Potkla som sa o život

Každý deň si vyberáme svoju cestu. Dnes to však u mňa vyzerá tak akoby som šla práve do zákruty. Alebo som skôr už dlhšiu chvíľu na "kruháči".
Nech je ako chce, ale mám taký zvláštny pocit, že vyrážam na cestu späť. Či sa to naozaj dá vám povedať neviem, ale každopádne už nenapredujem. Vidím pred sebou ako sa mi rozplývajú všetky moje sny. Zaujímavé, ako môže jedna malá prehra spraviť obrovský prevrat v živote. Som človek, ktorý dokáže snívať celý život. Nepotrebujem k tomu nikoho, len svoju túžbu niečo dosiahnuť.
No s jedným snom som sa už narodila. Bolo mi predurčené túlať sa v svete umenia. A takouto cestou som aj kráčala. Mojím snom bolo pomáhať druhým, robiť ich šťastnými, alebo im vstúpiť do svedomia, poučiť ich, alebo len tak, dovoliť im relaxovať. Chcela som sa oddať a nachádzať sa vždy v novom a novom svete. Chcela som hrať. Stáť na pódiu a ďakovať za potlesk nadšených divákov.
Rozdávať vzdušné bozky, mať úspech a v srdci cítiť jemné chvenie spôsobené šťastím...
Otvorím si kaviareň. Prečo nie? Dám jej názov Family. Nech je to trochu americké. Pretože Slováci milujú Ameriku a pre rozbehnutie budem potrebovať úspech. A možno to naozaj priláka aj celé famílie, cítili by sa predsa ako doma. Veď človek sa ľahko podpláca aj bez peňazí. Niekedy naozaj stačí dobré meno, a prisľúbenie úspechu. A keď nie, zamávajte papierikmi a uvidíte ako sa začne meniť vôňa v ovzduší. Áno, otvorím si kaviarničku. A herci nech si menia vzduch. Možno si ich aj nejaký režisér všimne, keď mu bude chýbať finančná podpora pre jeho film. Dnes je to proste tak. Alebo skôr na Slovensku je to tak. Pokiaľ by ste sa veľmi nudili a rozhodli by ste sa pohľadať zopár talentov v našom šoubiznise, budete potrebovať slušného detektíva.(česť výnimkám) A samozrejme aj peniaze, pretože taký detektív tiež nie je najlacnejší špás...
S pozdravom "neherečka (zatiaľ)- čašníčka".