naivná kráska

Mesiac s oblohou sa zahrával vo vánku hviezdy zneli
V nočnom rúchu kvety skrývali svoj tieň
Slnko zabudnuté len hry vánkov v koži počuť boli
Na peľovej loďke ukrývajúc sa ďalší deň
Naivná kráska

Znejúce dotyky zo súsoší hier oblohy padali na zem
Nik sa nepýtal či mu chýbať nebudú
Obklopený jasom pohorí žien ostávajúci strnulí vnem
S otázkou na perách vždy odídu
Naivná kráska

Ovládaný v rieke časov v prírode s prírodou len slabý článok
Odvrhnutá hviezda spadá
Skladá šatstvo na svoj odev odev hľadá veľa látok
Stále je len mladá
Naivná kráska

V noci slová prúdy slov čo skutky v tvárach sú vrásky
V kráskach vráskach lásky osireli
Z každej vrásky srší vôkol vôkol príbeh sú to prázdne pásky
Zo zvukov triašky zvukov vzišli
Naivná kráska