Lesk krvavého plátna (šiesta kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 8. mája 2012
http://citanie.madness.sk/view-40225.php

Kapitola šiesta

V tme premietacej miestnosti

 

      Paul odkráčal za svojimi povinnosťami a Amadeus sa rozhliadal po tvárach ostatných hostí kina. Zdalo sa, že z nich už opadol prvotný strach a úžas zo smrti uvádzačky a objavili sa u nich aj druhotné telesné a duševné stavy. Niektorí začali byť unavení. Ak by sa predstavenie neskončilo takýmto fiaskom, tak by sa pomaly končila aj recepcia a oni by si už líhali doma do svojich postelí. Niektorí podriemkavali vo vstupnej hale, iní zhodili všetky spoločenské bariéry a ľahli si cez tri - štyri sedadlá v kinosále. Niektorí boli nervózni, iní znudení, no každý mal pocit, že sa prípad nijako nevyšetruje. A takýto pocit mal aj Amadeus.

      „Marlene, ja som z toho zúfalí!" zdôveril sa Amadeus sestre. „Veď sa vždy krútime okolo toho jedného otáznika: kto zabil pani Leskowiczovú. A nič nové sme nezistili!"

      „Len pokoj, Amadeus, je mŕtva len niekoľko hodín." tíšila ho Marlene. „Žiadny prípad si ešte nevyšetril tak rýchlo."

      „Lenže o nejaký čas bude musieť Paul ľudí poslať domov a som si istý, že až odtiaľ všetci zmiznú, nevyšetríme už nič."

      „Vidíš to veľmi čierno."

      „Vieš čo, Marlene, urob si tu pohodlie, ja pôjdem hore a pozriem si miesto činu, snáď keď tam budem osamote, tak ma niečo napadne."

      „Dobre."

      Amadeus vybehol hore po schodoch a mieril na chodbu, kde sa stal osudný incident. Obrys tela bol obkreslený, dôkazy zozbierané, no často sa stáva, že policajti niektoré drobnosti prehliadnu. Amadeus si sadol na stoličku a díval sa na to nešťastné miesto. Tak sa to teda stalo. Na chodbe bolo rovnaké prítmie, ako teraz, lebo v lampičke na stene asi vyhorela žiarovka. Pani Leskowiczová kráčala k dverám do lóže a pred sebou držala kabát lorda Arnolda. Otvorila dvere do lóže. Útočník si myslel, že je to lord Arnold a vystrelil. No stalo sa to iste tak?

      Amadeus sa postavil a chcel otvoriť dvere do lóže, keď čosi začul od schodiska. Niekto kráčal hore. Bol to Paul? Nie, ten by sa nesnažil, aby ho nebolo počuť. Ani tá tmavá silueta nebola Paulova. Postava sa obzrela, či ju niekto nesleduje a pokračovala k chodbe. Amadeus sa skryl do tieňa a zadržal dych, hoci si myslel, že ho tlčúce srdce prezradí. Ak je to vrah a nájde ho tu, čoskoro sa na tejto chodbe odohrá ďalší smrtiaci incident.

      No dotyčný nemal záujem o miesto činu, pokračoval po oceľovom schodisku k premietacej miestnosti. Keď neznáma osoba prechádzala pod lampičkou na schodisku, Amadeus ju spoznal: bol to Adonis. No prečo ide tam hore? Amadeus sa zamyslel. Spojil si to, čo už vedel, s tým, čo počul od Adonisa tam dole na pred zrkadlom. Nie, to nemôže byť pravda! Ale sedí to.

      Amadeus si vzdychol a kráčal po schodisku opatrne za Adonisom. Keď vyšiel hore, opatrne vykukol na chodbu. Bola kratšia, ako tá dole a zariadená veľmi účelovo. Adonis sa opäť obzrel, či ho nikto nesledoval. Amadeus trocha viac ukryl hlavu, no stále na neho videl. Herec stlačil kľučku a vošiel.

      „Bol ten úsmev na tvárach Adonisa a Adama vyčarený Venusiným pôvabom, alebo vedomím vlastnej blízkosti." šepol Amadeus, pristúpil k dverám a prudko ich otvoril. V miestnosti bola tma, no Amadeus bleskurýchle šťukol vypínačom. Adonis tam stál v objatí Adama a proti priateľskej či bratskej povahe objatia svedčili ich pevne zomknuté pery.

      Keď videli Amadea, odtrhli sa od seba a dívali sa na Amadea previnilo ako malé deti. On decentne zavrel dvere a povedal:

      „Len tak uvažujem: čo ak vražda pani Leskowiczovej nebola náhoda ani omyl? Zistila, že lámač ženských sŕdc, Adonis, skutočne o tie ženské srdcia nestojí. Vec sa má tak, že Adam nie je jeho bratranec, ale milenec. A začne ho vydierať. On spanikári a spolu so svojim milencom tú pani zastrelia, keď ju zočia v dverách lóže naproti im."

      „To nie je pravda, tú ženskú sme nezabili my!" vykríkol Adonis. „V živote som ju nevidel a ona nevidela mňa! Nevedela o ničom. Vieš to len ty."

