Lesk krvavého plátna (siedma kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 21. mája 2012
http://citanie.madness.sk/view-40386.php

Kapitola siedma

Tajomstvo ukradnutého filmu

 

      „Ideme za Paulom?" opýtala sa Marlene Amadea.

      „Áno, len počkaj, teraz mi to začína do seba zapadať!" zadržal ju Amadeus. Jeho chôdza sa zrýchlila, tep stúpol, hladil si bradu, myseľ mu pracovala naplno. Marlene priam počula škripot ozubených koliesok v jeho hlave.

      „Už viem, odkiaľ poznám tú uvádzačku!" povedal.

      „Áno? Odkiaľ."

      „Nie som si istý. Poďme dole, zavolám si, aby som to mal overené."

      „Amadeus, je po polnoci." oznámila mu Marlene. „Myslím, že komukoľvek zavoláš, tak dotyčný hneď, ako ťa stretne, ti vykrúti krk."

      „Tak sa už dnes nevraždí, veď vidíš, že sa skôr strieľa." oznámil jej Amadeus. „No myslím, že dnes sa už žiadna iná vražda nestane. Lord Henry Arnold nebol cieľom. Cieľom bola pani Leskowiczová."

      „Naozaj?!"

      „Tak poď, musím si to overiť."

      Zbehli dolu po schodoch, do vstupnej haly, kde panovala viac únava ako nervozita. Keď sa zatáčali do chodby, ktorá viedla k toaletám a k telefónom pre verejnosť, pristúpil k nim Paul a povedal im:

      „Amadeus, Marlene, ak nič nemáte, budem musieť všetkých pustiť domov. Nemôžem ich tu držať večne."

      „Paul, len vydržte, myslím, že je len otázkou času, kedy odhalíme vraha." povzbudil ho Amadeus a bez ďalších slov utekal ku telefónom. Pri policajtovi nechal svoju sestru, aby mu vysvetlila, na čo prišli.

      Pribehol k telefónom, hneď do jedného vhodil pár centov a vykrútil číslo, ktoré si našiel vo svojom notese, ktorý vždy brával so sebou.

      Čakal dosť dlho. Už myslel, že zavesí a skúsi to o minútku, keď zrazu ktosi zdvihol telefón. Ozval sa ospalý hlas:

      „Prosím?"

      „Pán profesor McGarden?" ozval sa Amadeus. „To som ja, Fürstburg. Amadeus Fürstburg."

      „Prapánajána, Amadeus, sú dve hodiny v noci! Prečo mi voláte? Vari sa niečo stalo?"

      „Nie je čas to vysvetľovať, zajtra si to prečítate v novinách." povedal Amadeus svojmu obľúbenému profesorovi. „Chcem sa vás len spýtať, ako sa volala tá mladá dáma, ktorá bola v januári so mnou na skúške, no ju ste skúšali z iného predmetu. Veď viete, ktorú myslím."

      „Amadeus, to ma budíte kvôli takej hlúposti!" nasrdil sa starý pán. „Je to Mistral. Mistral Leskowiczová. Nemohla prísť na termín, ktorý som určil ich ročníku, lebo sa vydávala. Máte ešte nejaký iný hlúpy problém, alebo ma plánujete vytiahnuť z postele o hodinu znova?"

      „Nie, to je všetko. A vrelá vďaka, veľmi ste mi pomohli, pán McGarden. Dobrú noc." riekol Amadeus a zavesil. Veril, že keď si pán McGarden ráno otvorí noviny, pochopí, prečo ho Amadeus zobudil tak neskoro a nebude sa na neho hnevať.

      Šiel do vstupnej haly, no nezastavil sa pri Marlene a Paulovi. Očami vyhľadal pána Hoggena, režiséra filmu a pristúpil k nemu.

      „Tak čo, pán Fürstburg, prišli ste už na niečo? Som už unavený, nehovoriac o mojej manželke. Kedy nás už pustia domov?"

