Lesk krvavého plátna (piata kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 28. apríla 2012
http://citanie.madness.sk/view-40115.php

Kapitola piata

Odvedený lord

 

      „Pani Gray-Arnoldová, môžete nám vysvetliť, ako sa tam ten kotúč mohol objaviť?" opýtal sa Paul.

      „Ale... Ale ja som ho neukradla... Ja neviem ako... A iste ani Henry to nebude vedieť, načo by ten film kradol, veď ma rád vidí na plátne. Aj... Aj ja seba rada vidím na plátne a... Ach!" vzdychla si, sadla si za stôl, nakoľko riaditeľskú stoličku Paul opustil, keď prišiel policajt so správou (a na ktorú si robil zálusk pán Röchlenn, no bezvýsledne) a srdcervúco sa rozplakala. Hneď k nej aj pribehla pani Röchlennová, chlácholila ju a hladila po chrbte.

      „To si vážne myslíte, že by Venus, ktorá mala byť hlavnou hviezdou dnešného večera, kradla film, v ktorom tak krásne zažiarila?" oborila sa na Paula.

      „Pani, to som nikdy nepovedal." bránil sa Paul. „Len som sa pýtal, či mi vie vysvetliť, ako sa tam ten kotúč dostal."

      „Vedieť by som to mohla iba vtedy, ak by som ho sama ukradla!" rumázgala hviezda, no Amadeus si všimol, že robí to, čo jej najlepšie ide - filmuje. Jej bezchybný make-up neniesol žiadne stopy po slzách.

      „Ospravedlňujem sa." riekol Paul úprimne. „Takže ste si tam ten kotúč nevšimli. Nevravím, že ste uvedomili, že je to filmový kotúč, len či ste ho tam nevideli a nemysleli ste si, že je to čosi iné. Kde presne bol?" opýtal sa policajta.

      „Pod ľavým sedadlom." riekol on a divil sa scéne, ktorej bol svedkom.

      „Tam sedel Henry, je tak, moja milá?" spýtala sa matersky pani Röchlennová.

      „Áno." odvetila Venus už pokojnejšie a utrela si imaginárne slzy. „No nič som si nevšimla a Henry mi nepovedal takisto nič."

      „Pán Hobbes, lóža je naproti tej vašej, nevšimli ste si, že by do nej vchádzal niekto nepovolaný, kým boli lord Arnold i pani Gray-Arnoldová preč?" opýtala sa Adonisa Marlene a Amadeus si uvedomil, že také maličkosti si neuvedomil ani jeho detektívny duch.

      „Nie, nie, nič také som nevidel." riekol a očarujúco sa na spoločnosť usmial. „Ja s Adamom som nebol celú prestávku v lóži, takže to nemôžem vylúčiť absolútne. Ale počas vraždy sme už boli hore. Preto sme prišli k tej osudnej chodbe ako poslední."

      „Určite ste sa ale nedívali na lóžu manželov Arnoldovcov celú dobu, čo ste v nej boli." poznamenal Amadeus. „Myslíte si, že by pritiahlo vašu pozornosť, ak by niekto cudzí bol v tejto lóži?"

      „Hm, myslím... Myslím, že áno." zamyslel sa Adonis. „Nakoniec, lóže od seba nie sú veľmi vzdialené, sála kina nie je široká."

      „Takže o záhade kotúča nevieme nič." vzdychol si Paul. „No predsa je to posun. George, bude treba zistiť, či na kotúči nie sú odtlačky nepovolaných ľudí. Taktiež si over, či je to kotúč, na ktorom bola druhá časť Nekonečne krásnej lásky. Keď niečo zistíš, informuj ma."

      „Áno, pane." prikývol policajt George a odkráčal.

 

      „Ozaj, pán Hoggen, vy ste k téme nepovedali už dlho nič. Neviete náhodou... Pán Hoggen?" vravel Paul, no zarazil sa, lebo pán režisér stál v kúte miestnosti, zamyslene sa díval kamsi do diaľav, a azda si ani vôbec nevšimol, že hlavná aktérka jeho filmu afektovane plače a neprebral sa z úvah ani vtedy, keď Paul vyslovil opakovane jeho meno.

      „Hej, Thomas! Thomas, bavíme sa s tebou!" zvolal na neho pán Röchlenn.

      „Pán režisér!" oslovil ho Adonis a položil mu ruku na plece.

      „Čo... Čo sa deje?" prebral sa a díval na naokolo ako platonista, ktorý bol vyrušený z úvah o svete ideí.

      „O čom premýšľate, pán Hoggen?" chcel vedieť Paul.

      „Ach, to nič, nič. Nemyslím na prípad." ospravedlňoval sa za svoju nepozornosť pán Hoggen.

