Nejasné spomienky na jasný život

ste nevedomo
blízko smrti
keď sa vraciam
z hlavy
medzi tradičné
jablká

vidím sa silnejší
než popcorn
a ľadové rodiny
v kinách
autobusoch
výťahoch
kostoloch
lakomých bytoch
na
vynútených pohreboch
a ochrnutých svadbách

v morách
na medziposchodiach
smrdí moč
a nechty
nebohých susedov

ostávam svoj
a matka nechápe
jedovatú pravdu
o snoch

niekde vyššie zatiaľ
zrúdy
nechávajú všetky hádky
na kope
a potom zisťujú
že naraz nejdú spláchnuť

potrubie už upchali
iné známe situácie
zlomené kľučky
a šialená hrsť
chlapcových vlasov

krvavý chumáč
vianoc
a inej pohody
našťastie niekde mimo
nás

výhľad z ulity zacláňa
nenávisť
sediaca vedľa
v koženej bunde
a hrot v smiechu
sa leskne v periférii

blížim sa
za ruku držím starú kurvu
inač
ako ju poznáte

nemá vagínu
ani osraté prsty

v zuboch detská dlaň
predčasne utrhnutá
kedysi v kuchyni

kým si nespomínam
v temných rohoch
rastú ďalší mnísi
z rozprávania známeho

strašil som nimi
silnejších

a stále mi zostáva
nenávidieť zdrobneniny
a divné praskanie
v hlase
ktorému neviem odpustiť
lásku

ani život

ani meno

v nečase
mám čas na zmenu
no ruky sú zaneprázdnené
vreckami
alebo odumretými
prsiami
chladných blondýn

takýto je život
umelca
v truhle nevedomosti

zomrieť je to najmenej
čo si ceníme na živote
no najviac na sklamaní
a na mne

a to ma núti žiť ďalej

napriek