      „Čoskoro, pán Hoggen, čoskoro." upokojil ho Amadeus. „Musím sa vás ale spýtať, ako sa volal ten zvukár, ktorý počas nakrúcania zomrel."

      „To nemyslíte vážne, pán Fürstburg!" zvolal pán Hoggen a pokrútil hlavou. „Samozrejme, že to neviem!"

      „V tom prípade musím trvať, aby ste niekomu zavolali a spýtali sa ho na to. Áno, viem, že sú dve hodiny ráno, no kým to nezistíme, prípad asi nebudeme môcť uzavrieť."

      „Počkajte, počkajte." zastavil ho režisér. Nachvíľu sa zamyslel, a potom povedal:

      „Bol to Leskowicz. Áno, tak sa volal, posielal som mu na hrob veniec. Ale... Moment! Nevolala sa tak aj tá uvádzačka?"

      Amadeus pánovi Hoggenovi neodpovedal, ale utekal k Paulovi a svojej sestre.

      „Čo si zistil?" chcela vedieť Marlene.

      „Všetko, čo som chcel. Vec sa má tak, že cieľom vraždy nemal byť lord Arnold, ale pani Leskowiczová. Spomínate si, že v kancelárii riaditeľa kina sme počuli, že pani Leskowiczová sa nedávno vydala, že? A vec sa má tak, že jej manželom bol zvukár, ktorý pri filme zomrel."

      „Zaujímavá náhoda." poznamenal po chvíľke ticha Paul.

      „Žiadna náhoda." pokrútil Amadeus hlavou. „Ten zvukár, ako som sa dozvedel, bol majstrom v odhaľovaní nepekných tajomstiev hviezd filmu. Iste ho z vrcholu najvyššieho mrakodrapu niekto sotil - niekto, kto nemal peniaze na to, aby mu zaplatil jeho mlčanie. No svojej manželke možno povedal o všetkom, čo sám vedel. Preto jej vrah je pravdepodobne ten istý, ako vrah zvukára."

      „No kto to bol?" opýtala sa Marlene.

      „Pozrite sa: vieme, že pán Hoggen sa s pani Hoggenovou bude rozvádzať, lebo ona pije. Bol by to dostatočný motív na vraždu? Alebo má vraždy na svedomí Venus a jej tajomný milenec?"

      „Venus má milenca?" zadivil sa Paul. „Koho?"

      „To, bohužiaľ, zatiaľ nevieme." vzdychla si Marlene. Amadeus sa však víťazoslávne usmial:

      „Ale áno, vieme, teda, predpokladáme. Nevidí sa vám čudné, že Venus spolupracovala s pánom Tappom na krádeži filmu? A pamätáš si, Marlene, ten čudný pohľad, ktorý pani Leskowiczová upriamila na pána Tappa? Akoby o ňom vedela niečo zlé. A pamätáš si jeho reakciu? Veď takmer odpadol. Je jasné. Pán Tapp je milencom Venus."

      Všetci traja zmĺkli. Malo to vnútornú logiku. Pán Tapp je kameraman, nedostáva sa často na stránky časopisov, a preto o ňom nikdy nešpekulovali ako o údajnom milencovi Venus, hoci je to skutočne pekný mladý muž.

      „Čo je na tom filme také dôležité." hlesol do ticha Paul. „Čo nechceli pani Gray-Arnoldová a pán Tapp odhaliť svetu?"

      „Neviem." priznal sa Amadeus. „Žeby niečo, čo by ich mohlo kompromitovať? Alebo skutočného vraha?"

      „Pána Tappa pritlačíme k múru a zistíme to." rozhodol sa Paul a už sa rozhliadal, kde zlodej filmu je, no Amadeus ho zadržal a povedal:

      „Myslím, že najlepšie bude, ak si druhú polovicu filmu pozrieme. Bude treba pozorne odsledovať len finálnu scénu a vrchole mrakodrapu. Myslím, že viem, kde pán Tapp ukryl filmovú pásku. Marlene, pamätáš si, že keď si pán Tapp zložil sako (vtedy, keď mu počas prestávky prišlo zle), nemal košeľu zastrčenú do nohavíc. A keď si spojíme jedno s druhým: ako sa dá najlepšie ukryť filmová páska?"