      „Mali by ste, pane. Každý z vás nech myslí na prípad, zvlášť tí, ktorí videli najviac. Ja teraz idem vypočuť lorda Arnolda. Vy sa môžete vrátiť medzi ostatných."

      Všetci sa začali náhliť preč, lebo stiesnená kancelária nebolo najlepším miestom pre ôsmich ľudí. Prešli tmavými chodbami a vysvietená a lesknúca vstupná hala ich až oslepovala, nakoľko v kancelárii bolo len mdlé svetlo.

      „Už mám po krk tohto slávneho kina!" durdil sa Amadeus. „To nemôžeme vyjsť ani nadýchať sa čerstvého vzduchu?"

      „Och, áno, môžete." ozvala sa k nemu nejaká postaršia žena v hale. „Stojí tam jeden policajt sa dáva pozor, či niekto neujde."

      „Skvelé. Marlene, nechceš sa aj ty trošku prevetrať?" opýtal sa Amadeus sestry.

      „Áno, jasné, poďme." súhlasila ona, tak vyšli von.

      Počasie v túto nočnú hodinu bolo už dosť chladné, no obom padlo príjemne. Amadeus sa díval naokolo. Masy fanúšikov a novinárov nechali v okolí kina strašný neporiadok. Ktovie, ako by zareagovali, keby videli pred budovou kina stáť niekoľko policajných áut. Nebáli by sa, že zomrel niektorí z ich miláčikov - Adonis, alebo Venus?

      „Na čo myslíš?" opýtala sa Marlene, ktorá si objímala odhalené plecia, aby sa chránila pred chladom.

      „Hm. Na prípad." vzdychol si Amadeus. „Myslím, že sa pozhováram s Adonisom, či predsa len vo Venusinej lóži nevidel nič podozrivé. Ak tam skutočne niekto vošiel, musel si to všimnúť."

      „Presne tak. Jeho vyjadrenie, že sa s Adamom často nedívali do Venusinej lóže, nie je pravdivé. Podozrivé vášnivé pohľady tam preskakovali. Ja som ich niekoľko zachytila." zasmiala sa Marlene.

      „Naozaj si myslíš, Venus a Adonis spolu chodia?" krútil hlavou Amadeus. Takýto rozhovor by iste neviedli, ak by nešlo o vraždu či iný zločin.

      „Necháp ma zle. Neviem, či si si všimol, ako sa do lóže Adonisa a Adama vášnivo pozrela Venus pred začiatkom filmu."

      „Áno, a keď sa stretla s Adonisovým pohľadom, on sa blažene usmial." doplnil Amadeus pochybovačne.

      „Ja som si všimla čosi iné. V tom okamihu bol k Adonisovi naklonený ten jeho bratranec Adam a čosi mu šepkal. Potom zdvihol oči a aj on sa stretol s pohľadom Venus a aj on sa rovnako blažene usmial."

      „Ty si myslíš, že Venus má niečo s Adamom, nie s Adonisom?" zaujalo to Amadea. Marlene sa usmiala a povedala:

      „Počula som, ako sa zhovárali ostatní diváci. Vraj Adonis vzal svojho bratranca k sebe do vily, lebo mal určité finančné ťažkosti. Pochybujem. A neverím ani na to, že sú bratranci. Pravdepodobne je to Venusin milenec. Adonis sa niekedy tvári, že s Venus niečo má, no táto téza sa nikdy nepotvrdí. A kým sa novinári snažia nachytať Venus s Adonisom v nejakej chúlostivej situácii, ona sa môže bez obáv schádzať s Adamom. Myslím, že je to skvelý nápad."

      „Až priveľmi." krútil hlavou Amadeus. „Všimni si, že Adam nepatrí medzi najkrajších. A Venus, taká krásna žena, by sa iste viac hodila k peknému Adonisovi."

      „Láska je slepá." dôvodila Marlene. Amadeus sa zatváril kyslo. Akosi sa mu ťažko hovorilo o láske v súvislosti so ženou, ktorá je ledva staršia od neho, má za sebou tri manželstvá, a teraz je vydatá za starého chlapa, ku ktorému pravdepodobne nič necíti, no vie, aké tučné sú jeho kontá v švajčiarskych bankách.

      „Ak by to aj bola pravda, to nie je dôvod na vraždu Mistral Leskowiczovej."

      „Nie, ale je to dôvod na vraždu lorda Henryho Arnolda, ak sa chceli zbaviť muža, ktorý stojí medzi Venus a Adamom, no neprísť o jeho peniaze." trpezlivo vysvetľovala Marlene. „Pozri, obaja, Adonis aj Adam, boli v čase vraždy vo svojej lóži. Mali pripravenú zbraň. Boli nervózni, a len čo zbadali čierny kabát, vystrelili, a až potom zbadali, že zabili nesprávnu osobu."

