Taká empatická chvíľka

ťažená,
ťažkopádne,
ťažkými,
slovami,
ľudí spoločnosti,

tak som ju pohladil,
kedysi bola stromom,
rozprestierajúc sa,
s vetvami načahoval,
sa do neba,
za slnkom,

to sa usmievalo,
hrialo a hralo,
pesničku,
leta,

voda sa trieštila,
brieždila o breh,
taký krásny,
kolobeh,
lásky a slov,

a ja stojím v parku,
smútim za strom,
čo sa stal,
lavičkou,
proti svojej,
vôli,

no povedzte,
chceli by ste sa stať,
raz,
lavičkou,
aj vy?