      „Obkrútil si ju okolo tela." vyhlásil Paul a musel sa nad zločincovou duchaplnosťou pousmiať. „Amadeus, Marlene, prosím, premiestnite sa do kinosály. Privediem tých, ktorých sa vec týka."

      Amadeus teda so sestrou prešiel do kinosály. Nebol tam nikto, pretože ležanie na sedadlách nebolo práve najpohodlnejšie. Obaja si sadli do predného radu a čakali. Amadeus sa však po niekoľkých sekundách postavil a začal sa prechádzať, pričom sa pozorne díval na pódium a hrozilo, že si začne hladiť bradu.

      „Prišiel si na niečo?" opýtala sa ho Marlene.

      „Áno... Nie... Teda..." mrmlal Amadeus a díval sa to na pódium, to na lóžu, v ktorej sa odohrala vražda.

      Sled jeho myšlienok prerušila skupinka ľudí, ktorá vošla do kinosály a kráčala k nim. Tvorili ju Paul a jeho dvaja kolegovia, ďalej Venus a pán Tapp s pani Tappovou.

      „Pán Fürstburg, páni policajti nám povedali, aby sme sem prišli. Mohli by sme to vybaviť rýchlo? Rada by som konečne z tohto prekliateho kina odišla." riekla sladkastým afektovaným hlasom Venus.

      „Isteže, pani Gray-Arnoldová, no budete musieť trošičku počkať." riekol jej Amadeus, mierne sa jej hlavou uklonil, a potom sa obrátil k pani Tappovej.

      „Pani, mohli by ste nám povedať, či vás a vášho manžela počas nakrúcania tuto pani Gray-Arnoldová často navštevovala?"

      „Áno, samozrejme." riekla a usmiala sa na svoju sokyňu. „Venus u nás bola často. Viete, manžel musel vedieť, ako ju snímať kamerou tak, aby na plátne vyzerala tak dobre, ako v skutočnosti. A tiež odpovedal Venus repliky ostatných, keď sa učila text." pani Tappová sa zasmiala. „Často boli u nás doma len sami dvaja, pretože ja som ich vraj vyrušovala."

      Amadeus, Marlene a Paul sa pozreli na seba a divili sa, ako môže byť niekto tak slabomyseľný. Veď pani Tappová so smiechom hovorí o tom, ako ju jej manžel okrášlil parohami. Paul sa významne pozrel na jedného z policajtov, ktorý jeho pohľad pochopil a odviedol pani Tappovú s kinosály, aby identifikovala nejakú brošňu, ktorú polícia našla na prvom poschodí.

      Keď už boli vonku, Paul poznamenal:

      „Takže ste sa učili text, však, slečna Gray-Arnoldová? Povedzte, učili ste sa ho v spálni?"

      „Takáto chabá lož asi účinkuje len na moju manželku, no nie a vás, že?" vzdychol si pán Tapp.

      „Snažili sme sa to dokonale utajiť. Ak by môj manžel zistil, že ho podvádzam, okamžite by sa so mnou rozviedol!" vysvetľovala Venus a utierala si vreckovkou imaginárne slzy. „Dúfam, že nás preto nezavriete."

      „Za neveru sa v tomto štáte nezatvára." poučil Venus Amadeus. „Iná vec je, keď je niekto zlodej. Alebo vrah."

      „ČOŽE?!" zvolala teatrálne Venus a vreckovka jej spadla na podlahu. „Ale ja... My sme nikoho nezabili. A prečo by sme kradli?"

      „Ste výborná herečka, pani Gray-Arnoldová." usmial sa Paul.

      „Obávame sa, že vašu hereckú kariéru by mohol nepriaznivo ovplyvniť fakt, že dnešná premiéra bude nedokončená." dodala Marlene.

      „Preto by sme radi poprosili tuto pána Tappa, aby nám odovzdal ukradnutý film." povedal do tretice Amadeus.

