady a spolupracovať s ním." pokračoval pán Hoggen. „Aké sú vaše rady, pane?"

      „Myslím, že najlepšie bude, ak sa na tejto chodbe nebudeme všetci tlačiť." riekol Amadeus po krátkej úvahe. „Nech tu ostanú len títo ľudia." ukázal na manželov Hoggenovcov, pána Röchlenna, manželov Tappovcov, Lucasa Yarga, Venus, lorda Arnolda, Adonisa a Adama Lartisa. „Ostatní nech idú dole, do vstupnej haly alebo kinosály; no dôležité je, aby sa veľmi nezhovárali - nech si nikto nevytvorí s nikým nepravé alibi. Pán Röchlenn, mohli by ste na to dohliadnuť? Pán Hoggen, môžete mu pomôcť. Potom sa vráťte sem a priveďte i pani Röchlennovú. Pani Tappová a pani Gray-Arnoldová, odprevaďte, prosím, lorda Arnolda  do premietacej miestnosti. Tuto pán priemietač vám ukáže cestu. Najlepšie bude, ak ho tam zamknete a kľúč mi prinesiete - ja ho potom odovzdám polícii."

      „V poriadku." prikývli menovaní a každý sa vybral tam, kam mal. Nikto nič nehovoril, len lord Arnold protestoval, aby ho nezatvárali do klietky ako nejaké divé zviera.

      Chodba sa uvoľnila a všetci mali viac priestoru. Amadeus si sadol na stoličku, ktorá azda slúžila pre uvádzačku a díval sa na zabitú. Asi sa jeho trudné myšlienky odrazili aj na jeho výraze, lebo Marlene sa ho po chvíli spýtala:

      „Deje sa niečo?"

      „Nie, ja len... Pamätáš si, keď sme vyhrali vstupenky, mama žartovala, že sa tu opäť stane vražda. No toto už nie je vtip, toto je ako zlý sen. Kam sa obzriem, všade samá mŕtvola, samí vrahovia a samé zločiny. Už ma to nebaví."

      „Ale no tak, Amadeus, len pokoj." povzbudila ho Marlene. „Teraz musíš pomôcť týmto ľuďom, hlavne tej tam na dlážke. Uvedom si, že jej vrah je stále na slobode, bez trestu, ako potenciálne nebezpečenstvo pre ostatných. Pokús sa usvedčiť ho a zbaviť tak spoločnosť jedného parazita."

      „Áno, jasné." riekol on a pretrel si unavené oči. Potom pozrel na Marlene.

      „A ty? Ako to zvládaš?" opýtal sa. Ona sa smutne usmiala:

      „Vieš, odkedy trávim čas s tebou, už som si zvykla na mŕtvoly. Škoda len, že tu nie je Christian.

      „Veru." vzdychol si Amadeus. „Ten mi vedel vždy pomôcť. Nuž čo, teraz si budeme musieť vystačiť sami dvaja."

      Zdvihol sa zo stoličky a pristúpil k mŕtvej. Opatrne sa k nej sklonil, aby nepoškodil nejaké dôkazy. Mŕtvej sa však ani nedotkol.

      „Takže, máme tu mŕtvu uvádzačku." šepkal Amadeus pre seba a pre Marlene a hladil si bradu, čo bol znakom, že usilovne premýšľa. „Komu by prospela jej vražda?"

      „Nikomu." riekla Marlene, ktorá kľačala pri ňom. „Vravel si, že vrahovi šlo o smrť lorda Arnolda."

      „Áno, no ani inú možnosť nemôžeme vylúčiť. Pamätaj, že táto uvádzačka sa dnes večer neustále chcela zhovárať s pánom Röchlennom. Pravdepodobne sa aj zhovárali, tesne pred premietaním prvej časti filmu, lebo on i jeho žena viditeľne znervózneli. Mali by preto zrejme z jej vraždy úžitok."

