mihnutie oka

racionálne zmýšľajúci mozog periodicky zabraňuje
vysloveniu želaní prostorekej no citlivej duše
a tak všetko zase končí tam kde to aj začalo ale
ja som pokročil aj keď tiene sa zdajú byť statické
svrbel ma jazyk no krása okamihu a vidina dokonalosti
 sa mi zdala relevantnejšia v tej chvíli a
budúcnosť je predsa rovnako nestabilná ako
myšlienky a slová opilca pred zrkadlom
a rovnako ako teórie pod tlakom čerstvých filozofov
sa ocitajú na jednom či druhom brehu pod vedením
najviac kričiaceho zúčastneného
a tak existuje predpoklad že uhly pohľadov na
dobro či zlo lásku či nenávisť pravdu či lož
sa budú meniť a trvalo sa ustália až po tom
čo istota prekoná pocity a keď rozum a duša
zhodnú sa na jednom a teda najlepšom
východisku tejto neustále sa opakujúcej situácie
-rom totiž realista