Mamine

Mamine

Tak ako ruža kvitne v záhrade...

 Tak ako princezná neschováva sa na hrade...

Tak ako my, už nie sme deti...

 Vieme že čas, letí .

Tak aj Ty, máš svoje roky,

 V ktorých si s nami,

spravila prvé kroky...

Od malého kroku,

po  veľký skok,

 netrvalo rok...

Ale veľmi veľa rokov...

 Za ten čas, sme spolu,

 spravili veľa takýchto krokov.

 A dnes,

 k nim pribudne ďalší!

 Už sme o rok starší...

A aj napriek tomu,

 nám dávaš cely svoj svet...

Si ako anjel,

  ktorého by malo mať,

 každé dieťa,

 Každý človek,

 vedľa seba.

 Veď napokon,

 spadla si nám z neba...

 Zložila si krídla,

 pre úsmev svojich detí...

Nechala si nebo,

 ostávajúc si s nami...

 Nato sa dá povedať len jedno:

 ľúbime ťa mami!...

 Malý pád či veľká slza,

 prepáč mi,

 ak som na teba,

 bola niekedy drzá...

Darovať ti ružu kvitnúcu v záhrade,

 či obstarať ti spánok,

 ako princeznej na hrade...

Alebo stačí povedať mám ťa rada...

TO NESTAĆÍ, VEĎ TY SI PREDSA MAMA ..