Skutočná láska - 4.časť - Kokosky

,,Bekynka, konečne si doma. Kde si bola tak dlho?  Ak si sa mala?"  Začala sa vyzvedať mamička, len čo som vkročila kuchyne. Bola som na neplánovanej večeri s... Ach, porozprávam ti to neskôr, teraz vezmem psy na chvíľu von. 
To je skvelý nápad, práve dojedli a už na teba čakajú, " povedala mama a podala mi vôdzky.
Vybehnem hore do svojej izby . Alica a Elvis sa práve  vyvaľovali  na mojom rozkladacom kresle. Keď zbadali vôdzky, rýchlo zoskočili a pribehli ku mne. ,,Ahojte, slniečka. Chcete ísť na prechádzku?" ,,Hav, hav, hav!" znela do ľudskej reči kladne preložená odpoveď.  Zrejme si urýchlene potrebovali prečítať psie noviny. ,,Tak teda poďme, nechcem v izbe nijaké mláčky."  Po  pätnástich minútach sme sa vrátili domov. Bola som unavená, takže som zamierila rovno do postele. O pár hodín znova zaklope na dvere pondelok a znovu sa rozbehne ten strašný kolotoč. Dlho som nemohla zaspať, pretože v myšlienkach som sa vracala k ,,môjmu" kučeravému blondiačikovi. Znovu a znovu sa mi vybavovali jeho modré oči, v ktorých som sa doslova topila...

Ráno zo mňa ktosi strhol deku. Cez pootvorené oči som mrkla na hodiny. 6:15 - najvyšší čas vstávať. Opustím teplú posteľ a opatrne vezmem z Elvisovej papuľky prikrývku. ,,Ďakujem, ty môj budíček," pohladím ho.

Začína sa praxový týždeň.  Pravdupovediac, ,,vďaka" spolužiakom, ktorí ma ignorujú, a majsterke, ktorá mi neverí, nemám v láske odborný výcvik. Zatiaľ však na to nemyslím. Ešte ma čaká príjemná desaťminútová cesta do školy v sprievode mojich dvoch pokladov. Riaditeľka má totiž slabosť na psíkov a súhlasila, aby ma čakali v aule. Prestrela im tam deku a zabezpečila výbeh na školské ihrisko. Okrem toho ich rozmaznávala všakovakými dobrotami. Boli aj mimoriadne obľúbení, hlavne u mladších žiakov. Brali ich ako ,,školské strážne psi" Ach, čo by som dala za to, keby som tu mohla zostať s nimi. Bohužiaľ, som nútená pobrať sa do cukrárskej učebne.  ,,Ahojte," pozdravila som svoje kolegyne. No ako keby som na hlave mala Rumburakovú čiapku neviditeľnosti. Ani len nezdvihli hlavy. Radšej sa rozplývali nad nejakým Onurom z telnovely. =D

Na moje veľké prekvapenie vošlo do učebne Jožka. Je to veľmi milá osôbka, ktorá z času na čas zastupuje Alenu. Sú ako deň a noc. Alena sa správa povýšene, aj nevinná maličkosť ju rozzúri a dosahuje veľké úspechy na rôznych cukrárskych akciách. Zato Jožka je jej pravý opak. A okrem toho, pečie krajšie torty než Alena.

 ,,Dobré jitro." Pozdravila nás. Tvár jej opäť zdobil úsmev. ,,Dobré", zvolali sme zborovo. Bolo vidieť, že i ostatné dievčatá majú  Jožku radšej.
,,Tak, jdeme na to. Rebeko, uděláš padesát kokosek. Verunka sacherovej dort., náš jediný kluk si vezme na starost  koblihy..." rozdávala nám prácu. Ja kokosky? Tie som nikdy neskúšala.  Nesmelo som uchopila recept a starostlivo navážila suroviny. Vyšľahala som tuhý
sneh a zamiešala doň kokos s práškovým cukrom. Naložila som hmotu do vrecka a tu nastal problém. Alena ma pokladala za absolútne nemehlo
a niečo ako kokosky by mi nedala pripraviť, ani keby mala v sebe 4promile. ,,Pani majsterka, ako to mám nastriekať?" Jožinka ku mne
okamžite pribehne a prevzala vrecúško do svojich rúk. ,,Je to  snadné. Stačí dělat takovýhle kopečky...- Ne tak veliké... - Jo,
to je správně. Už ti to jde." Asi za trištvrte hodinu som mala plech plný. S hrejivým pocitom som plech vložila do rúry. Dokázala som to! Upiekla som kokosky!
Čas letel ako bláznivý a nastal koniec pracovnej doby. ,Cukrářky i cukrář, dnes jste byli velmi šikovní. Nevím, co Alena proti vám stále má. Už se teším na zítřek. Nashledanou."
,,Kiežby nás učila Jožka. Pri nej by mi isto išlo všetko lepšie," v duchu som si povzdychla cestou k aule. Osud nám to však nedoprial. Keď som otvorila vstupné dvere, moja  dobrá nálada zo mňa vyprchala rýchlosťou blesku...