KEBY...

Keby oblaky vedeli spievať,

keby dážď naozaj plakal,

keby slnko úsmev dokázalo dávať,

keby vietor skutočne rozprával...

Nebo by rozdávalo radosť.

Tá diaľka neprezradí nič,

všetko skríva pod plášťom svojím,

aspom nebo dalo by ti vedieť,

ako túžim aby si bol mojím.

Keď oblaky začnú spievať,

keď dážď bude plakať,

keď slnko úsmev bude dávať,

keď vietor skutočne začne rozprávať...

Nebo napovie ti rýchlo,

že v ďiaľke niečo stíchlo,

láska už beží domov, k tebe

a ja som opäť pri tebe.