Sanatórium

           "Zabite ho!" vraví šéf. Vy dvaja utekajte za ním a vy dvaja dajte

bratríčka do auta. Podíde k autu a pozerá ako ho nakladajú. Povie:"O chvíľu

tu budeš mať spoločnosť, ďalšieho nebožtíka.

            Podarilo sa nám s našou novou kamarátkou nepozorovane prekĺznuť

na druhú stranu ulice. Odbočujeme v pravo a hore svahom utekáme medzi

činžiakmi. Tamtí sú nám určite v patách. Obzeráme sa, zatiaľ za nami nikto

nejde. Schovávame sa do vymurovanej búdky so strieškou. Je to búdka na

popolnice.Zaliezli sme úplne dozadu a čakáme čo sa bude diať. Musíme veriť

že ich to nenapadne sem pozrieť. Cítim sa medzi činžiakami bezpečnejšie.

Preto som aj vybral tento úkryt. Ani nemukneme. Zrazu v rohu oproti mne niek

to zakašlal. Našľapujem k nemu, pomaly sa mi rozvidnieva.Hmatkám okolo 

seba. Už viem komu  kašeľ patril:"Si to ty Elena? Vravím potichu.

            "Prestaň ma ohmatávať. Som to ja."

            "Čo sa to tu deje? opýta sa dievča zo súťaže. "Vy sa poznáte?

            "Ticho! Neboj, ja ti to vysvetlím. Poznáme sa s ňou zo Šíravy a teraz

sme sa s ňou stretli tak ako s tebou. Po súťaži sme chceli ísť naspať na Šíravu.

Aj v takejto strašidelnej situácii mám chuť klamať. Nechcem uraziť ani jednu.

Kto vie ako by reagovala naša kamarátka keby som jej povedal, že sme na 

žiadnu súťaž nešli.

             "A ja chcem ísť na súťaž. "Do riti,"povie dievča plačky. Ale som nás dos

tal do šlamastiky.

             "Mám tu kamošku v Michalovciach,"povie Elena. Išli sme aj s tou mo

jou kamoškou čo bola so mnou na Šírave za kamoškou sem do Michaloviec.

Ona je u nej. Ja som len zbehla, že idem kúpiť chlebíky do lahodok a zbadala

som vás pri strome. Chcela som ísť za vami a ďalej to už poznáte. Do toho som

počula ten výstrel. tak som sa rozbehla preč a sem som sa schovala. To je náho

dička čo? Svet je malý.

              "Idem pozrieť či sa tu neobšmietajú. Dievča ide k východu. "Do riti!"

zvolá nahlas. Komu vypadli cigarety, sú na chodníku." Ohmatám si kapsu. "Asi

mne kurva!"

              "Vravel si, že nefajčíš, "povedala Elena so strachom v hlase.

              "Niekedy ma to chytí. Ja ešte vyzerám ako cigán nakoniec,"poviem

od veci. "Máte niektorá nejaký spray alebo lak na vlasy.?"

              "Ja mám, "zavolá na mňa dievča od vchodu. "Zoberiem tie cigára 

z chodníka. Náhodou by ich uvideli a mohli by sa tu pristaviť."

              "Nechaj, poď sem, ja si ich vezmem." Idem ku vchodu ale dievča na

mňa nečaká a vybieha von z búdky na chodník. Chcem ju stiahnuť k sebe ale 

vyšmykla sa mi." Do prdele ani sa nerozhliadla. Pri našej búdke zastavilo auto.

Htať sa teraz na hrdinu by bola hlúposť. Sú v prevahe a navyše sú ozbrojení.

Skočia po dievčati, zapchávajú jej ústa, lebo kričí. jeden z nich podíde k našej

skrýši a len tak ledabolo nakukne. keďže je tam tma nás nezbadá. Nastupujú

a odchádzajú. keď auto zbehne dolu kopcom vybiehame z úkrytu a zúfalo vo

lám:"Kurva, špina, hajzel."

                "Ale si to posral. Prečo si to vymyslel o tej súťaži? teraz by sme tu 

vobec nemuseli byť."

                "Vyzeralo to sľubne. Určite by dala adresu alebo telefónne číslo. ne

robil som si z nej žarty. Viem, nemali sme hne´d odchádzať z tej Šíravy.

                "Á pán playboy si nerobil žarty."

               "Čo mám robiť? Kričím zúfalo. Zavinil som to ja. mám sa pojebať?

                "Čo teraz? Čo chceš ešte? Mám ťa prosiť o odpustenie?

                "Hen tej to povedz čo ju zobrali."

Pobieham bezradne po ulici. Čo chceš robiť opýtal sama Ignác. Krvi by sa v ňom

nedorezal aký má pohľad.

                 "Videl som ako tamtoho odpráskli. Nemáme šancu.

                 "Šancu,"zopakuje posmešne Ignác. "Nemáme moc času. Ignác pri

behne k starej embéčke a vyrazí okienko. " Ty nás Elena počkaj v nejakom hotely.

Máš peniaze? keď nemáš dám ti."

                  "Počkám vás v hoteli Sára. Moje meno nepoznajú a ani ma nevideli do

tváre. O mňa sa nemusíte báť. Ale ja som chcela ísť s vami. Idem s vami."

                  "Si blázon, "vravím Ignácovi. Ignác strčí ruku cez okienko a otvára dvere.