      Zavládlo ticho. No milenci sa asi nechceli vzdať tak ľahko.

      „Ale... Ja ten film nemám." pokrútil hlavou Tapp.

      „PRESTAŇTE KLAMAŤ!" zvolal nahnevane Amadeus. „Na začiatku filmu ste utekali do premietacej miestnosti, kde ste druhú polovicu filmu ukradli, pásku ste ukryli a kotúč ukryla pani Gray-Arnoldová pod sedadlo svojho manžela! A pásku máte obtočenú okolo tela - druhýkrát si nezabudnite zastrčiť košeľu do nohavíc."

      Pán Tapp sa pozrel nahnevane na Amadea a riekol zlovestne:

      „Vám skutočne nič neujde, je tak, pán Fürstburg."

      Pokrútil hlavou, zložil si sako a rozopol košeľu. Vyzeralo to, akoby mal pod ňou čiernu vestu. Začal si ju po častiach odtáčať z tela a na zem podal pokrútený film. Keď ho mal dole z tela, poodstúpil a zapínal si košeľu.

      „Ďakujeme." poďakoval sa Amadeus a zdvihol film zo zeme. „Ako kameraman by ste mi mohli povedať, či je poškodený."

      „Nie, nie je." riekol pán Tapp a prehodil cez seba sako. Paul sa ho opýtal:

      „Prečo ste vlastne ten film kradli?"

      „No... Hm... V jednej scéne je vidieť, ako sa bozkávame." odvetil.

      „Bozkávate?" začudoval sa Amadeus. „Myslel som si, že pani Gray-Arnoldová sa tom filme bozkáva len s pánom Adonisom Hobbesom."

      „John to myslel tak, že v jednej zo scén mám na make-upe odtlačené jeho pery a niekto by si mohol všimnúť, že nie sú Adonisove." poopravila ho Venus.

      „Ako by si to mohol niekto všimnúť?" divila sa Marlene.

      „Povedal nám to Lucas Yarg. Aj nám poradil, čo s tým, a ako film ukradnúť." oznámila im Venus. „Viete, on o našom vzťahu vedel a snažil sa nám pomôcť ukryť ho."

      „Zvláštne." krútil hlavou Paul. „Nuž čo, môžete ísť."

      A Venus spolu s pánom Tappom odkráčala z kinosály ako matrioška.

 

      „Je to hlúposť, že?" opýtal sa Amadeus Paula. Stáli s Marlene vo vstupnej hale, pri plagáte na film Nekonečne krásna láska. Pásku odniesli do premietacej miestnosti a vysvetlili premietačovi, ktorú scénu má pustiť, keď vojdú do sály. Teraz čakali, kým premietač nastaví finále filmu a zhovárali sa o slovách Venus a pána Tappa.

      „Neviem si predstaviť, že by si niekto všimol odtlačky pier na make-upe." poznamenala Marlene. „Taký človek by musel mať úžasný zrak. A ešte aj rozoznať, že nejde o Adonisove pery... Obávam sa, že nielen pani Tappová tu nie je práve najinteligentnejšia."

      „Obávam sa, že ide o niečo zlovestnejšie. A nechápem, prečo im pán Yarg nahovoril takú hlúposť." poznamenal Amadeus a pohľadom zavadil o plagát filmu, ktorý videl v zrkadle naproti nemu. Konkrétne sa pozeral na obrovské písmená, ktoré upozorňovali na mená hercov v hlavných úlohách.

      „Prepánajána!" riekol ticho.

      „Čo sa deje?" opýtala sa Marlene.

      „Pán Yarg. Lucas Yarg. Yarg." opákoval ticho Amadeus.

      „Čo je s ním? nechápala Marlene.

      „Zavolajte všetkých do kinosály." povedal. „ja si musím ešte čosi overiť."

      „Ale, Amadeus, čo máme všetkým povedať?"

      „Že som vyriešil prípad." oznámil Paulovi Amadeus cez plece, lebo sa kamsi ponáhľal. No nemieril do kinosály. A nešiel ani na miesto činu.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8