Pre niekoho je aj raj peklom (z knihy Via)

Spisovateľ/ka: matej leo kubaliak | Vložené dňa: 13. októbra 2012
http://citanie.madness.sk/view-41433.php


21. 4. 2012, sobota

- Aký si mal deň? - pýtala sa ho a v ruke držala cigaretu, ktorú u nej nikdy predtým nevidel.
Jej zvláštny akcent a cigareta v jej ruke - to všetko ho vyviedlo z miery a naplnilo hlavu miliardou otázok a predstáv, čo tým asi sleduje.
- Blázniš? Toto je posledné, čo potrebuješ! - vytrhol jej cigaretu priamo z úst, odhodil na zem a pošliapal po nej.
- Ty blázniš! Celý život som žila zdravo a napriek tomu teraz umieram! Ak neochutnám tabak dnes, kedy potom? - kričala a sekundu na to sa rozplakala.
Zdrapil ju do náručia. Očividne začala doliehať situácia aj na Viu.
- Mám bolesti, Teo. Myslím, že sa to zhoršuje.
Objal ju silnejšie, ako mal, no nevedel, čo robiť. Trhalo ho to zaživa. Pre Tea bol práve tento pocit ten najhorší na svete. Pocit bezmocnosti, absolútnej bezmocnosti. Keby mohol vziať jej bolesť na seba, neváhal by. Vzal ju na ruky a preniesol ju cez prach ako nevestu. Cítil, že sa každou sekundou rozpadá. Trhalo mu to myšlienky.
- Chcem počuť, aký si mal deň. - dívala sa na neho ako mačiatko na psíka.
Teo nemal chuť rozprávať. Pozoroval jej telo a tušil, koľko jej dá námahy, zakryť pred ním bolesť.
- Bolí to?
- Život občas bolí. Veď to vieš aj sám. Ale čím viac na to budem myslieť, tým to bude horšie. Prosím, porozprávaj mi, aký si mal deň.
- Poďme na pohotovosť!
- Prosím, Teo! Hovor o niečom inom, nech na to nemyslíme. Aspoň na chvíľu.
- Nemôžem. Nie som dosť silný!
- Prosím!
Jeho dych sa podobal na stonanie.
- No dobre. Vlastne, chcel som ti porozprávať, čo som si dnes uvedomil. - opäť sa musel zhlboka nadýchnuť a vzdychnúť si, aby sa mu uľavilo.
- Tak hovor, Teo! Chcem ťa počúvať.
- Dnešok bol zvláštny.
- Prečo?
- Pred polrokom som stretol známeho. Vtedy to bolo naposledy, čo som ho videl a odvtedy som o ňom nič nepočul, ale to je vlastne jedno. Pred polrokom sme si v bare sadli na pivo a len tak sa rozprávali. Sťažoval sa mi na život, v ktorom musí tráviť dvadsať dní do mesiaca v práci, ktorá ho nebaví. V mojom svete klasický príbeh. Podobný som počul stokrát. Chápal som ho, bol som v rovnakej situácií. Pamätám si, ako ho to rozčuľovalo. Na druhej strane, čo bolo veľmi zaujímavé, sa mi priznal, že veľkú časť peňazí, ktoré zarobí, utratí na cigarety, s ktorými sa už roky snaží prestať a alkohol, ktorý mu vraj pomáha zabudnúť na problémy. Tiež klasický scenár. Bolo to šialené, no keď sme spoločne prerátali, koľko mesačne utratí na svoje zlozvyky, dostali sme neuveriteľné číslo! Viem, že pre teba sú to drobné, ale on by bez týchto výdavkov mohol pokojne pracovať len tri dni do týždňa a mal by tak dosť času na hľadanie práce, ktorá by ho bavila! - rozhodil ruky do vzduchu. - Vtedy sa pevne rozhodol, že všetko zmení. A teraz to podstatné. Via, neuveríš mi, ale ja som ho dnes po polroku znova stretol. Práve som stál pri novinovom stánku, keď si tam prišiel kúpiť cigarety. Bol veľmi rád, že ma vidí a pozval ma na pivo. Veľmi sa nezmenil. Už síce nefajčil drahé cigarety ako predtým, ale omnoho lacnejšie, no stále chodil do tej istej práce. No niečo na ňom bolo predsa iné. Už ho nehneval život ako predtým. Nebúril sa. Vyzeral byť zmierený.
- Zmierený s čím? - opýtala sa s nehraným záujmom.
- Že sa nikdy nič nezmení. A vies čo? Ja som s ním súhlasil. Ten svet sa naozaj nikdy nezmení, kým sa nezmení človek. Hlupáka môžeš poslať prvou triedou do raja, a aj tak bude tvrdohlavo trvať na tom, že je v pekle!
Via sa smiala a vyzerala zdravo. Teo nevedel, čo si má myslieť. Nebolo možné, ako sa dokázala rýchlo premeniť, až ju začal podozrievať, že to celé na neho len hrá.
Nemal by som si byť pri nej ničím istý. - uvažoval.
- Asi kvôli tvojmu starému známemu som dnes mala chuť na cigaretu. - hovorila a v očiach jej iskrilo šibalstvo.
- Ako to myslíš? - zamračil sa.
Len sa zasmiala, no nepovedala nič.
- Prečo je tvoj kamarát stále chudobný?
- Prosím?
- Pýtam sa, aký je podľa teba dôvod, že tvoj kamarát je aj po polroku stále chudobný? Každá príčina musí mať dôvod. Je to zákon akcie a reakcie, teba to neučili v škole? Myslela som, že si tam chodil 18 rokov. - smiala sa mu.
- Taká je doba. - Teo nevedel, čo povedať, vždy bral nedostatok ako samozrejmosť a nezamýšľal sa nad dôvodmi.
- Aká je doba, Teo?
