Evolúcia

Už ani neviem koľkokrát

počítať je zbytočné

keď nikam nepatríme v tomto svete

máme len dotyk

tak balansujeme na lane medzi nami

podopierame sa vlasmi

v ktorých dychčí vietor

nepočítaj ani sekundu načo

nepatríme si ani v dyme

čo stúpal keď sme horeli

na hranici dvoch tiel koľkokrát

aj potok tiekol až po brehy

potom voda mizla a mizla

v neznámom prepadlisku

dotýkali sme sa jej prvej

a poslednej kože koľkokrát

padla kosa na klasy

medzi dvoma životmi

Zbytočne nepočítaj dni

zabudni na roky

nespomínaj na slzy

nemáš s kým

nerýmuj slová na budúcnosť

aj veky sa otočia okolo osi

možno pochopíme svoju existenciu

skôr to čo z nej zostalo

možno budeme čakať

v nádeji na niečo

možno pôjdeme spolu

len ešte neviem kam

vlastne je to jedno

kým prídeme k sebe

vymrie náš druh