Nepatetický názov pre príbeh o láske, 6. časť

Spisovateľ/ka: Scathach | Vložené dňa: 22. júna 2012
http://citanie.madness.sk/view-40638.php

„Tak som to nemyslel mača, naozaj!"
„Čiže dohoda o úprimnosti bola nakoniec falošná?"


„Nie, nie. Myslel som len, že všetky tie veci, čo si vždy vravela a tak, že sú také neuveriteľné. Ale nevravím, že ti neverím, vieš, že ti predsa verím. Aj vždy budem," usmial som sa a podišiel k nej. Ona sa odtiahla a prešla za pult. Naliala čokoládu do šálok a keď sa otočila, aby mi ju podala bola už v poriadku. Usmievala sa. Zrejme pochopila ako som to myslel. Dúfal som teda. Nechcel som sa pohádať hneď po prvý minútach.


Sadol som si teda na barovú stoličku oproti nej, vzal šálku a odchlipol si.
„Bože to je dobré!" zvolal som s údivom. Jane sa len usmievala a tvárila sa nanajvýš spokojná sama so sebou. Upil som si znovu. Tá chuť bola neuveriteľná. Ani sladká, ani horká, ani hustá, ani riedka, ani silná, ani slabá, jednoducho bola dokonalá. Netušil som, ako to urobila. Možno kúzlo.


„Nie, nie je v nej mágia. Je v nej len láska a roky experimentovania," povedala s úsmevom, ktorý som nevidel, lebo pery mala zakryté šálkou, ale ako vždy sa jej odrážal v očiach.
„Stále mi čítaš myšlienky?"
„Stále som na teba naladená, nezabúdaj," žmurkla na mňa.
Chvíľu sme tam ticho sedeli, popíjali a vychutnávali si prítomnosť toho druhého. Obzeral som sa okolo seba, obzeral som si ju a všimol som si, že má na krku retiazku, ktorá sa strácala vo výstrihu. Mal som tušenie, čo je na nej, no nechcel som jej zízať na prsia, pamätal som si, ako veľmi to na chlapoch neznášala. Ale tak nemala by chodiť takto oblečená! Ktokoľvek si ju mohol obzrieť. Pri pomyslení na tých uslintaných úchylákov som sa zamračil a zovrel šálku.


„Nad čím premýšľaš? Niečo ťa hnevá?" spýtavo na mňa hľadela.
„Nad hlúposťami, nič dôležité. Vlastne nad tebou."
„Ja som neni dôležitá? Len nejaká hlúposť?" Nemohla si odpustiť rypnúť do mňa. Zasmial som sa a pokrútil hlavou. Naťahovanie sa naučila odo mňa.
„To vieš, že si dôležitá. A preto mám celkom veľa otázok."


„No, to ma neprekvapuje. Každý ma nejaké otázky, otázkou ale je, či sa odvážime spýtať sa ich." Opäť citovala samu seba. Ale súhlasil som s ňou, že táto scéna, to všetko, akoby ožil jej príbeh. Akoby ho sama žila. Zaškeril som sa na ňu a rozmýšľal, ktorú z tých mnohých otázok sa spýtam ako prvú. Potom som si spomenul, čo vždy vravievala, že najlepšie je začať od začiatku, lebo začínať inak nemá zmysel.
„Prečo si sa mi osem rokov neozvala? A prečo práve teraz? Čo si robila doteraz?"


„Moment, to je priveľa otázok naraz. Dohodneme sa Bastián, ty jednu otázku, ja jednu, dobre? Nech je to fér."
„Dobre, ale chcem obšírne odpovede, nie že mi budeš dávať odpovede len hračky slovné, ktoré vyplývajú z otázky."
„Klaď správne otázky a dozvieš sa všetko, čo chceš vedieť."
Zavrčal som. Ale nemalo zmysel sa s ňou hádať.
„Dobre teda. Prečo si sa mi osem rokov neozvala?"
„Zvolil si si veľmi ťažkú otázku na začiatok. Ani neviem ako na ňu odpovedať. Ani kde začať."
„Skús od začiatku."


Zaškerila sa na mňa a rozmýšľala. „Vieš, Sebastián, stali sa veci, ktoré ma odlúčili od všetkých, od mojich priateľov aj rodiny a donútili ma začať odznovu niekde úplne inde. Niekde veľmi ďaleko. Aj keď zo začiatku som si myslela, že to nebude možné, že som skončila, že som zlomená a už sa nikdy neposkladám. Ale dokázala som to a som tu."
„Takže preto si si zmenila meno?"
„Áno."
„A čo sa stalo? Aké veci?"
„Ho-hou, spomaľ cowboy! Dohoda znela, že len jedna otázka, teraz som narade ja."
Neochotne som teda zmĺkol a čakal. Ona vždy kládla otázky na ktoré sa mi nechcelo odpovedať a nebrala odpoveď „neviem".


„Takže si skúsim zosumarizovať všetko, čo viem, alebo sa domnievam. Vzal si si Lauru za ženu a máte spolu tri deti. To je očividné. Zrejme ste doteraz bývali v Kanade, len netuším, čo robíte tu, pochybujem, že si hneď po tom, ako si dostal moju správu letel aj s celou rodinkou sem. To je viac ako nepravdepodobné. Takže sa niečo muselo stať, buď ste sem naozaj prišli na dovolenku, alebo ťa premiestnili z práce. Predpokladám, že pracuješ v nejakej firme, inak by ste si nemohli dovoliť také drahé oblečenie, ako máte na sebe. Takže ťa zrejme premiestnili a to sem, do Londýna. A ty si to využil ako skvelú príležitosť vidieť svoju dávnu priateľku, nie?" vychrlila zo seba a ja som zostal len nemo hľadieť. Tentokrát ani nemusela klásť otázky, všetko vedela. Nechápal som ako to spravila.