Sadá si na miesto vodiča a vraví:"Budeš musieť ísť so mnou, neviem jazdiť. jazdil

som pred dvadsiatimi rokami, keď som mal osem rokov." Sadnem si na sedadlo

spolujazdca a poviem:" Vylez von, ideme. Som rád, že som sa takto rozhodol.

Nemožeme ju v tom nechať. Ignác sa na mňa pozrie a povie:" Len či už nie sú za

horami dolami."

                    "Pozri, to sú oni dole čakajú na konci ulice. tak hurá za nimi. Aké 

máme šťastir, že nám neunikli. Odteraz počúvam len teba."

                    "Drž sa ďalej od nich. Počkáme chvíľu. Pozeraj kde odbočia. Musíme 

zistiť kde chcú ísť."

                     "To by sme mali,"poviem uštipačne. Lebo by sme ich ináč nenašli.

"Toho mŕtveho ak je mŕtvy majú pravdepodobne so sebou,"poviem. "Bolo by lepšie

keby sme to ohlásili, "poviem Ignácovi.

                      Čo chceš ohlasovať. Ako by sme ich potom našli. My musíme ísť 

teraz za nimi. Potom možeš ohlasovať. Len aby sa s nimi ešte policajti nepoznali.

Ty tiež sa poznáš s kdekým. Oni nemožu? Keď sa bojíš nemusíš ísť so mnou ale ja

neviem jazdiť, tak by si mal. Aby si si to niekedy nevyčítal. Že si preto urobil všetko."

                       " Ak nám ešte nejaký čas na tomto svete zbýva na výčitku. Takéto

starosti mať nebudeme, "poviem Ignácovi so strachom. "Že si sa ty do nej 

zamiloval? Všetci tam zarveme. Toto je logika. Zohnem sa a naštartujem spojením 

káblov. Pomaly sa tiahnem za bielym pežotom. Pežot odbočí tým smerom, kde 

pred chvíľo stáli všetci gankstri. Odbočujem vľavo. inak sa ani nedá, je to jednosmer

ka. na konci jednosmerky zabočím vpravo ako zabočil pežot. Držím sa trocha ďalej

od nich aby niečo nespozorovali. Tí predomnou pridali. snažím sa ich dohoniť. Ideme

cez mesto. Auto o chvíľu odbočuje do slepej ulice. na konci ulice auto zastavuje. Poč

káme radšej na úplnom začiatku." Pri všetkých svatých takto ľahko som si to nepred

stavoval. myslel som, že ich stratíme. Takýto adrenalínový šport som ešte nikdy

nepestoval. Srdce mi bije ako zvon. Odparkujem na kraj chodníka a vyliezame z auta.

Schovaný za autom čakáme až tamtí vystúpia.Pritláčame sa čo najviac k stene a ide

me k ich autu. Už sme pri ich aute. Nikto tam nie je. Vyskúšam otvoriť kufor. Kupo

divu sa dá otvoriť. Je však prázdny. Vykuknem pri poslednom dome na tejto ulici.

Vpravo ulica pokračuje, ale je tu po oboch stranách už len zopár domov a ďalej je už

len pole. Sú tu rozostavané domy a všimol som si jeden úplne zchátralý, taký akurát

na zvalenie. Je tu ešte jedno auto, zaparkované pri tom schátralom dome. Na 

rozbitej ceste je značka práca na ceste. Pozdĺž cesty je výkop. Pri výkope sú kopce

hliny a na kopcoch sú nahádzané kusy asfaltu. Výkop končí kúsok za starým domom.

Tu sa mi naskytol hrozný pohľad. na kopci hliny leží mŕtvy chlap v bielom plášti.

Možno cukrár. neviem prečo mi mozog ponúkol zrovna cukrára. Stojím na rohu tej

ulice a ani som si nevšimol, že oproti mne ští na kopci jeden zo zabijakov. Pomaly

tíško cúvam k Ignácovi za roh.. Pritlačíme sa úplne k stene. Zaujímavé, že som sa

zrazu prestal báť. napadajú ma zrazu samé morbídne žarty. To je asi obrana tela.

               "No vitaj,"povie do toho Ignác

               "Čau," vravím akoby sa nič nedialo. "Ja som zvedavý čo tu zmožeme.

Poďme spať!"

                "Musíme tam ísť. nemožeme ju v tom nechať. Uvidíme aspoň na čej 

strane je Boh."

                "Ty máš nápady,"poviem. "Pomodli sa k tomu tvojmu strýcovi čo robí

zázraky."

                "vyčkajme aspoň na vhodnú príležitosť, "povie mi Ignác. Má pravdu

ísť tam v nepravú sekundu znamená ísť na istú smrť. Azda taká príde. Ale doke

dy máme čakať? V tejto prekernej situácii hádam ani nepríde.čakáme teda na

vhodnú príležitosť. Obrátim sa na Ignáca, ktorý mi dýcha na krk a poviem:"Sna

žili sa ale boli zlí bežci. Keď ma budete vidieť utekať utekajte tiež. keď kvoli

mne umrete tak mi to prepáčte. Tamten stále ešte ští na kopci. Som naňho nas

ratý a vravím potichu:"Nech vypadne z toho kopca. Čo vypil sto pív. Panbíčku ty

ma chceš potrápiť, viem, že ma chceš zrovna tu ale vyzerá to, že nie na dlho.

Viem, že si ale akosi neverím, že nás z toho dostaneš. Panbíčku ja nie so Segal."

Nakúkam opať za roh. Tamten už nie je na kopci.