      „Nemyslite si, že túto správu zverejním pre vlastné potešenie, alebo pre peniaze." vravel Amadeus už jemnejšie. „Nemyslím si, že je poslaním fanúšikov súdiť filmové hviezdy podľa ich sexuálneho správania, i keď je zvrátené. No verte mi, že v prípade vraždy viem byť nemilosrdne pravdovravný."

      „To som rád." poznamenal Adam a díval sa na Amadea nahnevaným zrakom. „Väčšina novinárov chce od nás peniaze, aby mlčala. A my im platíme. Nezabíjame ich. Tak, ako sme nezabili toho zvukára."

      „Zvukára?" nerozumel Amadeus.

      „Toho, čo zomrel pri nakrúcaní filmu. Vedel, aký vzťah je medzi nami a vypýtal si slušnú kôpku peňazí."

      „Iste chápeš, Amadeus, že ako herec netriem práve biedu, preto som bol rozhodnutý mu tie peniaze odovzdať. Keby nebol zomrel..."

      „Teda šlo o toho zvukára, čo zomrel pri nakrúcaní?" opýtal sa Amadeus podozrievavo. Adonis prikývol a Adam povedal:

      „A iste chápate, že by sme vám to nepovedali, ak by sme skutočne mali podiel na jeho smrti."

      „Áno, jasné." súhlasil Amadeus a skutočne im veril.

      „Ak dovolíte, ja pôjdem, kým sa tu neobjavia ďalší novinári, ktorí nebudú takí korektní, ako vy, pán Fürstburg." vyhlásil Adam, vyšiel von z miestnosti a zabuchol za sebou zlostne dvere. Adonis si vzdychol.

      „Vždy tak zareaguje, keď na to niekto príde." zasmial sa. „Pamätám, keď ku mne prišla Venus a pochopila to, tak..."

      „Venus o vás vedela?" skočil mu Amadeus prekvapene do reči.

      „Samozrejme." prikývol Adonis. „Hádam ste si nevšimli, ako sa kde-tu v médiách objaví správa, že spolu niečo máme?"

      „Takže váš predstieraný vzťah slúži ako Trójsky kôň: tváriš sa, že chodíš s Venus, no následne to dementuješ a nikto ti nemôže nič dokázať - veď bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. Tak si nikto nevšimne, že v skutočnosti je tvoj milenec Adam." vravel Amadeus, pričom teóriu svojej sestry troška poopravil.

      „Tak je." s úsmevom povedal Adonis a bol na seba patrične hrdý. „To som vymyslel ja s Venus."

      „A... Preboha, veď to nie je len v tvoj prospech! Iste to slúži aj Venus! Povedz mi, prosím ťa, lebo tu môže ísť skutočne o vraždu: má Venus nejakého milenca?"

      „Ja... Nie, teda... Neviem. Nikdy mi to nepovedala."

      „Vie o tomto vašom pláne niekto iný, okrem vás troch? Vie to lord Arnold?"

      „Nikto. A manželovi to Venus nepovedala, tým som si istý. Ak niekto vedel, či mala Venus milenca, tak to bol ten nešťastný zvukár. O každom vedel niečo nepekné a z každého vytiahol peniaze. Nemôžem povedať, že jeho smrť bola náhodná."

      „Je to veľmi podozrivé." poznamenal Amadeus a začal si hladiť ukazovákom a palcom bradu. „Takže nakoniec budeme vyšetrovať dve vraždy."

      Amadeus aj Adonis vyšli z premietacej miestnosti. Predtým ho ešte Adonis zastavil a spýtal sa ho:

      „Amadeus, môžem si byť istý tvojou diskrétnosťou?"

      „Za svojim slovom si stojím, Adonis a nepoviem to nikomu, ak to nebude mať súvis s vraždou. No rád by som sa ťa opýtal: máš pocit, že ťa vzťah s Adamom napĺňa?"

      Adonis sa zadíval kamsi do diaľav. Oči mu potemneli smútkom, sklonil hlavu a tíško zašepkal:

      „Nie."

      „Popremýšľaj o tom. Možnože vzťah ľufí rovnakého pohlavia nemôže človeka naplniť, nech už cíti čokoľvek." povzbudil ho Amadeus a nechal ho pri vchode do premietacej miestnosti samého.

 

      Amadeus zbehol po schodoch a všimol si, že miesto činu nie je prázdne. Na stoličke pre uvádzačku sedela jeho sestra.

      „Marlene?" prekvapene sa opýtal Amadeus.

      „Kde si bol?" opýtala sa ho. „Čakám ťa tu a ty nikde. Čo si robil tam hore?"

      „Nechci vedieť." mávol rukou Amadeus a pristúpil k nej. „Mal som rozhovor s Adamom a Adonisom."

      „Vážne? A o čom?"

      Práve okolo po schodoch zostupoval Adonis a asi počul poslednú Marleninu vetu, lebo sa podozrievavo obzrel. Amadeus k nemu rýchlo obrátil hlavu a nebadane si položil ukazovák na pery, aby ho utvrdil v tom, že ho nemieni zradiť.