„Máš úplnú pravdu. Hej, presunuli ma sem z práce. A nemáme drahé oblečenie!"
„Ale značkové hej."
„Akokeby si ty také nemala."
„Nie, nemáme značkové oblečenie, nepodporujem komerčné značky a konzumnú spoločnosť, zásadne nakupujem na blších trhoch veci z druhej ruky. Nie len že sú lacnejšie, ale majú aj svoju históriu a osobnosť."
Pokrútil som hlavou. Vždy si musela vymyslieť niečo, len aby nebola obyčajná.


„Dobre, ale stále som nepoložila otázku. I keď som sa dozvedela všetko, čo som chcela. Ale jedno ma predsa len zaujíma. Čo si si myslel, keď som sa ti tak dlho neozývala?" spýtala sa a skúmavo na mňa hľadela. Bol to jeden z tých pohľadov, ktorý vám nedovolí klamať.
„Myslel som si, že si mŕtva. Lebo isto si sa na mňa nehnevala, to by som si všimol, nikam si nešla, to by si mi povedala, čiže mi ostávalo, že si buď mŕtva, alebo...nie. Iné vysvetlenia po dlhšom čase prestali dávať zmysel."
„Aké iné?"


„Ako výpadok netu, alebo pokazený comp, alebo podobné technické problémy."
„Škoda, tak som dúfala, že budeš mať nejaké fantazijné teórie, ako že som odišla do Narnie, alebo sa zo mňa stal iný tvor, alebo ma uniesli mimozemšťania!" zasmiala sa. Vždy si ma doberala za to, že verím v mimozemšťanov a UFO.
„Vieš, že ja som vždy stál nohami na zemi."
„Hej hej, to len ja som si lietala a potom padala. Spomínam si na ten základný rozdiel medzi nami," poovedala s úsmevom.


„Dobre, teraz som na rade s otázkami..." no opäť nás vyrušili, dnes je hádam deň nedopovedaných viet!
„Mami, mami! Tie cudzie deti nepoznajú Petra Pana! A nevedia, čo je zajtra za deň! Sú divní!" kričal malý Kristián a ťahal pritom mamu za sukňu.
„Tichúčko Kristián, len za to, že nepoznajú Petra nemusia byť hneď divní. Povedz mi, ako si sa ty dozvedel o Petrovi a Nekrajine?"
„No predsa od teba!"


„Presne tak. Možno im maminka o Petrovi nerozprávala, lebo jej nikto nikdy o ňom nerozprával a nemohla o ňom vedieť. Ale vieš čo? Zmeníme to a zajtra ich vezmeme s nami, čo ty na to? Bež im to povedať," pobozkala chlapca na čelo a ten sa hneď rozbehol naspäť do kuchyne. Vo vzduchu po ňom zostala sladká vôňa karamelu.
„Mohla som si myslieť, že im nebudeš rozprávať o škriatkoch a elfoch či čarodejniciach, ale Bastián, nepovedať im o Petrovi Panovi? To je veľké sklamanie!" pokrútila hlavou, vstala a vzala šálky aby ich opäť naplnila čokoládou.


„Vieš, že ja na tie veci neverím a ani ich tak nepoznám ako ty. Ale o čom to hovoril...Kristián? Čo je zajtra? Kam idete? A ako vieš, že deti pustím?"
„Práve si si vyčerpal otázky na niekoľko kôl," zasmiala sa. „No, ale odpoviem ti na ne. Zajtra je 16.6. Je to deň, kedy zomrel J. M. Berrie."
Tváril som sa rovnako nechápavo naďalej. Netušil som o kom to hovorí a ani ako mi to môže dať odpoveď na otázky, ktoré som položil."


„Ach Sebastián! Berrie predsa napísal Petra Pana! A v tento deň brávam svoje deti a deti z okolia, alebo jednoducho tie, ktoré chcú, k soche v Hyde Parku, kde si robíme piknik a rozprávam príbeh o chlapcovi, čo sa rozhodol nikdy nevyrásť. A samozrejme svoje deti pustíš, pretože budete mať aspoň s Laurou poldňa pre seba. Stavím sa, že také niečo ste už dlho nezažili, nemám pravdu?" žmurkla a utopila svoj úsmev v šálke.
„No, síce máš pravdu, ale neviem, či s tým bude Laura súhlasiť."


„S čím či budem súhlasiť?" ozvalo sa od dverí.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
hovado
oznacil by som to ako zbytocny a okrem toho aj stylisticky krivajuci pribeh... nehovorim, ze bol nudny, malo to tendenciu ku gradacii, ale nic nehovoriaci zaver to uplne usekol... cize zabity cas, moj aj tvoj... ale jeden obraz sa mi velmi pacil, ktory to bol, si neham pre seba...  
Spisovateľ/Autorhovado Pridané dňa25. júla 2012 12:39:30
Scathach
dodam len, ze ide o pribeh, ktoreho vsetky casti tu ani nie su, lebo nie su dokoncene, zaroven toto beriem ako skusobny portal, skor som zvedava ci niekoho zaujme napad, stylistiku viem ze musim doladit, ale usilovne studujem, tak hadam raz mi to pojde lepsie, rada by som vedela vyjadrit vsetky obrazy co mam v hlave, ale je to dlha cesta...aj tak si myslim, ze som ta nenutila citat to, takze staznosti na zabity cas si nechaj a ja svoj cas nezabijam, ak aj hej, nic ta do toho nie je  
Spisovateľ/AutorScathach Pridané dňa25. júla 2012 14:47:23
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8