Zrod konca

Zrod konca 

Za zapackaným oknom trblieta sa deň,

tískam sa k chladnému ohrievaču.

V šere, trasúc sa zimou hľadím na lúče zmien.

Na perách falošný úsmev, no oči stále plačú.

Živím sa spomienkami na všetko,

nevnímam ani čas, ktorý beží.

Dostala som sa tak ďaleko

ale na koniec na tom vôbec nezáleží.

Prichádza jar a všetko sa prebúdza,

Už dávno stratené je všetko čo mám.

Moja predstava v hlave bola dosť mätúca

a časť zo mňa mi kričí, že umieram.