- Ťažká!
- Kvôli tomu je tvoj kamarát chudobný? - Via ďalej strieľala presne mierené otázky a zatláčala ho do kúta.
- Neviem, prečo je chudobný. A neviem, prečo mám finančné problémy aj ja. Ale viem, aký je to pocit, celý život naháňať peniaze. Prečo je to tak? Via ak to naozaj vieš a poznáš príčinu, tak ju povedz! Myslím, že by si tým nepomohla len mne.
Via sa spokojne usmiala.
- Povedzme, že si nikdy nikoho nevidel lietať, takže ničomu podobnému neveríš. Toto ťa minulosť naučila, a tak si lietať nikdy neskúsil. Veríš tomu, čo ti povedali ľudia. Ale tí ľudia tiež nikdy neskúsili letieť, tak prečo im veriť? A pritom človek letieť dokáže! A veľmi mu to pristane! Pozri sa na mňa, ja lietam! - smiala sa a on s ňou.
- Je to ako keď si človek myslí, že keď pochádza z chudobnej rodiny, tak je mu súdené byť chudákom celý život. A je to pravda! Je mu to súdené. Prečo? Lebo celý život počúval aký je život ťažký a uveril tomu. Jeho presvedčenie je mu osudom. Toto si pamätaj! Tvoja minulosť ťa presvedčila, že si slaboch! A pritom ti bije v hrudi srdce bojovníka! Ty nie si ovca, ale mladý lev! Rozmýšľaj! Prečo je chudobný človek chudobný?
Teo sa zamyslel, až mu konečne niečo napadlo:
- Lebo má smolu.
- Haha. Ty si číslo! - smiala sa.
- Tak prečo je chudobný?
- Lebo sa cíti chudobne.
- Ako to myslíš? - opýtal sa svoju klasickú otázku.
- Rozmýšlaj!
- Niečo mi napadlo. Via, myslíš to tak, že človek má auto, byt, manželku, deti, no cíti sa chudobne, lebo sa porovnáva so susedom, ktorý má vilu, porsche, dve milenky a ostrov na Haiti? Lebo keby sa porovnal s človekom z Etiópie, ktorý má len hlad, tak by sa mohol cítiť neskutočne bohato. No nie?
Via sa smiala až sa otriasal dom.
- No teda! Máš pravdu a neskutočnú fantáziu, Teo! Ale myslela som to inak.
- Ako si to teda myslela? Povedz to a zbytočne ma nenaťahuj!
Prikývla, akoby už stačilo dramatizovania.
- Človek si myslí, že jeho pocity závisia od sveta, v ktorom žije. Nie je to tak? Keď je svet k tebe dobrý, tak si šťastný. Keď ti prinesie prekážky, tak si z toho rozhorčený. Je to tak?
- Tak je. Myslím, že je to jasné aj malému dieťaťu. Nič nové! Toto mi má priniesť milión?
- Áno. Vtip je v tom, že je to presne naopak! Veríš klamstvu, v tom je celý problém.
Teo sa nechápavo zamračil, ani nemusel hovoriť, že nerozumie.
- Skutočne, je to presne naopak! Svet netvorí naše pocity. My tvoríme pocitmi svet. Svet sa mení podľa toho, čo k nemu cítime. Je živý! To znamená, že človek, ktorý sa pozerá na svet, sa zároveň díva do zrkadla. A vidí odraz svojich myšlienok a emócií. Pozerá sa na svoj vlastný výtvor! Človek sa cíti chudobný a pozerá sa na svoj chudobný život, pretože sa pozerá do zrkadla. Toto je, Teo, univerzálny kľúč od všetkých dverí.
- Takže, keď chcem mať dobrý život, musím sa cítiť dobre?
- Presne tak! Najskôr musíš dať, aby si dostal. Najprv vytvoriť, potom okúsiť. Odvážne myšlienky nám dávajú silu a krídla, a tie bojazlivé nám silu berú a robia z nás chudákov. Predstav si, že naše pocity sú ako bumerang. Keby to ľudia vedeli, určite by sa viac nerozčuľovali. Kto by hádzal takú nebezpečnú vec ako nenávisť, keby vedel, že sa k nemu vráti? Len debil! - dopovedala a zakryla mu rukou ústa, nech sa už ďalej na nič nepýta.
Milovali sa až do rána a Teo nemohol uveriť, že by mohla byť Via naozaj chorá. Veď bola mladá a plná života.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
5 bodov
Hodnotím priemerne. Otázka ostať chudobným je trochu iná ako otázka za seba bojovať. Chcenie byť bohatým a zmeniť svoj chudobný život nemusí prameniť z vnútornej pravdy. Myšlienky to nemá zlé, ale nechce to ich rozoberať na chudobe. Práve nedávno som si čítala zo životopisu slávnych žien, kde jedna bola z chudoby, zažila slávu, bohatstvo, nikdy jej bohatstvo nebolo treba, brala ho pomimo, a spôsobmi ostala stále v povahe "chudobnej". Nepotrebovala sa tak na seba pozerať, brala ako bolo a to jej bolo blízke. Pritom dokázala strašne veľa, takže to nemalo nič s odvahou či čím. Nehovoriac o tom, že zmeniť pohľad na seba, vedieť o tom, je strašne málo, aj keď si to človek uvedomuje, že tade ide cesta. Čiže toto sú myšlienky všeobecne známe, ničím neprekvapujúce. Napriek tomu ma dej prekvapil, bo som čakala slzy plač rakoviny.  
Spisovateľ/AutorMaxima Gali Pridané dňa13. októbra 2012 18:41:54
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8