      „Paul tvrdil, že výstrel pravdepodobne smeroval z kinosály, zdola, no mohol sa mýliť. Skutočnosť odhalí až pitva. Dovtedy budeme o tejto možnosti rozmýšľať. No je tu aj skutočnosť krádeže filmu. A tiež nedokážem pochopiť, čo robil kotúč z ukradnutého filmu pod sedadlom pána Arnolda."

      „Veru. Prečo by film kradol on? Nemal k tomu dôvod a ani priestor."

      „Je to celé akosi nepriehľadné, zatiaľ je v mozaike málo kamienkov, aby sme robili nejaké unáhlené závery." riekol Amadeus a obaja sa na tom zhodli. No usúdili aj, že je predsa len dosť zima a v ďalších dedukciách budú pokračovať vo vnútri kina.

      Keď vošli dnu, ovalilo ich nielen teplo miestnosti, ale aj hluk. Paul bol v premietacej miestnosti, kde vypočúval lorda Rnolda a ostatní policajti nemali dosť chuti, energie ani prirodzenej autority masu ľudí umlčať. Aj tak by to bolo zbytočné.

      „Och, v tom hluku sa nedá vôbec premýšľať." vzdychol si Amadeus. Hoci mal rád frak, pomaly mu jeho nepohodlnosť a naškrobenosť začala prekážať. Ospravedlnil sa Marlene a zamieril na toalety, aby si prepláchol ruky. No nevedel, ako sa tam má dostať.

      „Prepáčte." prihovoril sa najbližšie stojacemu Lucasovi Yargovi. „Neviete, kde sú pánske toalety?"

      „Samozrejme." riekol pán Yarg. „Práve tam idem, tak vás môžem odviesť."

      „Vďaka." poďakoval sa Amadeus za jeho ochotu a vykročili po jednej z bočných chodieb. Na nej bol už väčší pokoj a naplno sa tu prejavoval nový, filmový duch budovy. Na ľavej stene viseli filmové plagáty a na pravej pekné veľké zrkadlá, ktoré opticky zväčšovali priestor. Amadeus si hneď na začiatku chodby všimol plagát k filmu Nekonečne krásna láska. Okrem názvu boli na plagáte veľkými písmenami uvedené mená hlavných predstaviteľov. Ilustrácia zobrazovala Venus s patetickým výrazom na tvári, ktorú v náručí pevne zviera Adonis, taktiež tváriaci sa totálne zamilovaný. Pod nimi sa v rannom opare rozkladala silueta New Yorku, s pohľadom na jeho najvyššiu budovu, kde sa odohrávala finálna scéna, ktorú ale už Amadeus dnes v noci neuvidí.

      Zamierili k dverám pánskej toalety. Pán Yarg zamieril ku kabínke, Amadeus ostal pri rade umývadiel. Opláchol si ruky a díval sa na svoj odraz v zrkadle, ktoré bolo po bokoch už trocha zašlé a malo čierne škvrny.

      „Ty teda vieš, ako si narobiť problémy, Amadeus." zašepkal len pre seba. Za sebou počul buchnúť dvere kabínky. Pán Yarg z nej vyšiel a kráčal ku umývadlu. Amadeus sa díval na svoj odraz. Zazdalo sa mu to, alebo sa odraz skutočne pozrel na pána Yarga bez toho, aby to urobil on?

      „Život je taký krátky." vzdychol si pán Yarg. „Len nedávno som si to uvedomil. Pred nejakým časom ma Venus požiadala, aby som jej spísal dedičstvo. Bolo to niekedy okolo dátumu jej narodenín. Čudoval som sa - je ešte mladá - no urobil som to. A predstavte si, niekoľko dní po tom, čo bol závet spísaný, stal sa jej ten nepríjemný incident s kulisami."
      „Naozaj?" začudoval sa Amadeus.
      „Áno." prikývol pán Yarg. „Paradoxné, že? Tú udalosť som videl dosť dobre, no z inej pozície - stál som za kulisami. Všetkých nás to naľakalo. Aj toho zvukára, ktorý bol neďaleko odo mňa. A vidíte, ani on už nie je medzi živými." riekol, smutne sa usmial a dodal: „Tak dúfam, že aspoň tú zbraň nájdete a na niečo prídete." zasmial sa Yarg, no Amadeovi sa zdalo, že to vyznelo ironicky. Zahanbil sa, keď si uvedomil svoje pokušenie vymenovať mu vraždy, ktoré sám odhalil. 

      „Rád by som vám povedal, že áno, ale, žiaľ, obávam sa, že sme od toho ďaleko." vzdychol si Amadeus. „Nemáme toho veľa. Niet žiadneho priameho svedka, žiadne cenné dôkazy, ani vražedná zbraň."

