Smrť očami Šamana Lea

Síce sme každý iný, niečo máme všetci predsa len spoločné. Smrť sa nás týka všetkých bez ohľadu na rasu, vek, zamestnanie, postavenie, či výšku bankového konta. Súhlasíte? A každým dňom sme k nej bližšie. Desivé? Skúsme sa na to spolu pozrieť bližšie. Ako je možné, že to jediné , čo máme v živote isté, prehliadame? Nechceme o tom ani len počuť! Nie to ešte sa s niekým o smrti rozprávať. Bože môj, taká hrozná téma! Dajte mi s tým pokoj! A vôbec sa nečudujem. Hoci nás v škole naučia všetko o ničom, o reálnych a dôležitých skutočnostiach nám nikto nepovie ani pol slova. Prečo? Máme právo vedieť, čo je v skutočnosti smrť. Ako vlastne funguje život? Prečo nás to nikde nikto neučil? Strach vždy vyviera z nevedomosti. Bojíme sa toho, čo nepoznáme. Spoznajme teda smrť osobnejšie a možno sa jej prestaneme báť. A možno sa do nej zamilujete rovnako ako ja 

Keď chceme spoznať sami seba, nemôžeme odmietať žiadnu svoju časť. Chceli by sme dýchať, no odmietame výdych? Je snáď lepšia noc ako deň? Narodenie a smrť sú dve strany jedného lana. Keď sa pozrieme smrti do očí, pochopíme život. Jeho hodnotu a zmysel. Zbavíme sa toho jediného, čo nám bráni v slobode, roztrháme putá, ktoré spôsobuje nič iné ako STRACH.

Ako by sa dala predstaviť smrť?
Jesenná príroda je skvelá na krátke zamyslenie. Kto hľadá pravdu, môže ju nájsť v prírode. Ľudská smrť je ako smrť listu. List na jar príde na svet ako malý púčik a už za krátku dobu fascinuje svoje okolie svojou mladou zelenou farbou. Na jeseň sa lístok zafarbí najkrajšie ako vie a umrie. Odpadne zo stromu na zem. To je ľudská smrť akú ju chápeme teraz a takáto smrť pochopiteľne naháňa strach. Keď zájdeme na jeseň do lesa a pozrieme sa na strom s určitým odstupom, presvedčíme sa na vlastné oči, že sa nestalo nič hrozné. Strom len zhodil staré lístie, trocha si oddýchne a na jar mu znova vyrastú čerstvé nové listy. To, čo nás spoločnosť učí o smrti, je príbeh o smrti listu. Ľudia si tak myslia, že keď list zomrie, je po všetkom. Veríme totiž klamstvu, že sme len listami na strome života. Z nejakého dôvodu nám spoločnosť zamlčala, že my nie sme v skutočnosti len listami, ale sme práve tým večným stromom. Po smrti si len uvedomíme, že sme tento obrovský strom, ktorý sám seba zažíva aj z perspektívy listu. Sme malými časťami obrovského celku. Nezdá sa nám teraz hlúpe, že sa hádame s inými ľuďmi, že ich kritizujeme a obviňujeme, keď sú to tiež len listy toho istého stromu? Že sa bojíme jeseni a zabúdame, že po zime prichádza jar? Listov je mnoho, ale strom je len jeden. Tvoríme jednotu, v ktorej sa niet čoho báť.

A aký má vlastne smrť význam?
Nový svet sa dá postaviť jedine na nových základoch. Inak to bude vždy len stará budova natretá farbou :) Smrť je transformáciou. Premieňa nás, aby sme mohli zažívať nové skúsenosti. A čo dotyk smrti? Vo chvíli, keď si uvedomíme, že nie sme nesmrteľní a zajtra sa už možno neprebudíme, napadne nás dôležitá otázka: Kedy inokedy budem šťastný keď nie dnes? Kedy vyznám lásku ľuďom, ktorých milujem, keď nie dnes? 

Sila s Vami Šaman Leo (Matej Kubaliak)