      „To nie je dôležité. Zistil som, že Venus len hrala to, že chodí s Adonisom. Je to tak, ako si vravela."

      „Teda naozaj má niečo s Adamom?"

      „Nie, to nie. Nie je to Adonis, nie je to ani Adam."

      „Tak kto potom?"

      „To musíme zistiť." zadal im obom úlohu Amadeus. „Som si ale istý, že jej milenec je teraz prítomný medzi divákmi - Venus iste chcela, aby videl jej veľký filmový triumf. Ozaj, a tne zvukár, ktorý zomrel pri nakrúcaný: nie je isté, že spadol nešťastnou náhodou. Je možné, že mu niekto k smrti dopomohol, lebo vedel o mnohých ľudí z nakrúcania nepekné veci."

      „A myslíš si, že Venusin milenec je vrah? Vrah uvádzačky aj vrah zvukára, ktorý niečo o Venus zistil?" opýtala sa prestrašene Marlene.

      „On... Alebo samotná Venus. No v prvom rade ho musíme nájsť, zistiť, kto to je." riekol Amadeus a stál nad siluetou mŕtvoly. Vedel, že tu sa mu bude najlepšie premýšľať. Marlene si zívla.

      „Som už poriadne unavená." riekla. „No nie tak, ako pani Hoggenová. Vieš, prečo sa správa tak čudne? Je opitá."

      „Čože?" zadivil sa Amadeus.

      „Už niekoľko rokov má problémy s alkoholom. Šla som na toaletu a nemohla som si nevšimnúť, že tam s ňou bol jej manžel a pani Röchlennová, kým ona dávila. Všetko mi povedali. Pán Hoggen s tým už dlhšie otáľal, no dnes večer sa rozhodol: podá návrh na rozvod. Nechcel, aby to dospelo až do takého štádia, lebo rozvod nikdy nikomu na sláve a obľube nepridal, no má toho už dosť. Povedal, že ak by dnes večer nezomrela tá chudinka, iste by sa v novinách nepísalo o ničom inom, len o jeho chľastajúcej manželke." vravela Marlene a dívala sa na svojho brata. Keďže on neodpovedal, opýtala sa ho priamo:

      „Myslíš, že je to dôvod na vraždu?"

      „Neviem, Marlene. Je to skutočne zamotaný prípad. No vyzerá to tak, že pomaly sa to začína vyjasňovať a všetky informácie zapadajú na správne miesto. Ibaže..."

      „Čo sa deje?" opýtala sa Marlene brata dychtivo, keď sa nachvíľu odmlčal.

      „Ja len..." mrmlal Amadeus a obzrel sa na schodisko. „Ak niekto chce ísť do premietacej miestnosti, musí prejsť cez túto chodbu, a potom hore oceľovými schodmi, je tak?"

      „Áno, ale nechápem..."

      „Bože, my sme blázni!" vzdychol si Amadeus a začal sa rozrušene prechádzať. „Na to sme mali prísť hneď! A keď do všetkého zamiešam aj zvukára..."

      „A čom to hovoríš?" nerozumela Marlene.

      „O tej krádeži filmu." vravel Amadeus a krútil hlavou nad tým, že na to neprišiel skôr. „Nad krádežou filmu, ktorý sa objavil pod sedadlom lorda Henryho Arnolda. Ako sme si mohli myslieť, že to bola náhoda? Uvažuj: ktorá osoba bola pred uvedením prvej časti Nekonečne krásnej lásky v premietacej miestnosti bez toho, aby to bolo podozrivé?"

      „Neviem." premýšľala Marlene.

      „No tak, spomeň si. Kto vybehol z kinosály tesne pred začiatkom a vrátil sa až vtedy, keď boli svetlá zhasnuté?"

      „Ó, prepánajána!" zvolala Marlene. „Predsa John Tapp."

      „Áno, kameraman. Uvažuj: pán Tapp vysvetľuje premietačovi, ako má presne nastaviť premietačku, aby pekne vyzneli najdramatickejšie scény. Veď on ako kameraman to vedel najlepšie. Popritom nepozorovane vykotúľa von kotúč s druhou časťou."

      „Teda má komplica?"

      „Bingo! A kto ním je?"

      „No... Len Venus vošla do kinosály neskôr. Všetci sme si mysleli, že si asi odskočila na toalety a..."

      „Iste to povedala aj manželovi, no ona šla von, aby z kotúča rýchlo zvinula dole filmový pás. A čo mala robiť s predsa len trocha nápadným kotúčom? Šikovne ho ukryla pod sedadlo manžela. A ak si pamätáš, keď prišlo pánovi Tappovi cez prestávku zle a dal si dole sako, ukázalo sa, že nemá košeľu zastrčenú do nohavíc. Stavím sa, že si film obkrútil okolo tela."

      „Ale... Prečo by to robil? A prečo tak činila Venus, keď mala byť toto jej veľká chvíľa?"

      „Dobrá otázka. Spýtame sa jej. No najprv vrátime ukradnutú vec kinu Oscar.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8