Dôvera je tichý zlodej

jediná
nenáhodná
ako orol
schopný mať
úmysly

(panna už padla)

nechceš vyzerať
ako ty
no spoznávam bolesť
v lenivej tetive

(zo strachu
sa chveje
ako škodoradosť)

veď príležitosť
je nemý svedok
a
aj objatiam
občas býva
zima

stále si vyrazíš
kým si pozbieram
zuby a sny
a
potom nesedím
v kresle
namiesto výčitiek

diagnostickým omylom
ťa milujem
a
som hrdý

paroháč