      „Tak dúfam, že aspoň tú zbraň nájdete a na niečo prídete." zasmial sa Yarg, no Amadeovi sa zdalo, že to vyznelo ironicky. Zahanbil sa, keď si uvedomil svoje pokušenie vymenovať mu vraždy, ktoré sám odhalil.

      „Vďaka." poďakoval sa znova úsečne. Pán Yarg vyšiel von. Amadeus sa ešte chvíľu díval na svoj odraz, a potom sa obrátil k odchodu aj on.

      Vonku si všimol Adonisa, ako sa díva do najbližšieho zrkadla a upravuje si účes. Asi si všimol, že Amadeus sa tvári trocha divne, preto sa mu prihovoril:

      „Viete, nechcem, aby ma niekto videl, že sa v takejto situácii starám o svoj vzhľad, no to je už úder hercov: musíme vždy vyzerať dobre."

      „Nuž, nechcel by som byť hercom." vzdychol si Amadeus.

      „Preto ste si zvolili dráhu detektíva?"

      „Nie som detektív, v skutočnosti študujem žurnalistiku. No mám akýsi dar vidieť to, čo iní pokladajú za zanedbania hodnú maličkosť."

      Adonis sa zasmial a riekol:

      „Myslím, že medzi nami nie je veľký vekový rozdiel, tak si môžeme tykať. Súhlasíš?"

      „V poriadku." prikývol Amadeus a usmial sa. „A keď si už tykáme, dovoľ mi jednu indiskrétnu a dosť impertinentnú otázku: je pravdivá klebeta o tom, že niečo máš s Venus?"

      Amadeus predpokladal, že Adonis s úsmevom odpovie, že nie, no on nielenže sa usmial, on sa začal pobavene smiať, akoby mu Amadeus povedal skvelý vtip.

      „Prepáč mi to, Amadeus, no ani nevieš, ako vždy táto otázka pobaví mňa, Venus aj Adama, lebo všetci sme tak do nej trocha zainteresovaný. Nie, nie je to pravda. A nehovorím to len preto, že je v tejto budove s nami Venusin manžel."

      „A ak sa ťa ešte môžem opýtať: nemám chápať zainteresovanosť Adama v tejto veci tak, že to on chodí s Venus."

      „Ani to nie je pravda." riekol Adonis, no už sa nesmial, naopak, osmutnel a na tvári sa mu objavil výraz, ktorý jeho fanúšičky tak milovali. „Ak by si to chápal v širšej skutočnosti... Nie, Adam s Venus skutočne nič nemá. Zatiaľ sa maj." riekol herec a odkráčal preč.

      Amadeus premýšľal, či sa nejako Adonisa nedotkol, no na nič nedokázal prísť. Prečo ale Adonis tak osmutnel? Nechápal to, no jeho premýšľanie nad tým bolo prerušené hlukom, ktorý sa šíril zo vstupnej haly. Žeby našli zbraň? Alebo odhalili vraha, kým on tu rieši otázky, ktoré si kladie bulvár? Ponáhľal sa do vstupnej haly.

      „Čo sa tu deje?" opýtal sa Marlene, keď ju medzi ostatnými našiel.

      „Paula na konci vypočúvania lord Arnold požiadal, aby bol odvedený na policajnú stanicu, keďže prehodnotil svoj názor, a tiež si myslí, že sa niekto usiluje ho zabiť." reflektovala Marlene. „Paul mu vyhovel."

      A skutočne: po schodisku zostupoval lord Arnold a okolo neho, ako osobná stráž, štvorica policajtov, ktorí ho mali chrániť pred prípadným vrahom. Trocha obďaleč kráčal Paul a díval sa na svojich kolegov. Za ním dole kráčala Venus.

      Keď lorda Arnolda odviedli preč, opýtal sa Amadeus veliteľa zásahu:

      „Myslíte si, že to bolo nevyhnutné?"

      „Máte na mysli, že som vystrašil ostatných? Viem, myslel som na to, no som toho názoru, že obeťou vraždy mal byť lord Arnold, nie tá uvádzačka. Tá sa do toho namočila nešťastnou náhodou, čo je síce smutné, no už s tým nič neurobíme."

      „V poriadku, chápem, že by ste v prípade vraždy pána Arnolda určitý podiel viny niesli aj vy." vravel Amadeus. „No čosi mi vraví, že to nie je taký jednoznačný prípad. Vŕta mi v hlave tá krádež filmu."

      „To o ničom nesvedčí."

      „Nie, ale aj tak to neviem pochopiť." nedal sa Amadeus. „Mali ste nechať v premietacej miestnosti niekoho nechať, aby sa tá filmová páska niekde z čista-jasna nezjavila."

      „To som vykonal, v premietačke je Adam Lartis."

      „To som rád."

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8