Cesta do hôr

Spisovateľ/ka: Ľubomíra | Vložené dňa: 13. júna 2005
http://citanie.madness.sk/view-413.php

Cesta bola pred Vianocami premetená a hoci snežilo, bola dosť široká pre dvoje saní. Na jednych som sedela ja. Na druhých môj brat. Otec si zapálil cigaretu. Znervóznel. Bok po boku svišťali sane dopredu. Padal ešte hustejší sneh. Zrazu nebolo vidno ani na krok. Spomenula som si na jar. Na rozprávanie ľudí v dedine. Tam sa toho veľa narozpráva. Niekedy až moc. Povrávalo sa, že na skalických horách prebývali nebezpečné zvodné panny. A každý tmavý večer vychádzali odtiaľ akoby zvuky husieľ a spev. Ľudí, čo sa vybrali touto cestou večer, nikto viac neuzrel. V bralách, ktoré sa týčili popri ceste z druhej strany, bývali víly a škriatkovia. V noci sa tam rozliehal hrozný krik a vresk.. Čo bolo na tom pravdy, neviem. Ale cítila som v tých slovách napätie. Niečo ma ťahalo k tým horám.

Mali sme namierené do kostola. Prestávalo snežiť. Spoza mračien vykukalo slnko. Jeho paprsky štípali v očiach. Očami som sledovala húf ľudí. Každú nedeľu je zvykom chodiť do kostola. Či veríte v Boha alebo nie, nikoho to nezaujíma. Ale ten kto tam nechodí, je diabol. Dedina ho prekľaje a stane sa vydedencom. Jedného menom František dedina priam neľudsky vyhnala. Hádzali po ňom kamene. Kričali: „Ten kto nechodí do kostola, akoby sa rúhal priamo pred Bohom“. Tamojšie zvyky sú iné. Tentoraz nebola omša v kostole. Vykonať ju mal farár. Ale v horách. Je tam kaplnka, ktorú každoročne farár vysvätí. Vôkol mňa preleteli spomienky na ľudí, s ktorými som sa stretla. Usmievajúce sa tváre, ženy, čo jej šepkali dôvernosti o iných a vzápätí iným šepkali klebety o nej. Gavalieri, čo sa ukláňali. Bozkávali jej ruku. Zaliečali sa a potom medzi sebou posmešne hovorili o jej žobráckej pýche. „Ste smiešny“ pomyslela som si. Vstala som zo saní. Brat ma chytil za ruku. Vykročili sme.

Hora bola vysoká a studená. Ľudia vzdychali. Aj farár si zastonal. S bratom som išla ako posledná. Pred nami kráčal otec, s paňou, ktorá vzdychala viac ako rozprávala. Ťažké nohy ju oslabovali. My dvaja sme šli pomaly. Ľud sa nám strácal z očí. Ale cestu poznáme. Žiaden problém. Do cesty zrazu skočil muž. Jeho čierne háby osvetľoval sneh. Srdce mi búchalo. Brat zo seba nevydal ani hlások. Mužovi nebolo vidieť do tváre. Mal ju zahalenú. V jeho očiach blčal oheň. Neodvážili sme sa kričať. Slzy sa tisli von. Strach ukázal svoju panovačnosť. Muž sa stále nehýbal. Len sa díval a díval. Nebol to muž z dediny. Tam nikto v takých háboch nechodí. Brat pomaly strácal vedomie. Prišlo to. Začali sme sa báť. Bratové nohy to vzdali. Zrútil sa. V tom sa ozval krik: „Chyťte ho!“. Ten hlas poznám. To otec sa rútil s hrubým konárom na muža v čiernych háboch. Spoza stromov vyskakovali chlapi ako kvety. Utekali k nám. Tu padol úder. Prudký ako blesk. Ťažký ako smrť. Chlapi nás pobrali. Muž ležal vystretý na chladnej bielej ceste. Ostatní len prichádzali. Dívali sa na zahaleného muža. Muž naberal vedomie. No nezmohol sa na slovo. Otec mu strhol šatku z tváre a od úžasu zmeravel. Ťažkým hlasom zvolal: „Preboha, ľudia, veď je to František“, „ ten, čo ste ho ako potkana vyhnali“. „Je zázrak, že tak dlho vydržal“, ozývalo sa v dave. „Otec“, zakričala som. „Netrápte mu dušu“. Otec podišiel bližšie k nemu a spýtal sa ho. „František čo tu robíš, prečo vrháš tieň na dedinu?“ „A ako to vyzeráš, čo sa ti stalo, čo to máš s tvárou?“. Muž zostal ticho. Svoj pohľad venoval Matke zeme. Dav sa búri. Ženy už vymýšľajú ako urobiť scénu zaujímavejšiu. Ohovárajú rýchlejšie ako štebotavé vrabce. Spoza davu podišiel farár. Jeho rúcho zdvihlo mužovi oči. Farárové ruky vzali znetvorenú tvár na jeho pery. Nikdy na to nezabudnem. „Kiež sa ti strašné jazvy zacelia!“ „Vidíte ľudia čo ste vykonali?“, „Ľudskú dušu ste poslali do záhuby“, „Ale iná je pravda“.

„Tu František Vám vaše biedne životy zachraňoval“, povedal farár. „ Prečo sa ho zastávate, keď sa rúha Bohu a ešte aj pred Vami?“- ozvalo sa z davu. „Vy, skazení pýchou a bohatstvom ste si chceli Božskú milosť na seba obrátiť“. „Zabudli ste na ľudské hodnoty“. „Vidíte len seba“. „František zaháňal tvory, ktoré od hladu zabíjali“. „V noci kvílili ako mesačná hudba“- a rukami ukázal na stromy. „Boli to hladné medvede“. „Viem to preto, lebo som mu pomáhal“. V tom dav zhíkol. Bol to azda koniec? Vtedy mi to došlo. Skalické hory obývali odpradávna medvede. Ale keď dedina vyhnala Františka, uchýlil sa do tých hôr.

Nemal inú možnosť. Postavil si chatrč. Ľudia, ktorí šli a už sa nevrátili nebolo možné zachrániť. To od hladu roztrhali človeka ako papier. Vyháňal medvede, aby dedina mala ticho. On im zachraňoval kožuchy. A oni? Čo oni urobili pre neho? Tvár nikdy nebude mať už normálnu. Musel sa predsa nejako brániť. To medvedie laby mu tvár znetvorili.

Na muža som sa dívala, ako na statočného človeka. Nikdy som nevidela toľkú odvahu. Smelosť priam z neho syčala. František si zaslúži viac. A jeho každý budúci nepriateľ nech sa blenu napije. Vtedy mi došlo aký sú ľudia. Aké zhnité srdcia uchovávajú. Slepému by aj oči vypichli. Mŕtveho by okradli. Len aby žili v blahobyte.

Ten, kto poznal Františka, sa stal jeho priateľom. Aj ja som bola. A bola som hrdá na človeka, ktorý aj mňa chránil. Ale o dva roky neskôr nás opustil. Za svoje statočné srdce mu mesto vystavilo pohreb. Bol veľkolepý. Na taký sa nezabúda. A ja nikdy nezabudnem.

Spisovateľov komentár k príspevku

Len troška predstavy a fantázie a pero píše samo



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Pekne, mne sa to velmi pacilo. Pekne napisane, aj zaujimavy namet. Velmi lahko sa to citalo, potesila si ma... Na rozdiel od tvojej predoslej poviedky, ktoru som zatial nedocital...  
Spisovateľ/Autorjohny45 Pridané dňa13. júna 2005 19:58:18
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8