      „No ako by to mohli urobiť?" nevidelo sa to Marlene. „Pani Röchlennová sa rozprávala s Venus, teda sa navzájom kryjú. A pán Röchlenn bol v premietacej miestnosti s premietačom a lordom Arnoldom, takže zabiť ju nemohol ani on. A vravel si, že strieľal pravdepodobne niekto z divákov zo sály."

      „Marlene, riešil som už prípady, kde jeden človek bol na dvoch miestach naraz, kde vraždila mŕtvola, ba kde si pri vrahovi nemôže byť človek istý ani pohlavím, ako si sa sama v lete presvedčila. No dobre, uvažujme najprv, že je to banálny, ľahko vysvetliteľný prípad. No aj tak chcem vedieť, o čom sa zhovárala táto uvádzačka s Röchlennovcami a čo robil pán Röchlenn tak dlho v premietacej miestnosti."

      Čoskoro sa vrátili späť tí, ktorým Amadeus dal nejakú úlohu. Ako posledná prišla pani Röchlennová a povedala, že polícia tu bude o niekoľko minút.

      „Dobre." riekol na to Amadeus. „Medzitým by sme si niečo mohli o mŕtvej povedať. Žiadne informácie, ktoré priamo súvisia s jej smrťou, iba základné fakty. Totižto ja mám stále pocit, že ju od niekadiaľ poznám. Pričom som v tomto kine nikdy predtým nebol."

      „Keď to teraz hovoríte, pán Fürstburg, aj ja mám pocit, že som ju už niekde videla." poznamenala Venus a pozrela sa do bledej tváre mŕtvej.

      „Máte pocit, že ste ju vídavali pravidelne, ako je to v mojom prípade?" opýtal sa Amadeus.

      „Nie, skôr... Mám pocit, že ani nie... Ale... Ó, áno..."

      „Na niečo ste prišli?" dychtivo sa jej spýtala Marlene.

      „Nie, nie, to nič. Viete, v mojom prostredí sa pohybuje veľa ľudí. Možnože patrila k mojim fanúšičkám. Nič viac."

      „Dobre. Ostatní, nemáte pocit, že ju poznáte?"

      „Pán Fürstburg, jedná sa tu o nevydarenú vraždu lorda Arnolda, ako ste sa sám vyjadril, tak prečo tu riešime, či má alebo nemá niekto pocit, že ju pozná? Možnože bola vaša susedka, alebo chodila na nákup do rovnakého obchodu, ako vy." ozval sa Lucas Yarg.

      „Chlieb je treba kupovať čerstvý. Nemám rada tvrdé pečivo." poznamenala úplne hlúpo pani Hoggenová, ktorá sedela na stoličke pre uvádzačku, na ktorej naposledy sedel Amadeus.

      „V poriadku." zamyslel sa Amadeus. „Pán Röchlenn, ako sa tá uvádzačka volala?"

      „Bola to Mistral Leskowiczová." povedal šéf kina. „No veľa o nej neviem. Pracovala u nás len asi pol roka."

      „Dnes večer sa snažila s vami neustále zhovárať." poznamenal pán Yarg. „Čo od vás chcela?"

      „Och, to nič." mávol rukou pán Röchlenn. „Išlo o nejaké veci medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zdalo sa jej, že za posledný mesiac som jej nevyplatil nejaké odmeny. No hádam si nemyslíte, že by som ju zabíjal kvôli pár dolárom!" riekol a nervózne sa zasmial.

      „Z toho vás nikto neobviňuje, pán Röchlenn." upokojil ho Amadeus, no zapamätal si, že sa ho na to ešte spýta v súkromnejšom kruhu.

      „Je tu polícia." vyhlásil Adam Lartis, ktorý stál najbližšie ku schodišťu. A skutočne, čoskoro k mŕtvole vojenským krokom kráčali traja príslušníci zákona. Jedného z nich Amadeus poznal. Volal sa Paul Copper a Amadeus sa s ním naposledy stretol pri riešení vrážd na St. Mery Mead street číslo osem. Ich cesty sa teda znova stretávajú.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8