Vždy keď sa pozeráš

Vždy keď sa pozeráš,
hovorí moje Ticho.

Nemo sa prizerám
ako si trhám city
na malé kúsky, na počiatky.
Trhám si mňa i teba
aby som vedela ako cítiš.
Hľadám len kúsok
čo by ťa mohol zohriať miesto slova
viac ako teraz.
A niekde ďaleko v Krajine Ticha
sa neviem dočkať ozveny
čo vanie z môjho vnútra.
Ale keby som ju počula
chcela by som aby vravela
že sa mi snívaš,
že si ťa skrýva
že vo mne bývaš.

Lebo vždy keď sa pozeráš,
očami klopeš na Ticho.

Kvôli tebe by som chcela zostarnúť
aby som poznala dopredu
o sebe pravdu.
Aby som mohla hovoriť čo chcem
a ešte neviem.
Ešte sa necítim ako ty,
a hoci by som chcela
musím si postáť v rade.
Ale to nevadí,
vraj platia dobre.
Na konci poviem aj tak
len amen.

Vždy keď sa nepozrieš
počujem Ticho.